Dúfaj v Hospodina a nespoliehaj sa
Môžeme zamerať svoj život na Spasiteľa tým, že Ho budeme spoznávať, a On bude viesť naše cesty.
Keď som cestovala po Ázii, pristúpila ku mne jedna drahá sestra. Objala ma a spýtala sa: „Skutočne veríte, že toto evanjelium je pravdivé?“ Drahá sestra, viem, že je pravdivé. Dôverujem Pánovi.
V Prísloviach 3:5 – 6 čítame túto radu:
„Dúfaj v Hospodina celým svojím srdcom, a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť.
Na všetkých svojich cestách Ho poznávaj a On ti urovná chodníky.“
V týchto veršoch sú dve nabádania, jedno varovanie a slávny prísľub. Dve nabádania: „Dúfaj v Hospodina celým svojím srdcom“ a „na všetkých svojich cestách Ho poznávaj“. Varovanie: „Nespoliehaj sa na svoju rozumnosť.“ A slávny prísľub: „On ti urovná chodníky.“
Najprv prediskutujme varovanie. Oná predstava nám dáva dôvod na zamyslenie. Varovanie je vyjadrené slovami „nespoliehaj sa“ – „nespoliehaj sa na svoju rozumnosť“. V angličtine má slovo lean (spoliehať sa) ďalší význam – fyzicky sa nakláňať alebo posúvať na jednu stranu. Keď sa fyzicky nakláňame na jednu alebo druhú stranu, vzďaľujeme sa od stredu, strácame rovnováhu a spadneme. Keď sa duchovne nakláňame k našej vlastnej rozumnosti, odkláňame sa od nášho Spasiteľa. Ak sa nakláňame, nie sme v strede; nie sme v rovnováhe; nie sme zameraní na Krista.
Sestry, pamätajte, v našom predsmrteľnom živote sme stáli spolu so Spasiteľom. Dôverovali sme Mu. Prehlásili sme svoju podporu, nadšenie a radosť z plánu šťastia, ktorý navrhol náš Nebeský Otec. Nenakláňali sme sa. Bojovali sme spolu s naším svedectvom a „spojili sme sa s mocami Božími, a oné sily zvíťazili“1. Tento boj medzi dobrom a zlom sa presunul na zem. Opäť tu máme posvätnú zodpovednosť stáť ako svedkovia a vložiť svoju dôveru v Pána.
Každá si musíme položiť otázku: Ako zostávam sústredená a nespolieham sa na svoju vlastnú rozumnosť? Ako rozpoznávam a nasledujem Spasiteľov hlas, keď sú hlasy sveta také podmanivé? Ako rozvíjam dôveru v Spasiteľa?
Rada by som navrhla tri spôsoby, ako zvýšiť svoje porozumenie Spasiteľa a dôveru v Neho. Zistíte, že tieto tri zásady nie sú nové, ale sú základné. Spievame o nich v každej triede Primáriek, hovoríme o nich v lekciách Mladých žien a sú odpoveďou na mnohé otázky sestier zo Združenia pomoci. Sú to ústredné – a nie nakláňajúce sa – zásady.
Po prvé, spoznávame Pána a dôverujeme Mu vtedy, keď „[hodujeme] na slovách Kristových; lebo hľa, slová Kristove vám povedia všetky veci, ktoré máte činiť“2.
Pred niekoľkými mesiacmi sme mali rodinné štúdium písiem. Keď sme čítali, na kolenách mi sedel môj dvojročný vnúčik. Bola som úplne v móde „stará mama“ a radovala som sa z toho, že ma prišla navštíviť rodina môjho syna.
Keď štúdium písiem skončilo, zatvorila som knihu. Môj vnúčik vedel, že čoskoro bude čas ísť do postele. Pozrel na mňa svojimi dychtivými modrými očkami a vyslovil večnú pravdu: „Viac písiem, starká.“
Môj syn, dobrý a zásadový rodič, ma varoval: „Mami, nebuď slabým článkom. Len sa snaží vyvliecť sa z toho, aby musel ísť spať.“
Ale keď môj vnúčik chcel viac písiem, čítali sme viac písiem! Viac písiem osvecuje našu myseľ, vyživuje nášho ducha, dáva odpovede na naše otázky, zvyšuje našu dôveru v Pána a pomáha nám, aby sme zamerali svoje životy na Neho. „Aby ste pamätali na to, aby ste ich usilovne skúmali, aby ste tak mohli mať úžitok.“3
Po druhé, môžeme spoznať Pána a dôverovať Mu skrze modlitbu. Akým požehnaním je, že sa môžeme modliť k nášmu Bohu! „Modlite sa k Otcovi z celej sily srdca.“4
Uchovávam si sladkú spomienku na modlitbu. Počas jedných letných prázdnin na vysokej škole som prijala prácu v Texase. Musela som šoférovať stovky míľ z Idaha do Texasu v mojom starom aute, ktoré som láskavo nazvala Vern. Vern bol naložený až po strechu a ja som bola pripravená na nové dobrodružstvo.
Keď som vyšla z dverí, moja dráha mama ma objala a povedala: „Pomodlime sa predtým ako odídeš.“
Pokľakli sme a mama sa začala modliť. Prosila Nebeského Otca o to, aby som bola v bezpečí. Modlila sa za moje auto bez klimatizácie a prosila, aby fungovalo tak, ako potrebujem. Prosila o to, aby boli počas leta so mnou anjeli. Modlila sa, a modlila, a modlila.
Pokoj, ktorý prúdil z onej modlitby mi dodal odvahu, aby som dôverovala Pánovi a nespoliehala sa na svoju vlastnú rozumnosť. Pán viedol moju cestu v mnohých rozhodnutiach, ktoré som to leto učinila.
Keď si z približovania sa k Nebeskému Otcovi v modlitbe učiníme zvyk, spoznáme Spasiteľa. Budeme Mu dôverovať. Naše priania sa budú viac podobať tým Jeho. Budeme schopní zabezpečiť pre seba a pre ostatných požehnania, ktoré je Nebeský Otec pripravený dať, ak požiadame vo viere.5
Po tretie, môžeme spoznať Pána a dôverovať Mu, keď slúžime ostatným. Porozprávam vám nasledujúci príbeh s dovolením od Amy Wrightovej, ktorá pochopila zásadu služby dokonca uprostred desivej a život ohrozujúcej choroby. Amy napísala:
„29. októbra 2015 som zistila, že mám rakovinu. Tento druh rakoviny mal iba 17 percentnú šancu na vyliečenie. Vyhliadky neboli dobré. Vedela som, že budem bojovať o život. Bola som odhodlaná urobiť pre to všetko, čo musím, nielen pre seba, ale, čo bolo omnoho dôležitejšie, pre moju rodinu. V decembri som začala s chemoterapiou. Bola som oboznámená s mnohými vedľajšími účinkami liekov proti rakovine, ale nevedela som, že je vôbec možné, aby bol niekto taký chorý a stále nažive.
V jednom okamihu som prehlásila, že chemoterapia je porušením ľudských práv. Povedala som svojmu manželovi, že končím. Prestala som s liečbou! Už som sa do nemocnice nevrátila. Môj drahý ma trpezlivo vypočul, a potom uvážene odpovedal: ,Nuž, potom musíme nájsť niekoho, komu môžeme slúžiť.‘“
Čo? Zabudol na to, že jeho manželka má rakovinu a už nevydrží ďalší záchvat vracania alebo ďalší okamih mučivej bolesti?
Amy vysvetľuje: „Moje symptómy sa postupne zhoršovali až do bodu, kedy som vo všeobecnosti mala jeden či dva dni v mesiaci, kedy som bola OK a kedy som mohla ako-tak fungovať ako živá, dýchajúca ľudská bytosť. Bolo to počas týchto dní, kedy naša rodina hľadala spôsoby, ako slúžiť.“
Počas jedného z týchto dní Amyina rodina rozdala balíčky pre chemoterapiu ostatným pacientom – balíčky boli naplnené vecami na potešenie a na úľavu od symptómov. Keď Amy nemohla spať, premýšľala nad spôsobmi, ako rozjasniť deň ostatným. Niektoré z nich boli veľké, ale mnohé boli len malé poznámky alebo správy povzbudenia a lásky. Počas tých nocí, kedy jej bolesť bola príliš veľká na to, aby spala, ležala v posteli s iPadom a vyhľadávala obrady, ktoré potrebovali byť dokončené pre jej zosnulých predkov. Bolesť sa zázračne zmiernila a ona bola schopná vydržať ju.
„Služba,“ svedčí Amy, „mi zachránila život. Silu pokračovať som napokon našla v šťastí, ktoré som objavila, keď som sa pokúšala uľaviť utrpeniu tých, ktorí boli v mojom okolí. Tešila som sa na naše projekty služby s veľkou radosťou a očakávaním. Stále to však vyzerá ako čudný paradox. Mysleli by ste si, že niekto, kto stratil vlasy, bol otrávený a bojoval o život má oprávnenie myslieť si, že ,teraz je to všetko len o mne‘. Avšak, keď som premýšľala nad sebou, nad svojou situáciou, nad svojím utrpením a bolesťou, svet okolo mňa bol veľmi temný a depresívny. Keď som obrátila svoju pozornosť na iných, bolo tam svetlo, nádej, sila, odvaha a radosť. Viem, že je to možné vďaka podporujúcej, uzdravujúcej a uschopňujúcej moci uzmierenia Ježiša Krista.“
Amy začala dôverovať Pánovi vtedy, keď Ho spoznala. Ak by sa len trochu spoliehala na svoju vlastnú rozumnosť, možno by tú myšlienku, že by mala slúžiť, odmietla. Služba jej umožnila vydržať bolesť a strasti a žiť podľa tohto verša: „Keď ste v službe blížnych svojich, ste vlastne v službe Boha svojho.“6
Ježiš Kristus prekonal svet. A vďaka Nemu, vďaka Jeho nekonečnému uzmiereniu, máme všetci veľký dôvod dôverovať, vediac, že napokon bude všetko dobré.
Sestry, každá z nás môže dôverovať Pánovi a nespoliehať sa. Môžeme zamerať svoj život na Spasiteľa tým, že Ho budeme spoznávať, a On bude viesť naše cesty.
Sme na zemi preto, aby sme preukazovali tú istú dôveru v Neho, ktorá nám umožnila, aby sme stáli s Ježišom Kristom, keď prehlásil: Tu som, pošli mňa.7
Moje drahé sestry, prezident Thomas S. Monson svedčil, že „nám sľúbené požehnania sú nepredstaviteľné. Aj keď sa zbiehajú temné mračná, aj keď padá na náš dážď, naše poznanie evanjelia, naša láska k Nebeskému Otcovi a k nášmu Spasiteľovi nám dodá útechu a podporí nás … ak kráčame vzpriamene. … Nebude ničoho na tomto svete, čo by nás mohlo poraziť.“8
Pripájam svoje svedectvo k svedectvu nášho milovaného proroka. Ak dôverujeme nášmu Nebeskému Otcovi a nášmu Spasiteľovi a nespoliehame sa na svoju vlastnú rozumnosť, budú viesť naše cesty a vystrú k nám rameno milosrdenstva. V mene Ježiša Krista, amen.
Poznámka: Sestra Cordonová bola 1. apríla 2017 uvoľnená z povolania druhej radkyne v generálnom predsedníctve Primáriek a bola povolaná ako prvá radkyňa.