Podľa božského vzoru
Pánova ruka vás vedie. Podľa „božského vzoru“ sa nachádza v najmenších detailoch vášho života, ako aj v dôležitých míľnikoch.
Bratia a sestry, keď tu stojím na tejto inšpirujúcej celosvetovej generálnej konferencii a cítim vašu silu a vašich duchov, nemôžem si pomôcť, ale premýšľam nad slovami apoštola Petra: „[Pane], dobre nám je tu.“1
Nie je to presne to, čo povedal Alma potom, čo kázal ľudu v Ammonii. Alma odišiel z mesta kvôli zlovoľnosti ľudu. Čoskoro potom sa mu ukázal anjel a povedal mu, aby „sa vrátil do mesta Ammonia a aby … znova kázal ľuďom mesta toho.“2
Alma tak učinil „rýchlo“, vojdúc „do mesta inou cestou.“3
„Keď vstúpil do mesta, bol vyhladovaný a povedal jednému mužovi: Dáš pokornému služobníkovi Božiemu niečo na jedenie?
A ten muž mu povedal: Ja som Nefita a viem, že ty si svätý prorok Boží, lebo ty si ten muž, o ktorom mi anjel povedal vo videní: Ty ho prijmeš.“4
Ten muž bol Amulek.
Nuž, bola to iba náhoda, že Alma stretol Amuleka? Nie, nebola to žiadna náhoda, že išiel do mesta tou cestou, ktorá ho priviedla k tomuto vernému mužovi, ktorý sa stal jeho misionárskym spoločníkom.
Starší Neal A. Maxwell raz vysvetlil: „Nikto z nás nikdy plne nevyužije potenciálne príležitosti na službu, ktoré nám poskytujú naši priatelia. Môžeme tieto vzťahy volať ,náhoda‘. Toto slovo smrteľníci používajú a rozumejú mu, ale náhoda nie je to správne slovo, ktoré opisuje diela vševedúceho Boha. Nečiní veci ,náhodou‘, ale … podľa ,božského vzoru‘.“5
Naše životy sú ako šachovnica a Pán nás posúva z miesta na miesto – ak reagujeme na duchovné nabádania. Keď sa obzrieme späť, vidíme vo svojom živote Jeho ruku.
Môžeme vidieť takúto nebeskú intervenciu v prípade Nefiho, ktorý sa vrátil pre Lábánove dosky. „Bol … vedený Duchom, nevediac vopred veci, ktoré by … mal učiniť.“6 Čoskoro naďabil na Lábána, ktorý bol opitý do bezvedomia, zabil ho, získal dosky a utiekol späť so svojimi bratmi. Mal šťastie, že naďabil práve na Lábána? Alebo sa to stalo podľa „božského vzoru“?
V evanjeliu a v Cirkvi sa odvíjajú významné udalosti, ktoré ďalej rozširujú kráľovstvo Božie na zemi. Nedejú sa náhodne, ale podľa Božieho plánu. Ten, kto sformoval tento svet môže Svojím slovom utíšiť more a môže viesť ako Almu a Amuleka, tak aj Nefiho a Lábána, aby boli na tom pravom mieste v presne danom čase.
Podobne sa odvíjajú udalosti a vzťahy aj v živote každého z nás, aby rozširovali Božie dielo na zemi.
Starší Joseph B. Wirthlin hovoril o udalosti, kedy mu prezident Thomas S. Monson povedal: „Nad všetkými vecami sa nachádza vedúca ruka. Často, keď sa veci stanú, nedejú sa tak náhodou. Jedného dňa, keď sa pozrieme na zdanlivé náhody v našich životoch, uvedomíme si, že to možno vôbec neboli náhody.“7
O našich dobrých skutkoch sa väčšinou dozvie len zopár ľudí. Ale sú zapísané v nebi. Jedného dňa budeme stáť ako svedkovia toho, že sme boli z celej duše oddaní dielam spravodlivosti. Žiadna skúška ani kalamita nemôže prekaziť Boží plán šťastia. Podľa „božského vzoru“ vskutku „ráno … prichádza plesanie“8. Ježiš učil: „Prišiel [som] na svet, aby som vykonal vôľu Otca.“9 Bratia a sestry, aj my tak musíme činiť.
Vďaka skúsenostiam svojej vlastnej cesty životom viem, že Pán nás bude posúvať na onej zdanlivej šachovnici, aby sme konali Jeho dielo. Čo sa môže zdať ako náhodná príležitosť, je v skutočnosti pod dohľadom milujúceho Otca v Nebi, ktorý môže spočítať vlasy na každej hlave.10 Ani vrabec nespadne na zem bez toho, aby si to náš Otec všimol.11 Pán sa nachádza v najmenších okamihoch nášho života a tieto incidenty a príležitosti sú na to, aby nás pripravili pozdvihnúť svoje rodiny a ostatných, keď budeme budovať kráľovstvo Božie na zemi. Spomeňte si, ako Pán povedal Abrahámovi: Ja poznám koniec od počiatku; takže ruka moja bude nad tebou.12
Pán ma umiestnil do domova s milujúcimi rodičmi. Podľa svetských noriem to boli veľmi obyčajní ľudia; môj otec, oddaný muž, bol šofér kamiónu; moja anjelská matka bola žena v domácnosti. Pán mi pomohol nájsť si moju milovanú manželku, Melanie; vnukol jednému obchodníkovi, ktorý sa stal mojím priateľom, nabádanie, aby mi ponúkol zamestnanie. Pán ma povolal, aby som slúžil v misijnom poli, ako mladý muž i ako misijný prezident; povolal ma do Kvóra Sedemdesiatnikov a teraz ma povolal za apoštola. Keď sa obzriem späť, uvedomujem si, že ja som nezorganizoval žiadny z týchto presunov; Pán to urobil, rovnako ako organizuje dôležité presuny pre vás a tých, ktorých milujete.
Čo by ste mali hľadať vo svojom živote? Ktoré Božie zázraky vám pripomínajú, že je nablízku, hovoriac: „Som tu“? Premýšľajte o tých okamihoch, kedy Pán konal vo vašom živote, niekedy každý deň, a potom konal opäť. Uchovávajte si ich ako okamihy toho, kedy Pán preukázal vám a vašim rozhodnutiam dôveru. Ale dovoľte Mu, aby, keď Ho budete nasledovať, z vás učinil lepšiu osobu, než zo seba môžete urobiť vy sami. Ceňte si Jeho zapojenie. Niekedy považujeme zmeny v našom pláne ako chybné kroky na našej ceste. Myslite na ne skôr ako na prvé kroky k tomu, aby ste boli v Pánovej službe.13
Pred niekoľkými mesiacmi naša vnučka spolu so skupinou mladých ľudí cestovala na exkurziu po niekoľkých cirkevných historických miestach. Konečný itinerár cesty naznačoval, že bude cestovať cez územie, kde slúžil na misii jej brat, náš vnuk. Naša vnučka vôbec nemala v pláne vidieť svojho brata na misii. Avšak, keď autobus prišiel do mesta, kde slúžil jej brat, uvideli kráčať dole ulicou dvoch misionárov. Jeden z nich bol jej brat.
Autobus naplnilo očakávanie, keď mládež požiadala vodiča autobusu, aby zastavil pri ceste a ona mohla pozdraviť svojho brata. Približne o minútu, ktorá bola naplnená slzami a milými slovami, kráčal jej brat späť po ulici, aby si plnil svoje povinnosti misionára. Neskôr sme zistili, že jej brat bol na tej ulici len päť minút, kráčajúc zo stretnutia k autu.
Nebeský Otec nás môže umiestniť do situácií za určitým účelom. Učinil tak v mojom živote, a činí tak v tých vašich, tak ako to učinil v životoch mojich drahých vnúčat.
Každý z nás je vzácny a milovaný Pánom, ktorý sa stará, ktorý šepká a ktorý na nás dohliada spôsobmi, ktoré sú jedinečné pre každého z nás. Je neporovnateľne múdrejší a omnoho mocnejší než smrteľní muži a ženy. Pozná naše problémy, naše víťazstvá a spravodlivé túžby nášho srdca.
Asi pred rokom, keď som prechádzal cez Chrámové námestie, prišla za mnou jedna zo sestier misionárok a spýtala sa ma: „Pamätáte si na mňa? Som z Floridy.“ Povedala mi, že sa volá sestra Aida Chilanová. Áno, pamätal som si stretnutie s ňou a jej rodinou. Jej prezident kolu navrhol, aby sme navštívili jej rodinu. Bolo jasné, že sme tam kvôli ich dcére Aide, ktorá nebola pokrstená. Po našej návšteve a po viac ako roku učenia a stretávania sa bola Aida pokrstená.
Potom, čo sme sa stretli na Chrámovom námestí mi napísala list. Povedala: „Viem z celého svojho srdca, že Nebeský Otec pozná každého z nás a že nás neustále umiestňuje do ciest iných ľudí z nejakého dôvodu. Ďakujem vám za to, že ste boli jedným z mojich misionárov, že ste ku mne pred piatimi rokmi prišli a našli ma.“14 Aida mi tiež poslala príbeh svojho obrátenia, ktorý obsahoval „božské náhody“, ktoré sa stali v jej živote a viedli ju ku krstu a konfirmácii, k službe na misii na Chrámovom námestí a k jej nedávno uzatvorenému manželstvu v chráme.15
Bola to len náhoda, že nás oný prezident kolu viedol do domu Chilanovcov alebo že sme sa neskôr stretli na Chrámovom námestí? Aidino svedectvo je dôkazom, že to všetko bolo súčasťou Božieho „božského vzoru“.
Pánovi sa páči, keď môže byť s nami. Nie je to žiadna náhoda, že keď cítite Jeho Ducha a konáte na základe prvého nabádania, tak Ho budete cítiť, ako prisľúbil: Pôjdem pred tvárou vašou. Ja budem na pravici vašej a na ľavici vašej, a Duch môj bude v srdci vašom, a anjeli moji okolo vás, aby vás podopierali.16
Všetkým sa nám v živote stávajú podobné veci. Možno stretneme niekoho, kto vyzerá známy, obnovíme priateľstvo alebo nájdeme spoločnú reč s cudzincom. Keď sa toto stáva, možno nám tým Pán pripomína, že sme skutočne všetci bratia a sestry. Sme skutočne zapojení do tej istej veci – do tej, ktorú Joseph Smith nazval „vec Kristova.“17
Nuž, ako do „božského vzoru“ pasuje naša sloboda jednania? Máme možnosť nasledovať, alebo nenasledovať nášho Spasiteľa a Jeho vyvolených vedúcich. Tento vzor je jasný v Knihe Mormonovej, keď sa Nefiti odvrátili od Pána. Mormon bedákal:
„A videli, … že Duch Pánov ich už viac nezachováva; áno, stiahol sa od nich, pretože Duch Pánov neprebýva v chrámoch nesvätých –
Takže ich Pán prestal zázračnou a nesmiernou mocou svojou zachovávať, lebo upadli do stavu neviery a strašnej zlovoľnosti.“18
Nie všetko, o čo nás Pán žiada je výsledkom toho, akí sme silní, akí sme verní alebo čo možno vieme. Premýšľajte o Saulovi, ktorého Pán zastavil na ceste do Damasku. Jeho život sa uberal zlým smerom, a nemalo to nič spoločné so severom alebo juhom. Saul bol božsky presmerovaný. Keď bol neskôr známy ako Pavol, jeho apoštolská služba odrážala to, čo už Pán vedel, že je schopný urobiť a kým je schopný sa stať, nie to, čo robil ako Saul. Tým istým spôsobom Pán vie, čo je každý z nás schopný urobiť a kým sa stať. Čo apoštol Pavol učil? „A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro.“19
Keď sme spravodliví, ochotní a schopní, keď sa usilujeme byť hodní a spôsobilí, postúpime na miesta, ktoré sme si nikdy nepredstavili, a stávame sa súčasťou „božského vzoru“ Nebeského Otca. Každý z nás má v sebe božskosť. Keď vidíme, ako Boh pracuje skrze nás a s nami, kiež sme povzbudení, dokonca vďační za toto vedenie. Keď náš Otec v Nebi povedal: Toto je moje dielo a moja sláva – uskutočniť nesmrteľnosť a večný život človeka20, hovorí o všetkých Svojich deťoch – najmä o vás.
Pánova ruka vás vedie. Podľa „božského vzoru“ sa nachádza v najmenších detailoch vášho života, ako aj v dôležitých míľnikoch. Ako sa to hovorí v Prísloviach: „Dúfaj v Hospodina celým svojím srdcom … a On ti urovná chodníky.“21 Svedčím o tom, že vám požehná, podporí vás a prinesie vám pokoj. V mene Ježiša Krista, amen.