Vzácne a veľké zasľúbenia

Starší David A. Bednar

Kvórum dvanástich apoštolov

Veľký plán šťastia Nebeského Otca obsahuje náuku, obrady, zmluvy a vzácne a veľké zasľúbenia, skrze ktoré sa môžeme stáť podielnikmi božskej podstaty.

Jednou z veľkých výziev, ktorým každý deň všetci čelíme, je nedovoliť, aby nás starosti tohto sveta stáli toľko času a energie, že by sme pre ne zanedbávali večné záležitosti, na ktorých záleží najviac.¹ Kvôli mnohým zodpovednostiam a preplnenému rozvrhu je príliš jednoduché nechať sa odviesť od toho, aby sme pamätali na dôležité priority a zameriavali sa na ne. Niekedy sa snažíme bežať tak rýchlo, že môžeme zabudnúť, kam ideme a prečo vôbec bežíme.

Apoštol Peter nám pripomína, že učeníkom Ježiša Krista „Jeho božská moc v poznaní Toho, ktorý nás povolal svojou slávou a cnosťou, darovala všetko potrebné pre život a zbožnosť,

obdarujúc nás vzácnymi a veľkými zasľúbeniami, aby sme nimi mali účasť na božskej prirodzenosti a ušli porušeniu, ktoré je vo svete pre žiadostivosť.“²

Moje posolstvo sa zameriava na dôležitosť oných vzácnych a veľkých zasľúbení opísaných Petrom, ktoré nám pripomínajú, kam na ceste smrteľnosťou ideme a prečo. Tiež budem hovoriť o tom, akú úlohu hrajú sabatný deň, svätý chrám a náš domov v tom, aby nám pomáhali pamätať na tieto dôležité duchovné zasľúbenia.

Úprimne sa modlím, aby Duch Svätý poučil každého z nás, zatiaľ čo sa budeme zamýšľať nad týmito dôležitými pravdami.

Naša božská identita

Veľký plán šťastia Nebeského Otca obsahuje náuku, obrady, zmluvy a vzácne a veľké zasľúbenia, skrze ktoré sa môžeme stáť podielnikmi božskej podstaty. Jeho plán vymedzuje našu večnú identitu a cestu, po ktorej musíme ísť, aby sme sa učili, menili, rástli a nakoniec s Ním mohli naveky prebývať.

Ako sa píše v dokumente „Rodina: Prehlásenie svetu“:

„Všetky ľudské bytosti – muži i ženy – sú stvorené podľa Božieho obrazu. Každý je milovaným duchovným synom alebo dcérou nebeských rodičov a, ako taký, má božské vlastnosti a určenie. …

V predpozemskej ríši duchovní synovia a dcéry poznali a uctievali Boha ako svojho Večného Otca a prijali Jeho plán, pomocou ktorého môžu Jeho deti obdržať hmotné telo a získať pozemské skúsenosti, aby postúpili bližšie k dokonalosti a nakoniec naplnili svoje božské určenie ako dedičia večného života.“³

Boh Svojim deťom sľubuje, že pokiaľ sa budú riadiť zásadami Jeho plánu a príkladom Jeho Milovaného Syna, dodržiavať prikázania a ak vytrvajú vo viere do konca, potom budú mať mocou Spasiteľovho Vykúpenia večný život, ktorý je darom najväčším zo všetkých darov.⁴ Večný život je tým najväčším a najdrahocennejším zasľúbením.

Duchovné znovuzrodenie

Týmto vzácnym a veľkým zasľúbeniam porozumieme lepšie a začneme sa podieľať na božskej podstate vtedy, keď prijmeme Pánovo povolanie k sláve a k cnosti. Ako to popísal Peter, toto povolanie napĺňame vtedy, keď sa snažíme o to, aby sme unikli skazenosti, ktorá je vo svete.

Keď sa pokorne tlačíme dopredu s vierou v Spasiteľa, potom prostredníctvom Jeho uzmierenia a mocou Ducha Svätého „v srdci našom, [nastane mocná zmena], takže už nemáme viac sklon činiť zlo, ale činiť dobro neustále“⁵. Sme „znovuzrodení; áno, zrodení z Boha, premenení z telesného a padlého stavu svojho do stavu spravodlivosti, súc Bohom vykúpení“⁶. „Preto ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali nové.“⁷

Taká veľká premena našej podstaty zvyčajne nenastane rýchlo alebo naraz. Tak ako Spasiteľ, ani my najskôr neobdržíme plnosť, ale získame milosť za milosťou.⁸ „Lebo hľa, tak hovorí Pán Boh: Dám deťom ľudským riadok za riadkom, predpis za predpisom, tu trochu a tam trochu; a požehnaní sú tí, ktorí počúvajú predpisy moje a prepožičiavajú sluch rade mojej, lebo tí sa naučia múdrosti.“⁹

Kňazské obrady a posvätné zmluvy sú nevyhnutné pre tento pokračujúci proces duchovného znovuzriadenia; tiež sú prostriedkom ustanoveným Bohom, skrze ktorý získavame Jeho vzácne a veľké zasľúbenia. Obrady, ktoré prijímame, keď sme hodní, a na ktoré neustále pamätáme, otvárajú okná nebies, ktorými môže do nášho života prúdiť moc božskosti. Zmluvy, ktoré vytrvalo ctíme a vždy na ne pamätáme, dodávajú nášmu životu zmysel a zaisťujú nám požehnanie v smrteľnosti aj na večnosti.

Boh nám napríklad podľa našej vernosti sľubuje stále spoločenstvo tretieho člena Božstva, teda Ducha Svätého;¹⁰ to, že prostredníctvom uzmierenia Ježiša Krista môžeme obdržať a vždy si uchovať odpustenie hriechov;¹¹ to, že môžeme v tomto svete obdržať pokoj;¹² to, že Spasiteľ zlomil putá smrti a zvíťazil nad smrťou;¹³ a to, že rodiny môžu byť spolu na celú večnosť.

Pochopiteľne nie všetky veľké a drahocenné zasľúbenia, ktoré Nebeský Otec ponúka Svojim deťom, sa dajú spočítať alebo opísať dopodrobna. Avšak aj čiastočný zoznam zasľúbených požehnaní, ktoré som vám práve predstavil, by mal spôsobiť, že všetci budeme stáť v úžase¹⁴ a padneme a budeme uctievať Otca¹⁵ v mene Ježiša Krista.

Pamätajme na zasľúbenia

Prezident Lorenzo Snow nás varoval: „Máme až príliš veľké sklony zabúdať na vznešený cieľ života, na to, prečo nás Nebeský Otec poslal sem do smrteľnosti, a tiež na oné sväté povolanie, ktorým sme boli povolaní; a tak, namiesto toho, aby sme sa povzniesli nad oné nevýznamné pominuteľné veci … až príliš často dopúšťame, aby sme zostupovali na svetskú úroveň, bez toho, aby sme využívali nebeskú pomoc, ktorú Boh ustanovil a ktorá nám ako jediná môže umožniť prekonať tieto [pominuteľné] veci.“¹⁶

Dvoma konkrétnymi zdrojmi božskej pomoci ustanovenými Bohom, ktoré nám majú pomáhať povzniesť sa nad úroveň a skazenosť sveta sú sabatný deň a svätý chrám. Najprv si môžeme myslieť, že medzi hlavnými cieľmi svätenia sabatného dňa a navštevovania chrámu je síce istá spojitosť, ale že sú aj tak odlišné. Ja si myslím, že tieto dva ciele sú úplne totožné a spoločne sa podieľajú na tom, aby nás duchovne posilňovali ako jednotlivcov a v našich domovoch.

Sabat

Boh si potom, čo stvoril všetky veci, siedmeho dňa odpočinul a prikázal, že jeden deň každý týždeň má byť časom odpočinku, aby ľuďom pomáhal pamätať na Neho.¹⁷ Sabat je Boží čas, je to posvätný čas vyhradený výhradne na to, aby sme uctievali Boha a pripomínali si Jeho vzácne a veľké zasľúbenia.

V tejto dispenzácii nám Pán dal tieto pokyny:

Aby si sa mohol viac uchovať nepoškvrneným od sveta, pôjdeš do domu modlitby a budeš prinášať sviatosti svoje v môj svätý deň;

Lebo veru toto je deň určený k tomu, aby si si odpočinul od prác svojich a prejavil oddanosť Najvyššiemu.¹⁸

V sabatný deň teda uctievame Otca v mene Syna tým, že sa zúčastňujeme obradov a učíme sa o zmluvách, uzatvárame ich, pripomíname si ich a obnovujeme ich. V Jeho svätý deň sú naše myšlienky, činy a správanie sa znameniami, ktoré dávame Bohu, a sú indikátormi lásky, ktorú k Nemu prechovávame.¹⁹

Ďalším cieľom sabatu je pozdvihnúť náš zrak od svetských vecí k požehnaniam večnosti. Keď sa v tomto posvätnom čase vzdialime od oných mnohých bežných úloh svojho zaneprázdneného života, môžeme hľadieť k Bohu a žiť²⁰ tým, že prijmeme vzácne a veľké zasľúbenia a pripomenieme si ich, čím sa stávame podielnikmi božskej podstaty.

Svätý chrám

Pán vždy prikazoval Svojmu ľudu, aby staval chrámy – sväté miesta, v ktorých môžu spôsobilí Svätí vykonávať pre seba a za mŕtvych posvätné ceremónie a obrady evanjelia. Zo všetkých miest pre uctievanie sú chrámy tie najsvätejšie miesta. Chrám je doslova dom Pána, posvätné miesto vyhradené výlučne na to, aby sme tam uctievali Boha a pripomínali si Jeho vzácne a veľké zasľúbenia.

Pán nám v tejto dispenzácii nariadil: Zorganizujte sa; pripravte všetko potrebné; a vybudujte dom, dokonca dom modlitby, dom pôstu, dom viery, dom učenia sa, dom slávy, dom poriadku, dom Boží.²¹ Hlavným zámerom uctievania v chráme je to, aby sme sa zúčastňovali obradov a učili sa o zmluvách, uzatvárali ich a pripomínali si ich. V chráme zmýšľame, konáme a obliekame sa inak ako na iných miestach, kam chodíme.

Hlavným cieľom chrámu je pozdvihnúť náš zrak od svetských vecí k požehnaniam večnosti. Keď sa na chvíľu vzdialime zo svetského prostredia, ktoré je nám dobre známe, môžeme hľadieť k Bohu a žiť²² tým, že prijmeme vzácne a veľké zasľúbenia a pripomenieme si ich, čím sa stávame podielnikmi božskej podstaty.

Spomeňte si prosím, že sabatný deň a chrám sú posvätným časom a posvätným miestom určenými výhradne na to, aby sme uctievali Boha a obdržali a pamätali na Jeho vzácne a veľké zasľúbenia Svojim deťom. Podľa Božieho ustanovenia sú hlavné ciele týchto dvoch božských zdrojov pomoci úplne rovnaké; majú s mocou a opakovane upriamiť našu pozornosť k Nebeskému Otcovi, k Jeho Jednorodenému Synovi, k Duchu Svätému a k zasľúbeniam súvisiacim s obradmi a zmluvami Spasiteľovho znovuzriadeného evanjelia.

Náš domov

Čo je dôležité, tou najlepšou kombináciou času a miesta, kde jednotlivci a rodiny najúčinnejšie pamätajú na vzácne a veľké zasľúbenia Božie, má byť domov. Je veľmi dôležité odchádzať z domova, aby sme strávili čas na nedeľnom zhromaždení alebo navštívili posvätné miesto chrámu, ale len toto nestačí. Iba vtedy, keď si ducha a silu získané z týchto posvätných činností prinesieme späť domov, budeme schopní udržať svoju pozornosť upretú na veľké ciele smrteľného života a prekonať skazenosť, ktorá je vo svete. Naše zážitky spojené so sabatom a chrámom majú byť duchovnými katalyzátormi, ktoré naplnia jednotlivcov, rodiny a naše domovy neustálou pripomienkou toho, čo sme sa naučili prostredníctvom prítomnosti a moci Ducha Svätého, pokračujúceho a prehlbujúceho sa obrátenia k Pánovi Ježišovi Kristovi a skrze dokonalý jas nádeje²³ vo večné zasľúbenia Boha.

Sabat a chrám nám môžu pomôcť zaviesť v domove „lepšiu cestu“²⁴ tým, že „v [jedno zjednotíme] všetko, aj čo je na nebi, aj čo je na zemi … v Ňom“²⁵. To ako vo svojom domove nakladáme s Jeho posvätným časom a s tým, čo sa učíme na Jeho posvätnom mieste, je kľúčom k tom, aby sme sa stali podielnikmi božskej podstaty.

Zasľúbenie a svedectvo

Veľmi ľahko nás môžu premôcť rutinné a svetské záležitosti smrteľnosti. Spánok, stravovanie sa, obliekanie, práca, hra, cvičenie a mnohé ďalšie zvyčajné činnosti sú potrebné a dôležité. Ale to, čím sa stávame, nakoniec vyplýva z nášho poznania a ochoty učiť sa od Otca, Syna a Ducha Svätého; nie je to len celkový súhrn nášho každodenného snaženia sa v priebehu celého života.

Evanjelium je oveľa viac než len všedný zoznam nesúvisiacich úloh, ktoré je potrebné splniť; skôr je to úžasná tapiséria príslušne pospájaná²⁶ a pretkaná tak, aby nám pomohla sa stať takými, ako sú Nebeský Otec a Pán Ježiš Kristus, dokonca stať sa podielnikmi božskej podstaty. Ak nechávame túto hlavnú duchovnú skutočnosť zatieniť starosťami, obavami a nedbalosťou sveta, sme vskutku zaslepení tým, že hľadíme za cieľ.²⁷

Sľubujem vám, že ak budeme múdri a ak prizveme Ducha Svätého, aby bol naším sprievodcom²⁸, naučí nás to, čo je pravdivé. „On svedčiť bude o Kristovi [a] osvieti naše mysle nebeskou perspektívou“²⁹, keď sa budeme snažiť o naplnenie svojho večného určenia a o to, aby sme sa stali podielnikmi božskej podstaty.

Vydávam svedectvo o tom, že vzácne a veľké zasľúbenia spojené s našimi obradmi a zmluvami sú spoľahlivé. Pán prehlásil:

Dávam vám pokyny, ako môžete konať predo mnou, aby sa to mohlo obrátiť k vám pre spásu vašu.

Ja, Pán, som zaviazaný, keď činíte to, čo hovorím; ale keď nečiníte to, čo hovorím, nemáte žiadne zasľúbenie.³⁰

Svedčím, že náš Nebeský Otec žije a je autorom plánu spásy. Ježiš Kristus je Jeho Jednorodený Syn, náš Spasiteľ a Vykupiteľ. On žije. A svedčím, že Otcov plán a zasľúbenie, Spasiteľovo uzmierenie a spoločenstvo Ducha Svätého nám umožňujú nájsť pokoj v tomto svete a večný život vo svete, ktorý príde.³¹ O tomto svedčím v posvätnom mene Pána Ježiša Krista, amen.