Byť s jej členmi, a posilňovať ich

Ak mám parafrázovať Ralpha Waldo Emersona, tie najpamätnejšie okamihy v živote sú tie, pri ktorých cítime nával zjavení.¹ Prezident Nelson, neviem koľko ďalších „návalov“ ešte tento víkend zvládneme. Niektorí z nás majú slabé srdce. Ale keď o tom tak premýšľam, tak vlastne aj s tým si dokážete poradiť. Aký to prorok!

V duchu úžasných oznámení a svedectiev prezidenta Nelsona zo včerajšieho večera aj z dnešného rána, vydávam svedectvo o tom, že tieto úpravy sú príkladom zjavenia, ktoré vedie túto Cirkev už od jej počiatku. A sú ďalším svedectvom o tom, že Pán urýchľuje Svoje dielo vo svojom čase.²

Všetkým tým, ktorí sa nemôžu dočkať, kedy sa dozvedia viac podrobností o týchto oznámeniach, chcem povedať, že hneď po skončení tohto konferenčného zasadania budú podniknuté kroky, ktoré začnú tým, nie však nutne v tomto poradí, že bude odoslaný list Prvého predsedníctva všetkým členom Cirkvi, ktorých máme emailovú adresu. Všetkým vedúcim kňazstva a pomocných organizácií príde sedemstránkový dokument s otázkami a odpoveďami. A nakoniec, tieto materiály sú už teraz zverejňované na stránkach ministering.lds.org. „Proste a dostanete; hľadajte a nájdete.“³

Teraz prejdem k úžasnej úlohe, ktorú mne a sestre Jean B. Binghamovej odovzdal prezident Russell M. Nelson. Bratia a sestry, ako práca kvór a pomocných organizácií dospieva z inštitucionálneho hľadiska, vyplýva z toho, že by sme mali dospieť aj osobne – každý z nás sa má pozdvihnúť nad všetku mechanickú, bez emócií vykonávanú rutinu k úprimnému učeníctvu, o ktorom Spasiteľ hovorí v závere Svojho pozemského pôsobenia. Keď sa pripravoval na to, aby opustil doposiaľ nič netušiacu a trochu zmätenú skupinku Svojich nasledovníkov, nezadal im desiatky administratívnych úloh, ktoré musia vykonať, ani im nepodal hŕbu formulárov, ktoré majú vyplniť v troch kópiách. Nie, On zhrnul ich úlohu jedným základným prikázaním: „Aby ste sa vzájomne milovali, ako som vás ja miloval,.… Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“⁴

V snahe priblížiť sa tomuto ideálu v evanjeliu bude novo oznámený koncept inšpirovanej služby poskytovanej kňazstvom a Združením pomoci zahŕňať medzi inými vecami aj tieto prvky, z ktorých niektoré už Združenie pomoci s úžasným úspechom používa.⁵

• Už nebudeme hovoriť o domácom a navštevujúcom učení. Čiastočne kvôli tomu, že veľká časť našej inšpirovanej služby bude poskytovaná v inom prostredí než len doma a čiastočne kvôli tomu, že kontaktovanie členov už nebude založené na výučbe pripravených lekcií, aj keď im určite lekciu môžeme odovzdať, ak to bude potrebné. Hlavným účelom tejto inšpirovanej služby bude, ako bolo povedané o ľuďoch v Almovej dobe, „[bdieť] nad ľudom svojim a [živiť] ich vecami, ktoré sa týkajú spravodlivosti“⁶.

• Budeme ďalej, podľa možností, navštevovať členov doma, ale kvôli miestnym pomerom, ako napríklad veľkému počtu členov, veľkým vzdialenostiam, osobnej bezpečnosti a ďalším problematickým okolnostiam, môže byť nereálne navštíviť každý domov každý mesiac. Ako nám radili členovia Prvého predsedníctva už pred niekoľkými rokmi, robte to najlepšie, čo viete.⁷ Nech už si svoje návštevy naplánujete akokoľvek, môžete ich nahradiť tým, že dotyčným zatelefonujete, pošlete vlastnoručne písaný pozdrav, esemesky, emaily, videopozdrav, porozprávate sa s nimi na zhromaždení, spoločne sa zúčastníte projektu služby, spoločenských akcií alebo využijete mnohé ďalšie možnosti, ktoré nám ponúka svet sociálnych sietí. Mal by som ale zdôrazniť, že k tomuto rozsiahlemu novému pohľadu nepatrí nepekný prístup, ktorý som nedávno videl na samolepke na jednom aute. Stálo na nej: „Pokiaľ zatrúbim, boli ste navštívení.“Prosím, prosím, bratia (sestry by toto nikdy neurobili, preto hovorím k bratom Cirkvi), naším želaním je, aby tieto úpravy priniesli viac starostlivosti a záujmu o druhých, a nie menej.

• Mám pocit, že vďaka tomuto novšiemu a viac na evanjelium zameranému konceptu inšpirovanej služby, začínate panikáriť, čo sa má do správy o návštevách zapisovať. Môžete sa upokojiť, pretože žiadna taká správa neexistuje – prinajmenšom žiadny taký formulár, ktorý ste len tak tak stihli vyplniť 31. deň v mesiaci. Aj v tomto ohľade sa snažíme dospieť. Jediná správa, ktorá sa bude vytvárať, bude počet pohovorov, ktoré budú mať vedúci s dvojicou spoločníkov inšpirovanej služby v zbore za daný štvrťrok. Aj keď to znie jednoducho, priatelia moji, tieto pohovory sú úplne zásadné. Bez týchto informácií nebude mať biskup žiadnu možnosť, ako získať potrebné informácie o duchovných a časných podmienkach jeho členov. Pamätajte na toto: slúžiaci bratia zastupujú biskupstvo a predsedníctvo kvóra starších; nenahradzujú ich. Kľúče biskupa a prezidenta kvóra ďaleko presahujú tento koncept inšpirovanej služby.

• Pretože toto hlásenie sa líši od hlásení, ktoré ste podávali či posielali doteraz, dovoľte mi zdôrazniť, že my v cirkevnom ústredí nepotrebujeme vedieť, ako ste so svojimi členmi v kontakte, ani kde, ani kedy, potrebujeme len vedieť, a záleží nám na tom, že s nimi v kontakte skutočne ste a že im žehnáte, ako najlepšie môžete.

Bratia a sestry, máme z neba zoslanú príležitosť praktizovať, ako celá Cirkev, čisté náboženstvo pred Bohom⁸ – „niesť si navzájom bremená svoje, aby boli ľahké a utešovať tých, ktorí útechu potrebujú“⁹, inšpirovane slúžiť vdovám a sirotám, manželom a slobodným, silným a utrápeným, utláčaným aj nezlomným, šťastným aj zarmúteným – skrátka nám všetkým, každému z nás, pretože my všetci potrebujeme cítiť vrelú ruku priateľstva a vypočuť si pevné prehlásenie viery. Avšak upozorňujem vás, že nový názov, nová flexibilita a menej formulárov našu službu ani trocha nezmenia, pokiaľ toto nebudeme považovať za výzvu k tomu, aby sme sa starali jeden o druhého odvážnym, novým a svätejším spôsobom, ako práve povedal prezident Nelson. Keď pozdvihneme svoj duchovný zrak, aby sme žili všeobecnejšie viac podľa zákona lásky, vzdáme tým hold generáciám, ktoré takto slúžili celé roky. Dovoľte mi uviesť nedávny príklad takejto oddanosti v nádeji, že viac ľudí pochopí a prijme Pánovo prikázanie byť s bratmi a sestrami a posilňovať ich.¹⁰

14. januára tohto roku krátko po 17. hodine sa moji mladí priatelia Brett a Kristin Hamblinovci rozprávali doma v Tempe v Arizone potom, čo Brett celý deň slúžil ako člen biskupstva a Kristin mala celý deň veľa práce so starostlivosťou o ich päť detí.

Kristin, ktorá minulého roku zdanlivo úspešne zvíťazila nad rakovinou prsníka, náhle upadla do bezvedomia. Po telefonáte na núdzovú linku prišli záchranári, ktorí sa ju zo všetkých síl snažili oživiť. Zatiaľ čo sa Brett horlivo modlil a prosil, rýchlo zavolal na dve ďalšie čísla: jeden telefonát bol adresovaný jeho matke, ktorú požiadal o pomoc s deťmi, a druhý Edwinovi Potterovi, svojmu domácemu učiteľovi. Druhý telefonát znel vo svojej úplnosti takto:

Edwin, ktorý sa pozrel na ID volajúceho, odpovedal: „Ahoj, Brett, čo sa deje?“

Brett do telefónu skoro zakričal: „Potrebujem ťa tu – okamžite!“

Za menej minút než by Brett dokázal spočítať, bol jeho kňazský kolega po jeho boku, pomohol s deťmi, a potom odviezol brata Hamblina do nemocnice hneď za sanitkou prevážajúcou jeho manželku. Tam za necelých 40 minút po tom, čo Kristin po prvýkrát zavrela oči, ju lekári prehlásili za mŕtvu.

Zatiaľ čo Brett plakal, Edwin ho jednoducho držal okolo ramien a plakal s ním – dlho, dlhý čas. Potom Edwin opustil Bretta, ktorý trúchlil s ostatnými rodinnými príslušníkmi, ktorí sa zišli, a zašiel za biskupom, aby mu povedal, čo sa práve stalo. Oný úžasný biskup okamžite vyrazil do nemocnice, zatiaľ čo Edwin odišiel k Hamblinovcom domov. Tam sa so svojou manželkou Charlotte, ktorá tam tiež pribehla, hrali s piatimi deťmi brata Hamblina, teraz bez matky, vo veku 3 až 12 rokov. Pripravili im večeru, usporiadali improvizovaný hudobný recitál a pomohli ich uložiť do postele.

Brett mi neskôr povedal: „Najúžasnejšou časťou tohto príbehu nie je to, že Edwin prišiel, keď som mu zavolal. V naliehavej situácii sa vždy nájdu ľudia, ktorí sú ochotní pomôcť. To najúžasnejšie na tomto príbehu je, že som si spomenul práve na neho. V okolí boli aj iní ľudia. Kristin má brata a sestru, ktorí bývajú od nás necelých 5 kilometrov. Máme úžasného biskupa, toho najlepšieho. Ale vďaka svojmu vzťahu s Edwinom som inštinktívne pocítil, že keď potrebujem pomoc, mám zavolať jemu. Cirkev nám poskytuje organizovanú príležitosť žiť lepšie podľa druhého prikázania – milovať, slúžiť a rozvíjať vzťahy s našimi bratmi a sestrami, ktoré nám pomáhajú približovať sa k Bohu.“¹¹

Edwin o tomto zážitku povedal: „Starší Holland, paradoxné na tom všetkom je, že Brett je domácim učiteľom našej rodiny dlhšie než som ja pre nich. Počas tej doby nás navštevoval skôr ako priateľ než z povinnosti. Je pre nás veľkým príkladom, stelesnením toho, ako by sa mal aktívny a zainteresovaný držiteľ kňazstva správať. S manželkou a našimi synmi ho nevnímame ako niekoho, kto má za úlohu nám na konci každého mesiaca doniesť nejaké posolstvo; považujeme ho za priateľa, ktorý býva o kúsok ďalej, za rohom, a ktorý by urobil čokoľvek na svete, aby nám mohol požehnať. Som rád, že som mu mohol aspoň máličko splatiť svoj dlh.“¹²

Bratia a sestry, spoločne s vami vzdávam hold každému miestnemu učiteľovi a zborovému učiteľovi, a domácemu učiteľovi, a navštevujúcej učiteľke, ktorí v priebehu našej cirkevnej histórie takto verne milovali druhých a slúžili im. Modlíme sa dnes o to, aby všetci muži a ženy – a naši starší mladí muži a mladé ženy – odchádzali z tejto generálnej konferencie s hlbším záväzkom úprimne sa starať jeden o druhého, aby k tomu boli motivovaní iba čistou láskou Kristovou. Aj napriek všetkým zdanlivým obmedzeniam a pocitom nedostatočnosti – a všetci máme svoje ťažkosti – kiež napriek tomu pracujeme bok po boku s Pánom vinice¹³ a podávame pomocnú ruku Bohu a Otcovi nás všetkých v Jeho nesmierne náročnej úlohe odpovedať na modlitby, poskytovať útechu, osušiť slzy a posilňovať ochabnuté kolená.¹⁴ Ak tak budeme činiť, priblížime sa tomu, aby sme boli viac pravými učeníkmi Krista, ktorými sa máme stať. Kiež v túto veľkonočnú nedeľu máme radi jeden druhého, tak ako On miloval nás¹⁵, o to sa modlím v mene Ježiša Krista, amen.