2010–2019
Saib tus Txiv Neej!
Plaub Hlis Ntuj Xyoo 2018


Saib tus Txiv Neej!

Cov uas ua tib zoo saib tus Txiv Neej nrhiav tau lub qhov rooj rau tej kev zoo siab tshaj plaws hauv lub neej no thiab tau kev nplij siab rau tej kev nyuaj siab thiab.

Kuv cov kwv tij thiab cov muam, kuv cov phooj ywg sawv daws, kuv zoo siab tuaj nrog nej sib koom ua ke hauv lub tuam rooj sab laj zoo kawg nkaus no. Harriet wb nrog nej muaj kev zoo siab txhawb nqa Txwj Laug Gong thiab Soares thiab lwm cov kwv tij htiab muam uas txais tej hauj lwm tseem ceeb hauv lub tuam rooj sab laj no.

Txawm tias kuv nco kuv tus me phooj ywg Thawj Tswj Hwm Thomas S. Monson los, kuv hlub, txhawb nqa, thiab txhawb pab peb tus yaj saub thiab tus Thawj Tswj Hwm, Russell M. Nelson, thiab nws ob tug pab cuam.

Kuv kuj muaj kev ris txiaj thiab txo hwj chim vim kuv muaj cib fim rov qab los koom tes ua hauj lwm ntau me ntsis nrog kuv cov Kwv Tij hauv Pawg Kaum Ob tug Thwj Tim.

Qhov tseem ceeb tshaj plaws mas, kuv txo hwj chim thiab zoo siab vim kuv ua tau ib tug mej zeej hauv Yexus Khetos Lub Koom Txoos ntawm Tsoom Haiv Neeg Ntseeg hauv Hnub Nyoog Kawg, nyob hauv no muaj ntau plhom tus txiv neej, poj niam thiab me nyuam uas kam nqa ntawm qhov chaw lawv sawv ntawd—txawm lawv ua dab tsi los sis muaj txoj hauj lwm hauv lub koom txoos li cas los xij—lawv siv tag nrho lawv lub siab ua hauj lwm pab tus Vajtswv thiab Nws cov me nyuam, pab txhim tsa Vajtswv lub nceeg vaj.

Hnub no yog ib hnub dawb ceev. Yog Hnub Caiv Easter, thaum uas peb nco txog tag kis sawv ntxov zoo kawg nkaus uas tus Cawm Seej tau kov yeej kev tuag1 thiab tawm ntawm lub ntxa los.

Hnub Tseem Ceeb Tshaj Plaws hauv Tib Neeg Zaj Liv Xwm

Tsis ntev tas los lawm kuv tau nug tib neeg hauv internet hais tias, “Hnub twg thiaj tau hloov tib neeg zaj liv xwm ntau tshaj plaws?”

Tib neeg cov lus teb yeej txawv thiab ua rau kuv xav tsis thoob thiab zoo li lawv muaj tswv yim thiab ua rau kuv ua tib zoo xav. Muaj lus teb hais tias, thaum ub lub pob zeb loj loj ya saum ntuj los tsoo ntiaj teb tim Yucatán Peninsula; los sis thaum xyoo 1440, Johannes Gutenberg ua tau lub tshuab luam ntawv tiav tas; thiabtseem muaj hnub hauv xyoo 1903 thaum ob tug kwv tij Wright qhia tseeb hais tias tib neeg yeej ya tau thaum nkawd ua lub dav hlau.

Yog tias nug koj tib lo lus nug ntawd, koj yuav teb li cas?

Hauv kuv lub paj hlwb mas, lo lus teb ntawd yeej yooj yim.

Yog yuav nrhiav tau hnub tseem ceeb tshaj plaws hauv tib neeg zaj liv xwm, peb yuav tsum xav txog hmo ntuj li 2,000 xyoo tas los lawm hauv lub Vaj Khexemanes thaum Yexus Khetos txhos caug thov Vajtswv thiab muab Nws tus Kheej theej peb lub txhoj. Nyob rau hauv txoj kev txi no uas muaj kev txom nyem ntawm sab cev nqaij daim tawv thiab sab ntsuj plig tib si tau ua rau Yexus Khetos, uas yog Vajtswv, los ntshav ntawm txhua lub qhov hws. Vim muaj kev hlub zoo tag nrho, Nws tau muab txhua nrho peb thiaj txais tau txhij txhua. Peb to taub tsis tau nws txoj kev txi loj loj no, peb tsuas hnov tau hauv peb lub siab thiab paj hlwb, qhov ntawd ua rau peb nco qab tias peb yuav tsum muaj kev ris txiaj rau Yexus thiab Nws qhov khoom plig zoo kawg no.

Hmo ntawd, lawv coj Yexus mus ntsib cov nom tswv ntawm kev teev ntuj thiab kev kas moos uas tau luag thuam Nws, nplawm Nws, thiab txib kom lawv muab Nws tua pov tseg. Nws raug ntsia saum ntoo khaub lig mus txog thaum, “twb ua tiav tas.”2 Lawv tso Nws lub cev uas tsis muaj sia nyob lawm hauv lub ntxa uas lawv qiv. Thiab ces, txog hnub thib peb yav sawv ntxov, Yexus Khetos, Vajtswv Tib Leeg Tub, tau muaj yeeb koob tawm ntawm lub ntxa los, nws twb sawv rov qab los, muaj yeeb koob thiab qhov kaj.

Yeej muaj ntau yam xwm hauv tib neeg zaj liv xwm uas tau hloov tej teb chaws thiab tej haiv neeg. Tiam sis, yog muab tej ntawd sau los ua ke, lawv yeej piv tsis taus rau yam tseeb ceeb uas tshwm los thawj Hnub Easter ntawd.

Vim li cas Yexus Khetos txoj kev txi tag nrho no thiab Kev Sawv Rov Los thiaj yog qhov xwm tseem ceeb tshaj plaws hauv tib neeg zaj liv xwm—tseem ceeb tshaj lub ntiaj teb tej kev ua tsov ua rog, tej qhov cua daj cua loj heev, thiab tej kev nrhiav tau tej txuj ci tshiab?

Vim Muaj Yexus Khetos, Peb Thiaj Yuav Rov Qab Muaj Sia Nyob Dua

Lo lus teb ntawd nyob hauv ob qho teeb meem loj uas peb sawv daws muaj.

Qhov thib ib, peb sawv daws yuav tuag. Txawm tias yus hluas, zoo nkauj, muaj kev noj qab nyob zoo, los sis xyuam xim npaum li cas los, yeej yuav muaj ib hnub twg uas koj lub cev yuav tsis muaj sia nyob lawm. Tsev neeg thiab cov phooj ywg yuav tu siab heev. Tiam sis lawv ua tsis taus kom koj rov muaj sia nyob.

Txawm li ntawd los, vim muaj Yexus Khetos, koj txoj kev tuag ntawd yuav yog rau ib ntus xwb. Yuav muaj ib hnub twg uas koj tus ntsuj plig yuav rov qab los nyob hauv koj lub cev dua. Lub cev uas sawv rov los no yuav tsis txawj tuag lawm,3 thiab koj yuav nyob mus ib txhis li, tsis hnov mob hnov nkees ntxiv li lawm.4

Twb yuav muaj li no vim yog Yexus Khetos, tus uas tau txo Nws txoj sia thiab tau muab txoj sia ntawd rov qab los.

Nws ua li no rau txhua tus neeg uas ntseeg Nws.

Nws ua li no rau txhua tus neeg uas tsis ntseeg Nws.

Nws twb ua li no rau txhua tus neeg uas luag thuam, tsim txom thiab hais lus phem txog Nws lub npe.5

Vim Muaj Yexus Khetos, Peb Thiaj nrog Vajtswv Nyob Tau

Qhov thib ob, peb txhua leej txhia tus tau ua txhaum lawm. Peb tej kev txhaum yuav ua rau peb nrog Vajtswv nyob tsis taus, vim “tsis muaj ib yam tsis dawb huv yuav muaj peev xwm nkag tau mus rau hauv nws lub nceeg vaj.”6

Vim li ntawd, txhua tus txiv neej, poj niam, thiab me nyuam raug kaw cia tsis cia nrog Vajtswv nyob—muaj li ntawd mus txog thaum Yexus Khetos, tus Me Nyuam Yaj uas tsis muaj kev txhaum, tau muab Nws txoj sia los theej peb lub txhoj. Vim hais tias Yexus tsis tshuav kev txim lij nqi, Nws muaj peev xwm them peb tus nqi thiab ua tau rau txoj kev txim lij puv npo rau txhua tus neeg. Thiab nov yeej suav koj thiab kuv.

Yexus Khetos tau them tus nqi rau peb tej kev txhaum.

Txhua yam huv tib si.

Thaum hnub tseem ceeb tshaj plaws hauv tib neeg zaj liv xwm, Yexus tus Khetos tau qhib qhov rooj rau kev tuag thiab tau tshem txhua yam uas tiv thaiv tsis pub peb mus hauv tej chaw dawb huv thiab zoo uas yog txoj sia nyob mus ib txhis. Vim muaj peb tus Tswv thiab tus Cawm Seej, koj thiab kuv txais tau qhov khoom plig uas muaj nuj nqi uas yus suav tsis txheej—tab txawm yav tas los lawm peb ua li cas, peb muaj cuab kav hloov siab lees txim thiab taug txoj kev uas mus rau qhov kaj thiab lub yeeb koob xilethi-aus, muaj tag nrho Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej cov me nyuam uas rau siab ntseeg nrog peb nyob.

Vim Li Cas Peb Muaj Kev Zoo Siab

Nov yog qhov uas peb nco txog thaum Hnub Easter—peb ua koob tsheej nco txog txoj sia!

Vim muaj Yexus Khetos, peb yuav sawv hauv qhov tuag rov qab los thiab rov qab khawm cov neeg uas peb hlub, los kua muag vim muaj kev xyiv fib thiab kev ris txiaj ntau. Vim muaj Yexus Khetos, peb yuav ua neeg uas nyob tas mus li, muaj tej ntiaj teb uas tsis paub kawg.

Vim muaj Yexus Khetos, tsis yog yuav ntxuav peb tej kev txhaum kom huv xwb, yeej yuav tsis nco txog tej ntawd lawm.

Peb yuav ua tau neeg dawb huv thiab raug kev tsa nto.

Dawb huv.

Vim muaj peb tus Cawm Seej, peb yuav haus tau cov dej uas cawm tib neeg txoj sia tas mus ib txhis li.7 Peb muaj cuab kav nyob hauv peb tus Vaj Ntxwv uas nyob mus ib txhis lub nceeg vaj, muaj yeeb koob thiab kev zoo siab tag nrho.

Peb Puas “Saib tus Txiv Neej”?

Txawm muaj txhua yam no, muaj coob leej hauv ntiaj teb no uas tsis paub txog qhov no los sis tsis muaj kev cia siab rau qhov khoom plig uas Yexus Khetos muab rau peb. Tej zaum lawv tau hnov txog Yexus Khetos thiab paub txog Nws zaj keeb kwm, tiam sis lawv tsis saib hais tias Nws yog leej twg tiag tiag li.

Thaum kuv xav txog qhov no, kuv nco qab txog tus Cawm Seej uas sawv rau ntawm cov neeg Loos tus txiav txim hu ua Yudas, Pauti-us Philaj, ob peb teev ua ntej tus Cawm Seej tuag.

Philaj ntsia Yexus li nws yog neeg ntiaj teb xwb. Philaj muaj hauj lwm ua, nws yuav tsum ua ob yam: sau se rau teb chaws Loos thiab pab kom teb chaw yuav muaj kev thaj yeeb nyab xeeb. Nim no cov neeg Yudais cov nom tswv tau coj nws los ntsib tus txiav txim no vim lawv liam hais tias nws tau txhaum nws ob txoj hauj lwm ntawd.8

Tom qab nug tus neeg uas raug txim no, Philaj txawm teb hais tias, “Kuv tsis pom hais tias, tus no ua txhaum dab tsi.”9 Tiam sis nws tsis tau ua rau cov neeg uas liam Yexus zoo siab, ces Philaj thiaj hais kom yuav ua raws li haiv neeg ntawd txoj kab lig kev cai uas hais tias thaum lub Caij Hla Dhau yuav cia ib tug neeg uas raug txim tso kom dim. Nws xav tias nyaj lawv yuav xav tso Yexus dim vim lawv yuav xub xav kom muab tus neeg Npalanpas tua pov tseg vim nws yog neeg tub sab thiab tua neeg?10

Tiam sis pab laib no yuam kom Philaj yuav tso Npalanpas dim thiab muab Yexus dai saum ntoo khaub lig.

“Vim li cas?” Philaj nug hais tias. “Nws [tau] ua txhaum dab tsi?”

Tiam sis lawv tsuas haj yam qw nrov. “Muab nws ntsia rau saum ntoo khaub lig!”11

Nws sim ua ib yam ntxiv kom pab laib nyob twj ywm, Philaj txib nws cov txiv neej muab Yexus nplawm.12 Lawv ua li ntawd, Yexus lub cev doog ntshav thiab los ntshav heev. Lawv luag thuam Nws, muab hmab pos los ua kauj looj Nws taub hau thiab muab ib lub tsho tsuj tseeb xiav liab rau Nws hnav.13

Tej zaum Philaj xav tias ua li no pab laib thiaj yuav zoo siab vim lawv ntshaw nws ntshav nrog. Tej zaum lawv yuav tu siab rau tus txiv neej no. Philaj hais tias, “Nej saib, kuv yuav coj nws tuaj rau nej kom nej paub hais tias kuv tsis pom nws ua ib qho txhaum hlo li.” … Saib tus txiv neej!”14

Vajtswv Tib Leeg Tub tau sawv kiag rau ntawm cov neeg hauv Yeluxalees.

Lawv yeej pom tau Yexus, tiam sis lawv tsis saib Nws tiag tiag li.

Lawv tsis muaj qhov muag xav pom.15

Hais paj lug me ntsis, peb raug caw los “saib tus txiv neej” thiab. Tib neeg thoob ntiaj teb xav txawv heev txog Nws. Cov yaj saub thaum ub thiab niaj hnub nim no ua tim khawv tias Nws yog Vajtswv Tib Leeg Tub. Kuv ua li no thiab. Tseem ceeb heev kom peb txhua tus yuav paub li ntawd rau peb tus kheej. Ces, thaum nej xav txog Yexus Khetos lub neej thiab kev qhuab qhia tib neeg, nej saib yam dab tsi

Cov uas ua tib zoo saib tus Txiv Neej nrhiav tau lub qhov rooj rau tej kev zoo siab tshaj plaws hauv lub neej no thiab tau kev nplij siab rau tej kev nyuaj siab thiab.

Ces, thaum twg nej muaj kev nyuaj siab tu siab nrho, cia li saib tus Txiv Neej.

Thaum twg nej xav tias nej poob zoo los sis tsis muaj neeg nco txog nej, cia li saib tus Txiv Neej.

Thaum twg nej poob siab, nej nyob nej ib leeg, tsis ntseeg, raug kev puas tsuaj, los sis tsis paub xav, cia li saib tus Txiv Neej.

Nws yuav nplij nej siab.

Nws yuav kho nej thiab ua rau nej muaj ib lub ntsiab rau nej lub neej. Nws yuav tso Nws tus Ntsuj Plig rau nej thiab nej yuav muaj kev zoo siab puv npo.16

Nws “ntxiv zog rau tus uas qaug zog; thiab tus tsaug leeg kom tus ntawd rov muaj zog tuaj.”17

Thaum peb ua tib zoo saib tus Txiv Neej, peb yuav kawm txog Nws thiab sim kho peb lub neej kom ua tib yam li Nws ua. Peb hloov siab lees txim thiab sim kho peb tus cwj pwm thiab niaj hnub txav los nyob ze Nws. Peb tso siab rau Nws. Peb qhia peb txoj kev hlub rau Nws thaum peb ua raws li Nws cov lus txib thiab ceev peb tej kev khi lus dawb ceev.

Los yog hais tias, peb rais los mus ua Nws cov thwj tim.

Nws qhov kaj yuav ntxaum mus hauv peb tus ntsuj plig. Nws txoj kev tshav ntuj yuav txhawb nqa peb. Peb tej nra thiaj yuav sib, peb haj yam muaj kev thaj yeeb nyab xeeb. Thaum peb ua tib zoo saib tus Txiv Neej, peb tau kev cog lus tseg hais tias yav tom ntej yuav muaj hmoov ces thiaj tau kev txhawb pab uas pab peb nyiaj mus dhau tej kev txom nyem thiab tej kev nyuaj siab hauv lub neej no. Thaum ntsia yav nram qab, peb yuav pom hais tias yeej muaj lub ntuj txoj kev pab, twb muab txhua yam tsav sib dhos ua ke.18

Thaum nej kam txais Nws txoj kev txi, rais los ua Nws cov thwj tim, thiab thaum kawg xaus nej lub neej hauv ntiaj teb no, yuav muaj xwm dab tsi rau tej kev nyuaj siab uas nej tau nyiaj mus dhau hauv lub neej no?

Tej ntawd yuav ploj mus.

Tej kev poob siab, kev ntxeev siab, kev tsim txom uas nej raug ntawd nev?

Ploj lawm.

Tej kev nyuaj siab, tu siab, kev muaj txim, kev txaj muag, thiab kho siab uas nej raug ntawd nev?

Ploj lawm.

Tsis nco txog li.

Yog vim li ntawd “peb hais txog Khetos, peb xyiv fab rau Khetos, peb qhia txog Khetos, peb qhia tej yuav muaj los yav tom ntej txog Khetos … xwv kom peb cov me nyuam yuav paub cia siab rau lub hauv paus twg kom txais kev zam txim rau lawv tej kev txhaum”?19

Yog li ntawd vim li cas peb thiaj yuav tsis siv tag nrho peb lub siab ua tib zoo saib tus Txiv Neej?

Kuv cov kwv tij thiab cov muam uas kuv hlub es, kuv hais lus tim khawv tias hnub tseem ceeb tshaj plaws hauv tib neeg zaj liv xwm yog hnub uas Yexus Khetos, Vajtswv uas muaj sia nyob Tib Leeg Tub, tau kov yeej kev tuag thiab kev txog txhaum rau tag nrho Vajtswv cov me nyuam. Thiab hnub tseem ceeb tshaj plaws hauv koj thiab kuv lub neej yog hnub ua peb kawm los “saib tus txiv neej”; thaum peb paub hais tias Nws yog leej twg tiag tiag; peb siv tag nrho peb lub siab ntsws txais yuav Nws txoj kev theej txhoj; haj yam muaj sia muaj zog, es cog lus tias peb yuav raws Nws qab. Thov kom hnub ntawd yuav yog ib hnub uas peb muaj ntau zaus hauv tag nrho peb lub neej.

Kuv tso kuv zaj lus tim khawv thiab txoj koob hmoov rau nej thaum uas peb “saib tus txiv neej,” peb yuav muaj ib lub ntsiab zoo, tau kev zoo siab, thiab kev kaj siab lug hauv lub neej no thiab txoj sia uas yuav kav mus ib txhis. Los ntawm Yexus Khetos lub npe dawb ceev, amees.

Lus Cim

  1. Saib Mauxiyas 15:23.

  2. Yauhas 19:30.

  3. Saib Amas 11:45.

  4. Saib Tshwm Sim 21:4.

  5. Saib 1 Kauleethaus 15:21–23.

  6. 3 Nifais 27:19.

  7. Saib Yauhas 4:14.

  8. Saib Lukas 23:2.

  9. Yauhas 18:38. Vim tsis xav txiav txim txog Yexus, Philaj tau sim muab rooj plaub xa mus rau Helauj Asntipas. Yog tias Helauj, uas twb txib kom muab Yauhas tus uas Muab Neeg Ua Kev Cai Raus Dej rau txim muab nws tua pov tseg (saib Matthais 14:6–11), yuav kam rau txim rau Yexus, Philaj mam li pom zoo rau txoj kev txiav txim ntawd thiab mam li hais tias yog ib qho xwm txheej hauv zos xwb ces yuav tsum ua li ntawd kom txhob muaj teeb meem ntxiv xwb. Tiam sis Yexus tsis kam hais ib lo lus rau Helauj (saib Lukas 23:6–12), ces Helauj txawm xa Nws rov qab mus ntsib Philaj.

  10. Saib Malakaus 15:6–7; Yauhas 18:39–40. Ib tug kws sau ntawv txog Phau Vaj Lug Kub Tshiab sau tias, “Zoo nkaus li lawv txoj kab lig kev cai hais tias, thaum lub Caij Hla Dhau cov neeg Loos tus Tswv Xeev yuav tso ib tug neeg Yudais uas raug kaw lawm kom dim kev tuag” (Alfred Edersheim, The Life and Times of Jesus the Messiah [1899], 2:576). Lub npe Npalanpas txhais tau hais tias “leej txiv tus tub.” Thaum xav txog cov neeg hauv Yeluxalees txoj kev xaiv ntawm ob tug txiv neej no yus xav tsis thoob.

  11. Saib Malakaus 15:11–14.

  12. Txoj kev nplawm no heev kawg nkaus li lawv thiaj hu qhov no ua “kev tuag ib tsam” (Edersheim, Jesus the Messiah, 2:579).

  13. Saib Yauhas 19:1–3.

  14. Yauhas 19:4–5.

  15. Ua ntej ntawd, Yexus tau hais tias “cov neeg no lub siab ruam, lawv tsis xav mloog, lawv ntsaws pob ntseg, lawv tsis xav saib, lawv qi qhov muag. Yog tsis ua li ntawd, nyob tsam lawv qhov muag yuav pom, lawv pob ntseg yuav hnov, lawv yuav totaub,ces lawv yuav tig rov los cuag kuv, thiab kuv yuav kho lawv tej mob zoo.” Ces nws hais lus mos mos rau Nws cov Thwj Tim hais tias, “Nej yog cov uas muaj hmoo, nej qhov muag thiaj pom thiab nej pob ntseg thiaj hnov” (Mathais 13:15–16). Peb puas yuav cia peb tej siab ua tawv qhawv, los yog peb puas yuav qhib qhov muag thiab peb lub siab xwv kom peb thiaj yuav ua tib zoo saib tus Txiv Neej?

  16. Saib Mauxiyas 4:20.

  17. Yaxayas 40:29.

  18. Saib Dieter F. Uchtdorf, “The Adventure of Mortality” (kev tshaj tawm rau cov neeg hluas thoob ntiaj teb, Ib Hlis Ntuj hnub tim 14, 2018), broadcasts.lds.org.

  19. 2 Nifais 25:26.