Hľa, človek!
Tí, ktorí nachádzajú spôsob, ako skutočne pozerať na tohto Muža, nachádzajú prístup k najväčším radostiam života a balzam na najťaživejšie pocity beznádeje.
Moji milovaní bratia a sestry, milí priatelia, som vďačný, že môžem byť počas tohto úžasného konferenčného víkendu s vami. Harriet a ja sa spolu s vami radujeme z vyjadrenia podpory staršiemu Gongovi a Soaresovi a mnohým bratom a sestrám, ktorí počas tejto generálnej konferencie obdržali významné nové povolania.
Napriek tomu, že mi chýba môj drahý priateľ, prezident Thomas S. Monson, mám rád a podporujem nášho proroka a prezidenta Russella M. Nelsona a jeho vynikajúcich radcov.
Som tiež vďačný a poctený tým, že môžem znova bližšie spolupracovať s mojimi milovanými Bratmi z Kvóra Dvanástich.
A predovšetkým cítim hlbokú pokoru a nesmierne šťastie vďaka tomu, že som členom Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, kde sú milióny mužov, žien a detí ochotných pozdvihovať tam, kde práve stoja – v akomkoľvek postavení či povolaní – a celým srdcom sa snažia slúžiť Bohu aj Jeho deťom a budovať kráľovstvo Božie.
Dnešok je posvätným dňom. Je veľkonočná nedeľa, kedy si pripomíname oné slávne ráno, kedy náš Spasiteľ prelomil putá smrti1 a triumfálne vystúpil z hrobu.
Najdôležitejší deň v histórii
Nedávno som sa opýtal na internete: „Ktorý deň najviac zmenil beh histórie?“
Odpovede sa pohybovali v škále od prekvapivých a zvláštnych po bystré a vyzývajúce k zamysleniu. Medzi nimi bol napríklad deň, kedy prehistorický asteroid zasiahol polostrov Yukatán; alebo deň, kedy v roku 1440 Johannes Gutenberg dokončil svoj tlačiarenský lis; a samozrejme deň v roku 1903, kedy bratia Wrightovci predviedli svetu, že ľudia môžu skutočne lietať.
Keby ste dostali túto otázku vy, čo by ste povedali?
Podľa mňa je odpoveď jasná.
Aby sme našli najdôležitejší deň v histórii, musíme sa vrátiť k onému večeru pred skoro 2 000 rokmi v Getsemanskej záhrade, kedy Ježiš Kristus pokľakol v hlbokej modlitbe a ponúkol Sám Seba ako výkupné za naše hriechy. Počas tejto veľkolepej a nekonečnej obeti sprevádzanej utrpením tela aj ducha, ktoré nemá obdobu, Ježiš Kristus, sám Boh, krvácal z každého póru. Z dokonalej lásky dal všetko, aby sme my mohli všetko obdržať. Kristova nadpozemská obeť, ktorú je možné len ťažko pochopiť a dá sa ju pocítiť iba celým srdcom a mysľou, nám pripomína, že Mu bez výnimky dlžíme svoju vďačnosť za Jeho božský dar.
Neskôr tej noci Ježiša predviedli pred náboženských a politických predstaviteľov, ktorí sa Mu vysmievali, bili Ho a odsúdili Ho k potupnej smrti. V mukách visel na kríži až do chvíle, kedy bolo konečne dokonané.2 Jeho neživé telo uložili do požičaného hrobu. A potom ráno tretieho dňa, Ježiš Kristus, Syn Všemohúceho Boha, vystúpil z hrobu ako veľkolepá, vzkriesená bytosť plná slávy, svetla a vznešenosti.
Áno, v priebehu histórie došlo k mnohým udalostiam, ktoré hlboko ovplyvnili osud národov a ľudu. Ale aj keď ich spojíte všetky dohromady, neznesú porovnanie s dôležitosťou toho, čo sa stalo počas oného prvého veľkonočného rána.
Vďaka čomu je nekonečná obeť a vzkriesenie Ježiša Krista najdôležitejšou udalosťou v histórii – vplyvnejšou než svetové vojny, katastrofické pohromy a prevratné vedecké objavy?
Vďaka Ježišovi Kristovi môžeme znova žiť
Odpoveď tkvie v dvoch veľkých, neprekonateľných prekážkach, ktorým čelí každý z nás.
Po prvé, všetci zomrieme. Bez ohľadu na to, akí mladí, krásni či opatrní ste, jedného dňa z vášho tela vyprchá život. Priatelia a členovia rodiny za vami budú trúchliť. Ale späť vás priviesť nemôžu.
Avšak vďaka Ježišovi Kristovi bude vaša smrť len dočasná. Váš duch sa jedného dňa znova spojí s vaším telom. Toto vzkriesené telo nebude podliehať smrti3 a vy budete žiť vo večnostiach, bez bolesti a fyzického utrpenia.4
To sa stane vďaka Ježišovi Kristovi, ktorý položil Svoj život a znova ho na Seba vzal.
Urobil to pre všetkých, ktorí v Neho veria.
Urobil to pre všetkých, ktorí v Neho neveria.
Urobil to dokonca aj pre tých, ktorí sa vysmievajú Jeho menu, zlorečia Mu a preklínajú Jeho meno.5
Vďaka Ježišovi Kristovi môžeme žiť s Bohom
Po druhé, všetci sme zhrešili. Naše hriechy by nám naveky bránili v tom, aby sme mohli žiť s Bohom, pretože „žiadna nečistá vec nemôže vojsť do kráľovstva jeho“6.
V dôsledku toho bol každý muž, žena a dieťa vylúčený z Jeho prítomnosti – teda až do chvíle, kedy Ježiš Kristus, Baránok bez poškvrny, obetoval Svoj život ako výkupné za naše hriechy. A pretože Ježiš nemal voči spravodlivosti žiadny dlh, mohol zaplatiť ten náš a naplniť požiadavky spravodlivosti za každú dušu. A to zahŕňa vás a aj mňa.
Zaplatil cenu za naše hriechy.
Za všetky.
Oného najdôležitejšieho dňa v histórii Ježiš Kristus otvoril brány smrti a odstránil prekážky, ktoré nám bránili vojsť do svätých a posvätených siení večného života. Vďaka nášmu Pánovi a Spasiteľovi dostávame vy aj ja najvzácnejší dar nesmiernej hodnoty – bez ohľadu na svoju minulosť môžeme činiť pokánie a kráčať po ceste vedúcej do celestiálneho svetla a slávy, obklopení vernými deťmi Nebeského Otca.
Prečo sa radujeme
A práve toto na veľkonočnú nedeľu oslavujeme – oslavujeme život!
Vďaka Ježišovi Kristovi sa pozdvihneme zo zúfalstva smrti a objímeme svojich blízkych, pričom budeme prelievať slzy nesmiernej radosti a prekypujúcej vďačnosti. Vďaka Ježišovi Kristovi budeme žiť ako večné bytosti, svety bez konca.
Vďaka Ježišovi Kristovi môžu byť naše hriechy nielen vymazané, ale aj zabudnuté.
Môžeme sa očistiť a získať povýšenie.
Stať sa svätými.
Vďaka nášmu milovanému Spasiteľovi môžeme naveky piť z prameňa vody, ktorá vyviera k večnému životu.7 Môžeme naveky prebývať v príbytkoch nášho večného Kráľa v nepredstaviteľnej sláve a dokonalej radosti.
Pozeráme na oného Muža?
Napriek tomu všetkému mnohí v dnešnom svete o tomto drahocennom dare, ktorý nám Ježiš Kristus dal, alebo nevedia, alebo v neho neveria. Možno o Ježišovi Kristovi počuli a vedia o Ňom ako o historickej postave, ale nepovažujú Ho za Toho, kým skutočne je.
Kedykoľvek na to myslím, spomeniem si na Spasiteľa, ako stál len niekoľko hodín pred smrťou pred rímskym miestodržiteľom Júdska, Pontským Pilátom.
Pilát sa na Ježiša pozeral z čisto svetskej perspektívy. Pilát mal plniť určitú úlohu, ktorej súčasťou boli dve hlavné úlohy – výber daní pre Rím a udržiavanie mieru. Teraz pred neho židovský sanhedrin priviedol muža, o ktorom tvrdili, že je prekážkou jedného aj druhého.8
Pilát potom, čo väzňa vypočul, prehlásil: „Ja nenachádzam na Ňom viny.“9 Mal však pocit, že musí upokojiť Ježišových žalobcov, a tak sa odvolal na miestny zvyk, ktorý umožňoval v období Veľkej noci prepustiť jedného väzňa. Určite budú chcieť, aby namiesto nechválne známeho zlodeja a vraha Barabáša prepustil Ježiša?10
Burácajúci dav ale žiadal, aby Pilát prepustil Barabáša a Ježiša ukrižoval.
Prečo? Pýtal sa Pilát. „Čo zlé urobil?“
Ich krik však len zosilnel. „Ukrižuj Ho!“11
Pilát pri poslednom pokuse uspokojiť dav nariadil svojim mužom, aby Ježiša zbičovali.12 A oni to urobili a nechali Ho zakrvaveného a dotlčeného. Vysmievali sa Mu, dali Mu na hlavu korunu z tŕnia a odeli Ho do purpurového plášťa.13
Pilát si možno myslel, že toto túžbu davu po krvi uspokojí. Snáď sa nad týmto mužom zľutujú. „Pozrite, vediem vám ho von,“ povedal Pilát, „aby ste spoznali, že na ňom nenachádzam nijakú vinu. … Hľa, človek!“14
Boží syn sa v tele postavil pred obyvateľov Jeruzalema.
Upierali zrak na Ježiša, ale v skutočnosti Ho nevideli.
Nemali oči na to, aby videli.15
V prenesenom zmysle sme aj my vyzývaní, aby sme na oného muža pohliadli. Názory na Neho sa vo svete líšia. Dávni aj novodobí proroci svedčia o tom, že je to Syn Boží. Robím to tiež. Podstatné a dôležité je, aby to každý z nás zistil sám pre seba. Keď teda premýšľate o živote a pozemskej službe Ježiša Krista, čo vidíte?
Tí, ktorí nachádzajú spôsob, ako skutočne pozerať na tohto Muža, nachádzajú prístup k najväčším radostiam života a balzam na najťaživejšie pocity beznádeje.
Keď vás teda obklopuje utrpenie a zármutok, pohliadnite na oného Muža.
Keď máte pocit, že ste stratení či zabudnutí, pohliadnite na oného Muža.
Kedykoľvek ste bezradní, pochybujete alebo máte pocit opustenosti, ublíženia či beznádeje, pohliadnite na oného Muža.
Uteší vás.
Uzdraví vás a dá vašej ceste zmysel. Vyleje na vás Svojho Ducha a naplní vám srdce nesmiernou radosťou.16
Dáva zoslabnutému „silu a rozhojňuje moc bezvládneho“.17
Keď skutočne hľadíme na oného Muža, učíme sa od Neho a snažíme sa žiť v súlade s Ním. Činíme pokánie a usilujeme o to, aby sme zušľachťovali svoju povahu a denne k Nemu o trochu viac priľnuli. Dôverujeme Mu. Dávame najavo svoju lásku k Nemu tým, že dodržiavame Jeho prikázania a žijeme v súlade so svojimi posvätnými zmluvami.
Inými slovami, stávame sa Jeho učeníkmi.
Jeho zušľachťujúce svetlo nasycuje našu dušu. Jeho milosť nás povznáša. Naše bremená sú ľahšie, pocit pokoja sa prehlbuje. Keď skutočne hľadíme na oného Muža, máme zasľúbenie požehnanej budúcnosti, ktorá nás bude inšpirovať a podporovať na nerovnej a hrboľatej ceste životom. Keď sa ohliadneme za seba, rozpoznáme určitý božský vzor, ktorého jednotlivé body sa skutočne pospájali.18
Ak prijmete Jeho obeť, ak sa stanete Jeho učeníkom a nakoniec dospejete ku koncu svojej pozemskej cesty, čo ostane zo strastí, ktoré ste vytrpeli v tomto živote?
Budú preč.
Sklamania, zrady a prenasledovania, ktorým ste čelili?
Budú preč.
Utrpenie, žiaľ, vina, hanba a tieseň, ktoré ste zažili?
Budú preč.
Zabudnuté.
Dá sa teda diviť, že „hovoríme o Kristovi, radujeme sa v Kristovi, kážeme o Kristovi, prorokujeme o Kristovi … aby deti naše mohli vedieť, k akému prameňu majú hľadieť pre odpustenie hriechov svojich“?19
Dá sa teda diviť, že sa snažíme celým srdcom o to, aby sme skutočne hľadeli na oného Muža?
Moji milovaní bratia a sestry, svedčím o tom, že najdôležitejším dňom v histórii ľudstva bol deň, kedy Ježiš Kristus, žijúci Syn Boží, dobyl víťazstvo nad smrťou a hriechom pre všetky deti Božie. A najdôležitejším dňom vášho aj môjho života bude deň, kedy sa naučíme hľadieť na oného Muža; kedy v Ňom rozpoznáme Toho, kým skutočne je; kedy celým srdcom a mysľou prijmeme Jeho zmiernu moc; a kedy sa s obnoveným nadšením a silou zaviažeme, že Ho budeme nasledovať. Kiež je to deň, ktorý sa bude celý náš život znova a znova vracať.
Zanechávam vám svoje svedectvo a požehnanie ohľadom toho, že ak budeme hľadieť na oného Muža, nájdeme zmysel, radosť a pokoj v tomto pozemskom živote a večný život vo svete, ktorý príde. V posvätnom mene Ježiša Krista, amen.