Ale kto vytrvá až do konca, bude spasený

Drahí bratia a sestry, veľmi si vážim túto príležitosť vyjadriť vám niektoré svoje pocity.

Pred niekoľkými rokmi som sa s manželkou zúčastnil otvorenia interaktívnej detskej výstavy v Múzeu cirkevnej histórie v Salt Lake City. Po skončení ceremónie k nám prišiel prezident Thomas S. Monson a keď sme si potriasli rukou, povedal: „Vytrvajte a vyhráte“ – hlboké ponaučenie, ktorého pravdivosť môžeme samozrejme všetci potvrdiť.

Ježiš Kristus nás uistil, že „kto vytrvá až do konca, bude spasený“¹.

Vytrvať znamená „zostať pevným v záväzku byť verný Božím prikázaniam po celý život, nehľadiac na pokušenie, protivenstvo a odpor“².

Aj tí, ktorí v živote prežili mocné duchovné zážitky a verne slúžia, môžu jedného dňa zísť z cesty alebo upadnúť do neaktívnosti, ak nevytrvajú do konca. Kiež si vždy dôrazne v mysli aj v srdci uchovávame tieto slová: „Mne sa toto nestane.“

Keď Ježiš Kristus učil v Kafarnaume, „mnohí z Jeho učeníkov odišli a nechodili viac s Ním.

Ježiš teda riekol dvanástim: Či aj vy chcete odísť?“³

Myslím si, že aj v dnešnej dobe sa Ježiš Kristus pýta nás všetkých, ktorí sme s Ním uzatvorili posvätné zmluvy: „Či aj vy chcete odísť?“

Modlím sa o to, aby sme my všetci, potom čo sa hlboko zamyslíme nad tým, čo je pre nás pripravené na večnosti, mohli odpovedať rovnako ako Šimon Peter: „Pane, ku komu pôjdeme? Slová večného života máš.“⁴

Buďme verní tomu, čomu veríme a čo vieme. Ak nežijeme v súlade so svojimi znalosťami, zmeňme sa. Hriešnici, ktorí zotrvávajú vo svojich hriechoch a nečinia pokánie, sa prepadajú hlbšie a hlbšie do špinavosti, až ich Satan získa úplne pre seba, a tým výrazne ohrozujú svoju príležitosť činiť pokánie, získať odpustenie a získať všetky požehnania večnosti.

Počúvam veľa ospravedlnení od ľudí, ktorí prestali byť v Cirkvi aktívni a stratili tú správnu víziu cieľa nášho putovania tu na zemi. Nabádam ich, aby sa nad tým zamysleli a vrátili sa, lebo verím, že pred naším Pánom Ježišom Kristom sa nikto nebude môcť vyhovárať.

Keď sme boli pokrstení, uzatvorili sme zmluvy – nie s človekom, ale so Spasiteľom, súhlasili sme, že na seba vezmeme meno Ježiša Krista, majúc odhodlanie slúžiť Mu do konca.⁵

Účasť na zhromaždeniach sviatosti je jedným z kľúčových spôsobov, ako môžeme posúdiť svoje odhodlanie slúžiť Mu, svoju duchovnú silu a to, ako sa prehlbuje naša viera v Ježiša Krista.

Prijímanie sviatosti je to najdôležitejšie, čo v sabatný deň robíme. Pán tento obrad vysvetlil svojim apoštolom tesne predtým, ako zomrel. To isté učinil aj na americkom kontinente. Hovorí nám, že ak sa budeme tohto obradu zúčastňovať, bude to svedectvo Otcovi, že na Neho vždy pamätáme, a On nám sľubuje, že v súlade s tým budeme mať Jeho Ducha, aby bol s nami.⁶

V slovách Almu mladšieho určených jeho synovi Šiblonovi nachádzame múdru radu a varovanie, ktoré nám pomôžu zostať vernými našim zmluvám:

„Hľaď, aby si sa nepovyšoval k pýche; áno, hľaď, aby si sa nevychvaľoval vlastnou múdrosťou svojou, ani veľkou silou svojou.

Využívaj smelosť, ale nie panovačnosť; a hľaď tiež, aby si držal na uzde všetky vášne svoje, aby si mohol byť naplnený láskou; hľaď, aby si sa zdržal záhaľčivosti.“⁷

Pred niekoľkými rokmi som chcel na dovolenke po prvýkrát vyskúšať jazdu na kajaku. Požičal som si kajak a s nadšením som vyplával na more.

Po niekoľkých minútach kajak prevrátila vlna. S vynaložením veľkého úsilia, zatiaľ čo som v jednej ruke držal pádlo a v druhej kajak, sa mi podarilo znova zaujať vzpriamenú pozíciu.

Snažil som sa znova pádlovať, ale za niekoľko minút som sa prevrátil znova. Tvrdohlavo som sa snažil ďalej, ale všetko bolo márne, až kým mi niekto, kto kajakom rozumie, povedal, že v lodi je pravdepodobne diera, kvôli ktorej sa loď naplnila vodou a stala sa nestabilnou a neovládateľnou. Dotiahol som kajak na breh, odstránil zátku a skutočne sa z kajaku vyvalilo veľké množstvo vody.

Myslím si, že niekedy sa pohybujeme životom s hriechmi, ktoré, rovnako ako diera v mojom kajaku, brzdia náš duchovný pokrok.

Pokiaľ zotrváme vo svojich hriechoch, zabúdame na zmluvy, ktoré sme uzatvorili s Pánom, aj keď sa neustále prevraciame kvôli nerovnováhe, ktorú v našom živote tieto hriechy vytvárajú.

Rovnako ako diery v kajaku, musíme aj diery v živote zatmeliť. Pokánie z niektorých hriechov si bude vyžadovať viac úsilia ako z iných.

Preto by sme sa sami seba mali opýtať: Aký postoj zaujímame voči Spasiteľovi a Jeho dielu? Sme v rovnakej situácii ako Peter, keď Ježiša Krista zaprel? Alebo sme pokročili do fázy, kedy máme podobný prístup a odhodlanie, ako mal on potom, čo od Spasiteľa obdržal veľké poverenie?⁸

Musíme sa snažiť byť poslušní vo všetkých prikázaniach a sústrediť sa na tie, ktorých dodržiavanie je pre nás najťažšie. Pán bude na našej strane a pomôže nám vo chvíli, kedy to budeme potrebovať a kedy budeme slabí a pokiaľ prejavíme úprimnú túžbu a budeme podľa nej konať, On učiní „ slabé veci … silnými“⁹.

Poslušnosť nám dá silu prekonať hriech. Tiež musíme porozumieť tomu, že pri skúške našej viery sa od nás žiada, aby sme boli poslušní – často bez toho, že by sme poznali výsledok.

Dovoľte mi uviesť príklad, ktorý nám pomôže vytrvať do konca:

1. Každý deň sa modlime a čítajme písma.

2. Každý týždeň prijímajme sviatosť so zlomeným srdcom a skrúšeným duchom.

3. Plaťme desiatok a každý mesiac dávajme pôstne obete.

4. Každé dva roky – pri mládeži každý rok – si obnovme chrámové odporučenie.

5. Po celý život slúžme na diele Pánovom.

Kiež oné veľkolepé pravdy evanjelia upokoja našu myseľ a kiež uchovávame svoj život bez dier, ktoré by nám mohli brániť v bezpečnej ceste morom života.

Úspech Pánovým spôsobom niečo stojí a dá sa ho dosiahnuť iba tak, že zaplatíme príslušnú cenu.

Som vďačný, že náš Spasiteľ vytrval do konca a dokončil Svoju veľkú zmiernu obeť.

Trpel za naše hriechy, bolesti, depresie, úzkosti, slabosti aj obavy, a tak vie, ako nám pomôcť, ako nás inšpirovať, ako nás utešiť a ako nás posilniť, aby sme dokázali vytrvať a obdržať korunu, ktorá je vyhradená pre tých, ktorí nebudú porazení.

Život je pre každého z nás iný. Všetci zažívame obdobia, kedy čelíme skúškam, kedy sme šťastní, kedy činíme rozhodnutia, kedy prekonávame prekážky a kedy využívame príležitosti.

Nech je naša osobná situácia akákoľvek, vydávam svedectvo, že náš Nebeský Otec neustále hovorí: „Milujem ťa. Podporujem ťa. Som s tebou. Nevzdávaj to. Čiň pokánie a vytrvaj na ceste, ktorú som ti ukázal. A uisťujem ťa, že sa znova stretneme v našom celestiálnom domove.“ V mene Ježiša Krista, amen.