Učenie doma – radostná a posvätná zodpovednosť

Začnime s rodinným domácim večerom, ktorý bol vysokou prioritou vo vierou naplnenom domove, kde som vyrastal. Nepamätám si konkrétne lekcie učené na rodinnom domácom večeri, ale pamätám si, že sme nikdy nevynechali ani jeden týždeň.³ Vedel som, čo bolo pre mojich rodičov dôležité.⁴

Spomínam si na jednu z mojich obľúbených aktivít na rodinnom domácom večeri. Otec vyzval jedno z jeho detí, aby urobili „test“. Dal tomuto dieťaťu niekoľko inštrukcií, ako: „Najskôr choď do kuchyne a otvor a zatvor chladničku. Potom bež do mojej spálne a zober jeden pár ponožiek z môjho bielizníku. Potom príď naspäť ku mne, trikrát vyskoč a povedz ‚Otec, urobil som to!‘“

Zbožňoval som, keď som bol na rade. Chcel som urobiť každý krok správne a mal som rád chvíľu, keď som mohol povedať: „Otec, urobil som to!“ Táto aktivita mi pomohla vybudovať si sebadôveru a uľahčila neposednému chlapcovi, aby dával pozor, keď mama alebo otec učili zásadu evanjelia.

Prezident Gordon B. Hinckley radil: Ak máte akúkoľvek pochybnosť o prednostiach rodinného domáceho večera, vyskúšajte to. Zhromaždite svoje deti okolo seba, vydajte im svedectvo, prečítajte si spolu písma a dobre sa spolu zabavte.⁵

Vždy tu bude protivenstvo voči usporiadaniu rodinného domáceho večera.⁶ Bez ohľadu na to vás vyzývam, aby ste našli spôsob, ako prekonať prekážky a urobili rodinný domáci večer prioritou – a urobili zábavu kľúčovou súčasťou.

Rodinná modlitba je ďalšou základnou príležitosťou na učenie.

Páči sa mi, ako otec prezidenta N. Eldona Tannera učil svojho syna počas rodinnej modlitby. Prezident Tanner povedal toto:

Pamätám si jeden večer, keď sme pokľakli v rodinnej modlitbe a môj otec povedal Pánovi: Eldon dnes urobil niečo, čo nemal; je mu to ľúto a ak mu odpustíš, už to nikdy neurobí.

Vďaka tomu som bol odhodlaný, že to už nikdy neurobím – pomohlo to viac ako by pomohla bitka.⁷

Ako chlapec som bol niekedy nazlostený kvôli našim zdanlivo nadmerným modlitbám, mysliac si: „Nemodlili sme sa len pred pár minútami?“ Teraz ako rodič viem, že sa ako rodina nikdy nemôžeme modliť priveľa.⁸

Vždy na mňa urobilo dojem, ako Nebeský Otec predstavil Ježiša Krista ako Svojho Milovaného Syna.⁹ Rád sa modlím za svoje deti menom, keď počúvajú, ako hovorím Nebeskému Otcovi, aké sú pre mňa milované. Vyzerá to tak, že nie je lepší čas ukázať lásku našim deťom, ako keď sa s nimi modlíme alebo im dávame požehnanie. Keď sa rodiny zhromažďujú v pokornej modlitbe, učia sa mocné a trvalé lekcie.

Učenie rodičov je ako byť lekárom na telefóne. Vždy musíme byť pripravení učiť svoje deti, pretože nikdy nevieme, kedy sa naskytne príležitosť.

Obrázok

Ježiš učí ženu pri studni

Sme ako Spasiteľ, ktorého učenie sa často nedialo v synagóge, ale v neformálnom každodennom prostredí – keď jedol so svojimi učeníkmi, naberal vodu zo studne alebo kráčal popri figovníku.¹⁰

Pred rokmi mi moja mama povedala, že jej dve najlepšie konverzácie o evanjeliu s mojím starším bratom Mattom boli keď skladala bielizeň, a potom keď ho viezla k zubárovi. Jednou z mnohých vecí, ktoré som obdivoval na mojej mame, bola jej pripravenosť učiť svoje deti.

Jej rodičovské učenie nikdy nekončilo. Keď som slúžil ako biskup, moja mama, vtedy 78-ročná, mi povedala, že sa potrebujem dať ostrihať. Vedela, že som musel byť príkladom a neváhala mi to povedať. Ľúbim ťa, mami!

Ako otec som motivovaný osobne študovať písma a premýšľať nad nimi, aby som mohol reagovať, keď mi moje deti alebo vnúčatá dajú nečakanú príležitosť učiť ich.¹¹ Niektoré z najlepších chvíľ na učenie sa začínajú otázkou alebo obavou v srdci člena rodiny.¹² Počúvame v týchto chvíľach?¹³

Veľmi sa mi páči výzva apoštola Petra: „Každému [a ja dodávam – dieťaťu], kto by vás bral na zodpovednosť pre vašu nádej, buďte stále pripravení vydať počet.“¹⁴

Keď som bol tínedžer, ja a môj otec sme radi zápasili jeden s druhým, aby sme videli, kto má najsilnejšie zovretie. Uchopili sme ruku toho druhého tak silno, ako to bolo možné, aby sme v tvári toho druhého spôsobili výraz bolesti. Teraz to nevyzerá ako veľká zábava, ale vtedy to nejakým spôsobom bola. Po jednom takom súboji sa mi otec pozrel do očí a povedal: „Máš silné ruky, synak. Dúfam, že tvoje ruky budú mať vždy silu, aby sa nikdy nedotkli mladej dámy nevhodne.“ Potom ma vyzval, aby som zostal morálne čistý a pomáhal v tom aj ostatným.

Starší Douglas L. Callister povedal o svojom otcovi toto: „Keď išiel otec z práce jedného dňa domov, nečakane povedal: Dnes som zaplatil desiatky. Na potvrdenku o desiatkoch som napísal „ďakujem“. Som veľmi vďačný Pánovi za požehnania našej rodiny.“

Starší Callister potom vzdal hold svojmu otcovi-učiteľovi: „Učil činy aj postoj poslušnosti.“¹⁵

Myslím si, že je múdre, aby sme sa samých seba občas spýtali: „Čo budem učiť alebo čo učím moje deti svojimi činmi a postojom poslušnosti?“

Rodinné štúdium písiem je ideálnou príležitosťou na učenie náuky v domove.

Prezident Russell M. Nelson povedal, že rodičia majú nielen priľnúť k slovu Pána, ale majú aj božské poverenie učiť to svoje deti.¹⁶

Keď sme ja a Julie vychovávali naše deti, snažili sme sa byť stáli a kreatívni. Jeden rok sme sa ako rodina rozhodli čítať Knihu Mormonovu po španielsky. Bol to dôvod, prečo Pán povolal každé z našich detí, ktoré slúžili misiu na plný úväzok, do španielsky hovoriacej misie?? Es posible.

Bol som hlboko dojatý, keď sa brat Brian K. Ashton so mnou podelil o to, ako on a jeho otec spolu čítali každú stranu Knihy Mormonovej počas jeho posledného ročníka na strednej škole. Brat Ashton miluje písma. Sú napísané v jeho mysli a srdci. Jeho otec zasadil to semienko, keď bol brat Ashton tínedžer a to semienko¹⁷ vyrástlo do hlboko zakoreneného stromu pravdy. Brat Ashton urobil to isté s jeho staršími deťmi.¹⁸ Jeho 8-ročný syn sa ho nedávno spýtal: „Otec, kedy budem s tebou čítať Knihu Mormonovu?“

Nakoniec, naším najúčinnejším rodičovským učením je náš príklad. Je nám daná rada, aby sme boli „vzorom veriacich v reči, správaní, láske v duchu, vo viere a v mravnej čistote“.¹⁹

Počas nedávneho výletu sme ja a Julie navštívili zhromaždenie a videli sme, ako sa tento verš uskutočnil. Jeden mladý muž, ktorý mal čoskoro odísť na misiu, mal príhovor na zhromaždení sviatosti.

Povedal: „Všetci si myslíte, že môj otec je taký dobrý človek v cirkvi, ale …“ Odmlčal sa a ja som úzkostlivo premýšľal, čo asi povie ďalej. Pokračoval a povedal: „Je ešte lepším človekom doma.“

Obrázok

Rodina Stewartovcov

Neskôr som sa tomuto mladému mužovi poďakoval za inšpiratívny prejav úcty, ktorý preukázal svojmu otcovi. Potom som zistil, že jeho otec je biskup toho zboru. Aj keď tento biskup verne slúžil svojmu zboru, jeho syn cítil, že jeho najlepšia práca bola vykonávaná doma.²⁰

Starší D. Todd Christofferson radil, že máme mnohé spôsoby, ako učiť dorastajúce pokolenie a mali by sme venovať náš najlepší úsudok a snahu tomu, aby sme ich využili. Nadovšetko musíme pokračovať v povzbudzovaní rodičov a pomáhať im byť lepšími a zásadovejšími učiteľmi, najmä príkladom.²¹

To je spôsob, akým učí Spasiteľ.²²

Počas minuloročnej dovolenky s našimi dvomi najmladšími deťmi Julie navrhla, aby sme urobili zástupné krsty v chráme v St. George aj v San Diegu. Mrmlal som – sám pre seba – mysliac si: „Chodíme do chrámu doma a teraz sme na dovolenke. Prečo nerobiť niečo, čo sa robí na dovolenkách?“ Po krstoch chcela Julie urobiť fotky pred chrámom. Potichu som mrmlal – zase. Môžete hádať, čo sa stalo ďalej: odfotili sme sa.

Obrázok

Durrantovci pri chráme San Diego v Kalifornii

Obrázok

Durrantovci pri chráme St. George v Utahu

Julie chce, aby naše deti mali spomienky na to, ako sme pomohli svojim predkom, a ja tiež. Nepotrebovali sme formálnu lekciu o dôležitosti chrámov. Žili sme podľa toho – vďaka mame, ktorá miluje chrám a chce, aby jej deti tú lásku zdieľali.

Keď si rodičia vážia jeden druhého a poskytujú spravodlivý príklad, deti sú požehnané na večnosť.

Pre všetkých z vás, ktorí sa snažíte najlepšie ako viete učiť vo svojich domovoch, kiež nájdete pokoj a radosť vo svojej snahe. A ak cítite, že je tam miesto na zlepšenie alebo potrebujete väčšiu prípravu, prosím, s pokorou zareagujte, keď vás nabáda Duch a zaviažte sa konať.²³

Starší L. Tom Perry povedal: „Prosperita každej spoločnosti, šťastie jej ľudí, ich blahobyt a pokoj, to všetko má základy v učení detí doma.“²⁴

Áno, moje domáce hniezdo je teraz prázdne, ale som stále na telefóne, pripravený a dychtivý nájsť viac vzácnych príležitostí na učenie mojich dospelých detí, ich detí, a jedného dňa, dúfam, ich detí.

Prosím o pomoc nebies, keď sa snažíme byť učitelia podobní Kristovi vo svojich domovoch. V mene Ježiša Krista, amen.