Moci kňazstva

Melchisedekovo kňazstvo je božskou autoritou, ktorú Boh delegoval na vykonanie Svojho diela uskutočniť večný život človeka (pozri Mojžiš 1:39). V roku 1829 bolo udelené Josephovi Smithovi a Oliverovi Cowderymu Spasiteľovými apoštolmi Petrom, Jakubom a Jánom (pozri NaZ 27:12). Je posvätné a mocné nad rámec našej moci to opísať.

Kľúče kňazstva predstavujú moci riadiť používanie kňazskej právomoci. Keď teda apoštoli udelili Melchisedekovo kňazstvo Josephovi a Oliverovi, udelili im aj kľúče k tomu, aby viedli jeho používanie (pozri NaZ 27:12 – 13). Ale nie všetky kľúče kňazstva boli v tom čase udelené. Všetky kľúče a poznanie nevyhnutné pre túto dispenzáciu plnosti časov (pozri NaZ 128:18) sú odovzdávané riadok za riadkom (pozri verš 21). Ďalšie kľúče boli odovzdané v chráme v Kirtlande o sedem rokov neskôr (pozri NaZ 110:11 – 16). Tieto kľúče boli dané, aby viedli kňazskú právomoc v ďalších úlohách, ktoré boli v tom čase dané, ako napríklad krst za mŕtvych.

Melchisedekovo kňazstvo nie je spoločenské postavenie alebo značka. Je to božská moc nám zverená, aby sme ju používali v prospech Božieho diela pre Jeho deti. Mali by sme si vždy pamätať, že muži, ktorí držia kňazstvo, nie sú oným „kňazstvom“. Nie je vhodné hovoriť o „kňazstve a ženách“. Máme hovoriť o „držiteľoch kňazstva a ženách“.

Poďme teraz uvažovať o tom, čo Pán Ježiš Kristus očakáva od tých, ktorí držia Jeho kňazstvo – ako máme privádzať duše k Nemu.

Prezident Joseph F. Smith učil: „Skutočne bolo povedané, že Cirkev je dokonale zorganizovaná. Jediným problémom je, že tieto organizácie si naplno neuvedomujú záväzky, ktoré na nich spočívajú. Keď si dôkladne uvedomia požiadavky, ktoré sú na ne kladené, budú vernejšie plniť svoje povinnosti a Pánovo dielo bude oveľa silnejšie, mocnejšie a bude mať vo svete väčší vplyv.“¹

Prezident Smith tiež upozornil na toto:

„Bohom dané označenia úcty … spojené s niekoľkými úradmi v Svätom kňazstve a v jeho rádoch, nemajú byť používané ako označenia vymyslené človekom, ani nemajú byť za také považované; nie sú pre ozdobu ani nevyjadrujú majstrovstvo, ale skôr poverenie k pokornej službe na diele toho Majstra, o ktorom vyznávame, že Mu slúžime. …

… Pracujeme pre spásu duší a máme si uvedomovať, že toto je najväčšia povinnosť, ktorá na nás spočíva. Preto máme cítiť ochotu obetovať všetko, ak to bude potrebné, pre lásku Božiu, spásu ľudí a triumf kráľovstva Božieho na zemi.“²

V Pánovej cirkvi majú úrady v Melchisedekovom kňazstve rôzne funkcie. Náuka a zmluvy hovorí o vysokých kňazoch ako o stálych prezidentoch alebo služobníkoch rôznych kolov rozptýlených doširoka (pozri NaZ 124:134). A o starších sa píše ako o stálych služobníkoch jeho cirkvi (pozri NaZ 124:137). Tu sú ďalšie body náuky o týchto samostatných funkciách.

Vysoký kňaz úraduje a slúži v duchovných záležitostiach (pozri NaZ 107:10, 12). Tiež, ako učil prezident Joseph F. Smith: „Nakoľko bol vysvätený za vysokého kňaza, má sa cítiť, povinný … byť príkladom pre starších a mladých, ktorý je hodný nasledovania a má sa postaviť do pozície učiteľa spravodlivosti, a to nielen slovom, ale predovšetkým príkladom, má byť pre mladších prínosom vďaka skúsenostiam svojho veku a vďaka tomu sa osobne stať mocným vplyvom uprostred spoločenstva, v ktorom prebýva.“³

O povinnostiach staršieho učil Starší Bruce R. McConkie z Kvóra Dvanástich: „Starší je služobník Pána Ježiša Krista. … Je poverený zastávať miesto svojho Majstra a konať v Jeho zastúpení … a slúžiť svojim blížnym. Je Pánovým sprostredkovateľom.“⁴

Starší McConkie kritizoval postoj, že človek je „iba starší. Každý starší v Cirkvi je držiteľom toho istého kňazstva, ako má prezident Cirkvi, …“ povedal. „Kto je to starší? Je to pastier, pastier, ktorý slúži v stáde Dobrého pastiera.“⁵

V tejto dôležitej funkcii slúžiť v stáde Dobrého pastiera niet rozdielu medzi úradmi vysokého kňaza a staršieho v Melchisedekovom kňazstve. V Náuke a zmluvách, v úžasnom oddiele 107 Pán prehlasuje: Vysokí kňazi podľa rádu kňazstva Melchisedekovho majú právo úradovať vo svojom vlastnom postavení pod vedením predsedníctva pri riadení duchovných vecí, a tiež v úrade staršieho, [alebo v ktoromkoľvek úrade v Áronovom kňazstve] (pozri NaZ 107:10; pozri tiež verš 12).

Najdôležitejšou zásadou pre všetkých držiteľov kňazstva je zásada, ktorú učí prorok Jákob v Knihe Mormonovej. Potom čo boli spolu so svojím bratom Jozefom vysvätení za kňazov a učiteľov ľudu, prehlásil: „A zvelebovali sme svoj úrad v záujme Pánovom, berúc na seba zodpovednosť a berúc hriech ľudí na svoje vlastné hlavy, ak by sme ich neučili slovo Božie so všetkou usilovnosťou“ (Jákob 1:19).

Bratia, naše zodpovednosti ako držiteľov kňazstva sú závažné. Iné organizácie môžu byť spokojné so svetskými štandardnými výkonmi pri odovzdávaní informácií a vykonávaní svojich rôznych funkcií. Ale my, ktorí sme držiteľmi kňazstva Božieho, máme božskú moc, ktorá dokonca riadi vstup do nebeského Božieho kráľovstva. Máme cieľ a zodpovednosť, ktoré Pán definoval v úvode Náuky a zmlúv, ktorého slová zjavil. Máme hlásať svetu:

Aby každý človek mohol hovoriť v mene Boha Pána, dokonca Spasiteľa sveta;

Aby tiež viera mohla rásť na zemi;

Aby Jeho večná zmluva mohla byť potvrdená;

Aby plnosť Jeho evanjelia mohla byť hlásaná slabými a prostými do končín sveta (pozri NaZ 1:20 – 23).

Aby sme naplnili toto božské poverenie, musíme byť verní vo zvelebovaní našich kňazských povolaní a zodpovedností (pozri NaZ 84:33). Prezident Harold B. Lee vysvetlil, čo to znamená zvelebovať kňazstvo: „Keď sa muž stane držiteľom kňazstva, stane sa Pánovým zástupcom. Na svoje povolanie má hľadieť tak, ako keby plnil úlohy priamo od Pána. To je to, čo znamená zvelebovať kňazstvo.“⁶

A tak, bratia, pokiaľ by vás mal sám Pán požiadať, aby ste pomohli jednému z Jeho synov alebo dcér – čo skrze Svojich služobníkov činí – urobili by ste to? A pokiaľ by ste to urobili, jednali by ste ako Jeho zmocnenci, ktorí plnia „úlohy priamo od Pána“ a spoliehali by ste sa na Jeho sľúbenú pomoc?

Prezident Lee učil ďalšiu vec ohľadom zvelebovania kňazstva: „Keď nad niečím podržíte zväčšovacie sklo, vec vyzerá väčšia ako keby ste ju videli iba voľným okom; takto funguje zväčšovacie sklo. Nuž, … ak niekto zvelebuje svoje kňazstvo – alebo spôsobuje, že kňazstvo je väčšie ako si najskôr myslel, a dôležitejšie než si ktokoľvek myslel – tak týmto spôsobom zvelebujete svoje kňazstvo.“⁷

Tu je príklad držiteľa kňazstva, ktorý zveleboval svoju kňazskú zodpovednosť. Počul som ho od staršieho Jeffreyho D. Ereksona, môjho spoločníka na jednej kolovej konferencii v Idahu. Ako mladý ženatý starší, zúfalo chudobný a s pocitom neschopnosti dokončiť posledný ročník vysokoškolského štúdia, sa Jeffrey rozhodol školu opustiť a prijať atraktívnu ponuku práce. O niekoľko dní neskôr prišiel do jeho domu prezident kvóra starších. „Rozumieš významu kľúčov kňazstva, ktorých som držiteľom?“ spýtal sa prezident kvóra starších. Keď Jeffrey povedal, že rozumie, prezident mu povedal, že keď počul o jeho zámere odísť z vysokej školy, Pán ho počas bezsenných nocí trápil, aby odovzdal Jeffreymu toto posolstvo: „Ako tvoj prezident kvóra starších, radím ti, aby si neodchádzal z vysokej školy. To je posolstvo pre teba od Pána.“ Jeffrey zostal v škole. O niekoľko rokov neskôr som sa s ním stretol ako s úspešným podnikateľom a počul som ho, ako pred publikom držiteľov kňazstva povedal: „Táto [rada] mi celkom zmenila život.“

Jeden držiteľ kňazstva zvelebil svoje kňazstvo a povolanie, a to znamenalo „veľký rozdiel“ v živote iného Božieho dieťaťa.

Doteraz som hovoril o funkciách kňazstva v Cirkvi. Teraz budem hovoriť o kňazstve v rodine. Začnem s kľúčmi. Zásada, že kňazská právomoc môže byť vykonávaná iba pod vedením toho, kto drží kľúče pre túto úlohu, je podstatná v Cirkvi, ale nevzťahuje sa na používanie kňazskej právomoci v rodine.⁸ Otec, ktorý je držiteľom kňazstva, predsedá vo svojej rodine skrze právomoc kňazstva, ktorého je držiteľom. Nepotrebuje vedenie alebo schválenie od niekoho s kľúčmi kňazstva, aby radil členom svojej rodiny, usporadúval rodinné stretnutia, dával kňazské požehnania manželke a deťom alebo udeľoval požehnanie na uzdravenie rodinným príslušníkom alebo ostatným.

Obrázok

Rodina spolu študuje

Ak by otcovia zvelebovali svoje kňazstvo vo svojej vlastnej rodine, podporovali by tým poslanie Cirkvi rovnako ako čímkoľvek iným, čo by robili. Otcovia, ktorí sú držiteľmi Melchisedekovho kňazstva, majú dodržiavať prikázania, aby mali moc kňazstva a mohli dávať svojim rodinným príslušníkom požehnanie. Otcovia majú tiež pestovať láskyplné rodinné vzťahy, aby rodinní príslušníci chceli žiadať svojho otca o požehnanie. A rodičia majú podporovať častejšie udeľovanie kňazských požehnaní v rodine.

Obrázok

Kňazské požehnanie

Otcovia, pracujte ako „rovnocenní partneri“ svojich manželiek, ako to učí prehlásenie o rodine.⁹ A otcovia, keď máte túto výsadu používať moc a vplyv svojej kňazskej právomoci, robte tak iba presviedčaním, zhovievavosťou, jemnosťou a miernosťou a nepredstieranou láskou (pozri NaZ 121:41). Tento vysoký štandard pre výkon kňazskej právomoci je v rodine najdôležitejší. Prezident Harold B. Lee dal tento prísľub hneď potom, ako sa stal prezidentom Cirkvi: „Moc kňazstva, ktorej ste držiteľom, nie je nikdy úžasnejšia, než keď máte krízu v domove, vážnu chorobu alebo keď máte vykonať nejaké veľké rozhodnutie. … V moci kňazstva, čo je moc Všemohúceho Boha, je obsiahnutá moc vykonávať zázraky, pokiaľ si to Pán praje, ale aby sme mohli toto kňazstvo používať, musíme toho byť hodní. Neschopnosť porozumieť tejto zásade znamená neschopnosť obdržať požehnania vyplývajúce z možnosti byť držiteľom tohto úžasného kňazstva.“¹⁰

Moji milovaní bratia, zvelebovanie svätého kňazstva, ktorého ste držiteľmi, je životne dôležité pre Pánovo dielo vo vašich rodinách a aj vo vašich cirkevných povolaniach.

Svedčím o Pánovi, ktorého je toto kňazstvo. Skrze Jeho zmierne utrpenie a obeť a vzkriesenie je všetkým mužom a ženám dané uistenie o nesmrteľnosti a príležitosti obdržať večný život. Nech je každý z nás verný a usilovný v konaní svojich povinností v tomto veľkom diele Boha, nášho Večného Otca, v mene Ježiša Krista, amen.