Cítite sa tak teraz?

Starší Quentin L. Cook

Kvórum dvanástich apoštolov


Quentin L. Cook
Niektorí v Cirkvi veria že nemôžu odpovedať na Almovu otázky zvučným „áno“. Necítia sa tak teraz.

Prezident Monson, máme vás radi, ctíme si vás a podporujeme vás! Toto historicky významné oznámenie týkajúce sa misionárskej služby je inšpirujúce. Spomínam si na nadšenie, ktoré ľudia pociťovali v roku 1960, keď bol vek mladých mužov pre misionársku službu znížený z 20 na 19 rokov. Prišiel som do Britskej misie ako novo povolaný 20 ročný muž. Prvým 19 ročným v našej misii bol starší Jeffrey R. Holland aká to úžasná posila. Bez niekoľkých pár mesiacov mal skoro 20. Potom v priebehu roka prišlo oveľa viac 19 ročných. Boli to poslušní a verní misionári a práca napredovala. Som presvedčený, že keď budú títo spravodliví a oddaní misionári plniť Spasiteľove prikázanie kázať Jeho evanjelium, dosiahneme teraz dokonca väčšej žne.

Z môjho pohľadu ste vy v dorastajúcej generácii lepšie pripravení než akákoľvek predchádzajúca generácia. Vaše poznanie písiem je obzvlášť pôsobivé. Avšak ťažkosti, ktorým vaša generácia čelí počas prípravy na službu, sú podobné tým, ktorým čelia všetci členovia Cirkvi. My všetci sme si vedomí toho, že kultúra vo väčšine krajín sveta neprospieva spravodlivosti ani duchovnej oddanosti. Počas histórie, Cirkevní vedúci varovali ľudí a učili pokánie. V Knihe Mormonovej bol Alma mladší veľmi zarmútený ohľadom nespravodlivosti a nedostatku vernosti, a tak odovzdal úrad vrchného sudcu, vodcu ľudu Nefiho, a sústredil všetku svoju snahu na svoje prorocké povolanie.1

V jednom z najmocnejších veršov v celých písmach Alma prehlásil: Ak ste zakúsili zmenu srdca a ak sa vám chcelo spievať pieseň vykupiteľskej lásky, chcel by som sa opýtať, cítite sa tak teraz?2

Miestni vedúci po celom svete hlásia, že ak sa pozerajú ako na celok, členovia Cirkvi, a hlavne naša mládež, nikdy nebola silnejší. Ale skoro vždy tu vyvstávajú dve obavy: prvá je výzva narastajúcej nespravodlivosti vo svete a tou druhou je ľahostajnosť a nedostatok chuti k záväzku niektorých členov. Vyhľadávajú radu ako pomôcť členom nasledovať Spasiteľa a dosiahnuť hlboké a trvalé obrátenie.

Tá otázka „Cítite sa tak teraz?“ znie po celé stáročia. So všetkým tým, čo sme obdržali v tejto dispenzácii, vrátane znovuzriadenia plnosti evanjelia Ježiša Krista, vyliatia duchovných darov a nepopierateľných požehnaní nebies, Almova výzva nikdy nebola dôležitejšia ako teraz.

Krátko po tom čo bol Ezra Taft Benson v roku 1943 povolaný za apoštola mu prezident George Albert Smith3 poradil: „Tvojím poslaním [je] … varovať ľudí … takým láskavým spôsobom ako je to možné, že pokánie je jediným všeliekom pre choroby tohto sveta.“4 Táto rada bola vyslovená uprostred besnenia Druhej svetovej vojny.

Dnes je morálny úpadok ešte väčší. Jedna prominentná spisovateľka povedala: „Všetci vedia, že kultúra je otrávená a nikto neočakáva, že sa to zmení.“5 Neustále denno-denné zobrazovanie zla a nemorálnosti v hudbe, zábave, umení a iných médiách v našej kultúre je neslýchané. Tento stav bol dramaticky opísaný jedným veľmi rešpektovaným baptistickým teológom, keď povedal: „Duchovný imunitný systém celej civilizácie bol napadnutý.“6

Nie je prekvapivé, že niektorí v Cirkvi veria že nemôžu odpovedať na Almovu otázku zvučným „áno“. Necítia sa tak teraz. Majú pocit, že sú v duchovných suchotách. Ďalší sú nahnevaní, je im ublížené, či stratili ilúziu. Ak sa tento popis hodí na vás7, je dôležité zhodnotiť prečo sa tak teraz nemôžete cítiť.

Mnohí, ktorí sú v duchovných suchotách a majú nedostatok chuti k záväzkom, nemuseli byť nevyhnutne zapletení v nejakých veľkých hriechoch či priestupkoch, ale učinili nerozumné rozhodnutia. Niektorí nedodržiavajú svoje posvätné zmluvy ako by mali. Niektorí míňajú väčšinu svojho času a energie na veci, ktoré sú menej dôležité. Niektorí dovolia ostrým kultúrnym či politickým pohľadom oslabiť svoju vernosť evanjeliu Ježiša Krista. Niektorí sa ponoria do materiálov na internete, ktoré zveličujú, preháňajú a v niektorých prípadoch si vymýšľajú chyby prvých cirkevných vedúcich. Prichádzajú tak k nesprávnym záverom, ktoré môžu ovplyvniť svedectvo. Ktokoľvek učinil takéto rozhodnutie, môže činiť pokánie a byť duchovne obnovený.

Ponorenie sa do písiem je nevyhnutné pre duchovnú výživu.8 Slovo Božie inšpiruje záväzok a činy a je ako hojivý balzam na zranené pocity, hnev či stratené ilúzie.9 Keď je náš záväzok z akéhokoľvek dôvodu znížený, súčasťou riešenia je pokánie.10 Záväzok a pokánie sú úzko späté.

C. S. Lewis, usilovný, pragmatický kresťanský spisovateľ prenikavo opísal tento problém. Tvrdil, že kresťanstvo hovorí ľudom o pokání a sľubuje im odpustenie; ale pokiaľ ľudia nevedia a necítia, že potrebujú odpustenie, kresťanstvo k ním nehovorí. Vyhlásil: „Ak ste chorý budete počúvať lekára.“11

Prorok Joseph Smith poukázal na to, že pred svojím krstom môžete byť na neutrálnej pôde medzi dobrom a zlom. Ale „keď ste vstúpili do tejto Cirkvi, súhlasili ste, že budete slúžiť Bohu. Keď ste to urobili, opustili ste neutrálnu pôdu a nikdy už nemôžete [ísť] späť.“ Jeho radou je, že nikdy nemôžeme zabudnúť na Majstra.12

Alma prízvukuje, že skrze uzmierenie Ježiša Krista je rameno milosrdenstva … vztiahnuté k tým, ktorí činia pokánie.13 Potom kládol podrobné a dôležitú otázky, ako sú: Sme pripravení stretnúť Boha? Udržiavame sa bez poškvrny? My všetci by sme mali uvažovať nad týmito otázkami. Almova vlastná skúsenosť zo zlyhania v nasledovaní svojho veriaceho otca, a potom príchod dramatického pochopenia ako veľmi potrebuje odpustenie a čo to znamenalo spievať pieseň vykupiteľskej lásky je mocná a presvedčivá.

Hoci všetko, čo znižuje záväzok je dôležité, príznačné a bežne rozšírené sú dva závažné problémy našej kultúry. Prvou je bezcitnosť, násilie a domáce zneužívanie. Druhou je sexuálna nemorálnosť a nečisté myšlienky. Toto často predchádza a je príčinou nedostatku chuti k záväzku.

To ako sa správame k našim najbližším má elementárny význam. Násilie, zneužívanie, nedostatok slušnosti a neúctivosť v domácnosti nie sú prijateľné – nie sú prijateľné pre dospelých a nie sú prijateľné ani pre dorastajúcu generáciu. Môj otec nebol aktívny v Cirkvi, ale bol úžasne dobrým príkladom, hlavne v tom ako sa správal k mojej mame. Často hovoril: „Boh bude brať na zodpovednosť muža za každú slzu, ktorú kvôli nemu vyronila jeho manželka.“ Rovnaký koncept je prízvukovaný aj v dokumente: „Rodina: Prehlásenie svetu.“ Píše sa tam: „[Tí], ktorí zneužívajú partnera alebo svojich potomkov … sa jedného dňa budú zodpovedať pred Bohom.“14 Bez ohľadu v akej kultúre sme vyrastali a či nás naši rodičia zneužívali alebo nezneužívali, my nesmieme fyzicky, citovo či ústne zneužívať nikoho iného.15

Potreba úctivosti v spoločnosti nebola nikdy dôležitejšia. Základ láskavosti a úctivosti začína v našich domovoch. Nie je prekvapujúce, že naša reč na verejnosti začala upadať v rovnakom čase ako sa rúcalo postavenie rodiny. Rodina je základom pre lásku a pre udržanie duchovnosti. Rodina podporuje atmosféru, kde môže náboženské povedomie prekvitať. Tu skutočne platí „krása všade vo svete [ak v domove] láska znie“16.

Sexuálna nemorálnosť a nečisté myšlienky ohrozujú štandardy ustanovené Spasiteľom.17 Na začiatku tejto dispenzácie sme boli varovaní, že sexuálna nemorálnosť bude možno najväčšou výzvou.18 Takéto správanie sa, bez pokánia, spôsobí duchovné suchoty a stratu záväzku. Filmy, televízia a internet často vysielajú degradujúce posolstvá a obrázky. S prezidentom Dieterom F. Uchtdorfom sme nedávno boli v dedine v amazonskom pralese a zistili sme, že satelitné taniere sú aj na niektorých jednoduchých chatrčiach. Radovali sme sa, že úžasné informácie sú dostupné aj na takomto mieste. Tiež sme si uvedomili, že na zemi skutočne nie je miesto, ktoré by nebolo zasiahnuté oplzlými, nemorálnymi a dráždivými obrázkami. Toto je jeden z dôvodov, prečo sa pornografia stala takou pliagou v našej dobe.

Nedávno som mal zaujímavú konverzáciu s pätnásťročným držiteľom Áronovho kňazstva. Pomohol mi porozumieť tomu aké jednoduché je v tejto internetovej dobe pre mladých ľudí byť celkom neúmyselne vystavený nečistým a dokonca pornografickým obrázkom. Poukázal na to, že zo všetkých zásad, ktoré Cirkev učí, je tam aspoň niečo čo spoločnosť pripúšťa, že porušovanie oných zásad môže mať devastačné následky na zdraví a životnej úrovni. Hovoril o tom, ako mladí ľudia fajčia cigarety, užívajú drogy a pijú alkohol. Ale všimol si aj, že tu neexistuje zodpovedajúci protest či dokonca dôrazné varovanie vo všeobecnosti ohľadom pornografie či nemorálnosti.

Bratia a sestry, to čo zistil tento mladý muž je správne. A aká je odpoveď? Proroci a apoštoli roky učia o dôležitosti náboženského povedomia v domácnosti.19

Rodičia, je nevyhnutné, aby ste sa aktívne zúčastňovali cirkevných zhromaždení a programov spolu s rodinou, ale toto už nie je dosť na to, aby ste naplnili svoju posvätnú zodpovednosť učiť deti žiť morálny, spravodlivý život a kráčať vzpriamene pred Pánom. S oznamom prezidenta Monsona, ktorý učinil dnes ráno je nevyhnutné, aby sa presne toto dialo v domácnostiach, ktoré sú miestom útočiska, kde prevláda láskavosť, odpustenie, pravda a spravodlivosť. Rodičia musia mať odvahu filtrovať či sledovať prístup k internetu, televízii, filmom a hudbe. Rodičia majú mať odvahu povedať „nie“, brániť pravdu a vydávať mocné svedectvo. Vaše deti musia vedieť, že máte vieru v Spasiteľa, milujete svojho Nebeského Otca a podporujete cirkevných vedúcich. Duchovná vyzretosť musí prekvitať vo vašich domovoch. Dúfam, že nikto neopustí túto konferenciu bez pochopenia toho, že musíme v rodine diskutovať o morálnych problémoch našej doby. Biskupi, vedúci kňazstva a pomocných organizácií musia podporovať rodiny a zaistiť, aby v nich boli vyučované duchovné zásady. Domáci učitelia a navštevujúce učiteľky majú pomáhať slobodným rodičom, obzvlášť s deťmi.

Ten mladý muž, ktorého som spomínal, dôrazne položil otázku či apoštoli vedia ako skoro v živote začať učiť a ochraňovať deti pred pornografiou či nečistými myšlienkami. Prízvukoval, že v niektorých prípadoch nie je príliš skoro aj pred tým ako deti vyjdú z Primáriek.

Mládež, ktorá je vystavená nemorálnym obrázkom vo veľmi skorom veku má strach, že už je možno vylúčená z možnosti slúžiť na misii a uzatvoriť posvätné zmluvy. Výsledkom je, že ich viera môže byť veľmi narušená. Chcem vás uistiť, mladí ľudia, ako je vyučované, že skrze pokánie sa môžete stať hodnými pre všetky požehnania nebies.20 Toto je to o čom je celé Spasiteľovo uzmierenie. Prosím, hovorte so svojimi rodičmi či poradcami, ktorým veríte a poraďte sa so svojím biskupom.

Čo sa týka morálky, niektorí dospelí veria, že podpora nejakého humanitárneho projektu či zásady vynuluje potrebu vyhovieť učeniam Spasiteľa. To isté si hovoria o svojom nevhodnom sexuálnom správaní, že „je to len malá vec … [ja] … som predsa milý a dobročinný človek“21. Takéto myslenie je nechutný sebaklam. Niektorí mladí ľudia ma informujú o tom, že v našej momentálnej kultúre nie je „cool“ príliš sa snažiť v mnohých smeroch, vrátane striktného života s súlade so spravodlivými zásadami.22 Prosím, nespadnite do tejto pasce.

Pri krste sľubujeme, že vezmeme na seba meno [Ježiša] Krista, majúc odhodlanie slúžiť mu až do konca.23 Takáto zmluva si vyžaduje odvážnu snahu, záväzok a celistvosť, keď pokračujeme v spievaní piesne vykupiteľskej lásky a stávame sa skutočne obrátenými.

Príkladom z histórie je aj záväzok byť silným a neochvejným v akomkoľvek veku, ktorý ukázal Britský olympionik, ktorý súťažil na Olympijských hrách v roku 1924 v Paríži, vo Francúzsku.

Eric Liddell bol synom škótskeho misionára v Číne a veľmi oddaného nábožného muža. Rozzúril vedenie Britského olympijského výboru tým, že odmietol, dokonca aj pod nesmiernym tlakom, bežať v rozbehu stovky, ktorý sa konal v nedeľu. Napokon zvíťazil v behu na štyristo metrov. Liddelov príklad odmietnutia bežať v nedeľu bol obzvlášť inšpiratívny.

Na jeho počesť a spomienku sa citovali slová z Izaiáša: „Ale tí, čo očakávajú Hospodina, dostávajú novú silu, vznášajú sa na krídlach ako orly, bežia, a neslabnú, chodia, a neustávajú.24

Liddelovo obdivuhodné správanie malo veľký vplyv na rozhodnutie nášho mladšieho syna nezapájať sa v nedeľu do športov a čo je dôležitejšie, oddeliť sa od nečestného a svetského správania sa. Použil tento citát z Izaiáša ako príspevok do svojej školskej ročenky. Eric Liddell zanechal silný príklad odhodlania a záväzku k zásadám.

A keď sa naša mládež bude pri príprave na službu, na misii riadiť radami prezidenta Monsona a keď budeme my všetci žiť podľa zásad, ktorým učil Spasiteľ, a pripravoval nás na stretnutie s Bohom25, zvíťazíme v omnoho dôležitejšom preteku.26 Budeme mať Ducha Svätého ako svojho sprievodcu pre duchovné smerovanie. Pre tých, ktorých životy nie sú v poriadku, pamätajte, nie je príliš neskoro učiniť Spasiteľovo uzmierenie základom našej viery a životov.27

Slovami Izaiáša: „Ak sú vaše hriechy ako šarlát, môžu zbelieť na sneh; ak sú červené ako purpur, môžu byť ako vlna.“28

Mojou úprimnou modlitbou je, aby každý z nás učinil kroky nevyhnutné k tomu, aby sme cítili Ducha teraz tak, aby sme mohli spievať pieseň vykupiteľskej lásky celým svojím srdcom. Svedčím o moci Spasiteľovho uzmierenia, v mene Ježiša Krista, amen.

Show References

  1.  

    1. Pozri Alma 4:15–19.

  2.  

    2. Pozri Alma 5:26.

  3.  

    3. George Albert Smith bol vtedy prezident Kvóra Dvanástich apoštolov. Prezidentom Cirkvi sa stal až 21. mája 1945. (Pozri Deseret News 2012 Church Almanac [2012], 98.)

  4.  

    4. George Albert Smith, v Sheri L. Dew, Ezra Taft Benson: A Biography (1987), 184.

  5.  

    5. Peggy Noonanová, „The Dark Night Rises“, Wall Street Journal, 28–29. júla 2012, A17.

  6.  

    6. Dr. R. Albert Mohler ml., prezident, The Southern Baptist Theological Seminary, prezentácia pre náboženských vedúcich, New York City, 5. septembra 2012.

  7.  

    7. Pozri 2. Nefi 2:27.

  8.  

    8. Pozri Ján 5:39; Ámos 8:11; pozri tiež James E. Faust, „A Personal Relationship with the Savior“, Ensign, november 1976, 58–59.

  9.  

    9. Pozri Alma 31:5.

  10.  

    10. Pozri Alma 36:23–26.

  11.  

    11. C. S. Lewis, Mere Christianity (1952), 31–32. Lewis bol odborným asistentom v odbore anglickej literatúry na Oxfordskej univerzite a neskôr profesorom stredovekej a renesančnej anglickej literatúry na univerzite v Cambridge.

  12.  

    12. Pozri Teachings of Presidents of the Church: Joseph Smith (2007), 324; pozri tiež Zjavenie 3:15–16.

  13.  

    13. Pozri Alma 5:33.

  14.  

    14. „Rodina: Prehlásenie svetu“, Slovak 35602_176.

  15.  

    15. Pozri Richard G. Scott, „Removing Barriers to Happiness“, Ensign, May 1998, 85–87. Niektoré pravidlá daného kultúrneho prostredia sú v rozpore so Spasiteľovými učeniami a môžu nás zviesť na scestie. Keď som bol v South Pacific, stretol som muža, ktorý bol záujemcom v Cirkvi po mnoho rokov. Povedal, že sa ho hlboko dotklo, keď cirkevný vedúci učil na kňazskej konferencii: „Ruky, ktoré ste predtým použili na to, aby ste zbili svoje deti majú byť používané na požehnanie vašich detí.“ Prešiel misionárskymi lekciami, bol pokrstený a bol z neho vynikajúci vedúci.

  16.  

    16. „Krása všade vo svete“,Cirkevné piesne a piesne pre deti, 44.

  17.  

    17. Pozri Alma 39.

  18.  

    18. Pozri Ezra Taft Benson, „Cleansing the Inner Vessel“, Ensign, máj 1986, 4.

  19.  

    19. Prezident Gordon B. Hinckley predstavil dokument „Rodina: Prehlásenie svetu“ na generálnej konferencii Združenia pomoci v septembri 1995. Prezident Thomas S. Monson dohliadal na zmeny v Handbook 2: Administering the Church (2010), „Families in the Church in God’s Plan“.

  20.  

    20. Pozri Alma 13:27–30; 41:11–15.

  21.  

    21. Ross Douthat, Bad Religion: How We Became a Nation of Heretics (2012), 238; pozri tiež Alma 39:5.

  22.  

    22. Nedovoľte kultúre preplnenej násilím a nemorálnosťou a jej kritike ľudí, ktorí žijú podľa zásad, ktoré učil Spasiteľ narušiť svoju vieru. Ako povedal básnik Wordsworth: „Naplňte svoju myseľ vznešenými myšlienkami, nie zlými slovami, rýchlymi súdmi, či pohŕdavosťou sebeckého človeka … či zlo preváži … či rozruší tvoju radostnú vieru“ („Lines Composed a Few Miles above Tintern Abbey“, v The Oxford Book of English Verse, vyd. Christopher Ricks [1999], 346)..

  23.  

    23. Pozri Moroni 6:3; zvýraznenie pridané; pozri tiež Mosiáš 18:13.

  24.  

    24.  Izaiáš 40:31; pozri Robert L. Backman, „Day of Delight“, New Era, jún 1993, 48–49.

  25.  

    25. Pozri Alma 34:32.

  26.  

    26. Pozri 1. Korintským 9:24–27.

  27.  

    27. Pozri Helaman 5:12. Oliver Wendell Holmes, radil: „Zistil som, že najlepšou vecou na tomto svete nie je to, kde stojíme, ale akým smerom sa uberáme. Aby sme dosiahli prístav nebies, občas musíme veslovať po smere vetra a občas proti smeru -- ale musíme veslovať a nie sa nechať unášať, či visieť na kotve“ (The Autocrat of the Breakfast-Table [1858], 105).

  28.  

    28.  Izaiáš 1:18.