Nasledujte prorokov

Na sklonku Druhej svetovej vojny som slúžil v námorníctve Spojených štátov. Mal som hodnosť námorníka, najnižšiu hodnosť v námorníctve. Potom som sa kvalifikoval na námorníka prvej triedy a následne na to som sa kvalifikoval na nižšieho námorného dôstojníka tretej triedy.

Druhá svetová vojna sa skončila a ja som bol uvoľnený zo služby. Ale zaumienil som si, že ak sa niekedy vrátim späť do armády, že by som chcel slúžiť ako dôstojník. Povedal som si: „Žiadne upratovanie špinavých kuchyni, žiadne drhnutie paluby, ak sa tomu budem môcť vyhnúť.

Potom čo som bol uvoľnený zo služby, vstúpil som do zálohy námorníctva Spojených štátov. Chodil som na výcvik každý pondelok večer. Študoval som tvrdo, aby som sa kvalifikoval na akadémiu. Prešiel som všetkými možnými skúškami, ktoré si viete predstaviť: mentálnymi, fyzickými a emocionálnymi. Nakoniec, prišla úžasná novina: „Bola vám udelená nižšia dôstojnícka hodnosť v zálohe námorníctva Spojených štátov.“

Škodoradostne som to ukázal svojej manželke Frances a povedal: „Dokázal som to! Dokázal som to!“ Objala ma a povedala: „Veľmi ťažko si pracoval, aby si to dokázal.“

Ale niečo sa stalo. Bol som povolaný za radcu v biskupstve v mojom zbore. Stretnutie rady biskupstva bolo v rovnaký večer ako môj námorný výcvik. Vedel som, že je to hrozný konflikt záujmov. Vedel som, že nebudem mať čas pokračovať v zálohe námorníctva a mojich povinnostiach v biskupstve. Čo som mal urobiť? Bolo treba učiniť rozhodnutie.

Modlil som sa o to. Zašiel som za mužom, ktorý bol mojím prezidentom kolu, keď som bol ešte chlapec, Starším Haroldom B. Leeom (1899 – 1973), vtedy členom Kvóra dvanástich apoštolov. Sadol som si za stôl oproti nemu. Rozpovedal som mu ako veľmi si cením oné povýšenie. Dokonca som mu aj ukázal kópiu listu s menovaním, ktorý som obdržal.

Po chvíli premýšľania mi povedal: „Mal by si urobiť toto, brat Monson. Napíšeš list do Námorného úradu a vysvetlíš im, že vzhľadom na to, že si bol povolaný za člena biskupstva, nemôžeš prijať oné povýšenie v zálohe námorníctva Spojených štátov.“

Pocítil som úzkosť. Potom dodal: „Potom napíšeš veliteľstvu Dvanásteho námorného okrsku v San Franciscu a vysvetlíš im, že by si bol rád uvoľnený zo zálohy.“

Povedal som: „Starši Lee, vy nerozumiete armáde. Samozrejme, že odvolajú povýšenie ak ho odmietnem prijať, ale Dvanásty námorný okrsok ma len tak neuvoľní. V Kórei začína vojna a nezaradených dôstojníkov určite povolajú. Ak ma povolajú, radšej by som sa vrátil ako vyšší dôstojník, ale toto sa nestane, ak odmietnem povýšenie. Ste si istý, že chcete, aby som prijal túto radu?“

Starší Lee mi položil ruku na rameno a otcovsky povedal: „Brat Monson, maj viac viery. Armáda nie je pre teba.“

Odišiel som domov. Vložil som oplakané povýšenie späť do obálky spolu so sprievodným listom a odmietol som ho. Potom som napísal list Dvanástemu námornému okrsku a požiadal som o uvoľnenie zo zálohy námorníctva.

Moje uvoľnenie zo zálohy námorníctva bolo súčasťou poslednej uvoľnenej skupiny pred začiatkom vojny v Kórei. Moja pôvodná skupina bola. Šesť mesiacov po tom ako som bol povolaný za radcu v biskupstve som bol povolaný za biskupa mojom zbore.

Nezastával by som dnes pozíciu v Cirkvi, ak by som nenasledoval radu proroka, ak by som sa nemodlil ohľadom oného rozhodnutia a neprišiel k poznaniu dôležitej pravdy: múdrosť Božia javí sa bláznovstvom pre človeka.¹ Ale najväčšia lekcia, ktorú sa môžeme v smrteľnosti naučiť je, že keď Boh hovorí a Jeho deti poslúchajú, budú vždy činiť správne.

Hovorí sa, že brána histórie sa otáča na malých pántoch, a tak isto aj životy ľudí. Naše rozhodnutia určujú náš osud. Ale pri našich rozhodnutiach nie sme ponechaní bez pomoci.

Ak chcete vidieť svetlo nebies, ak chcete cítiť inšpiráciu Všemohúceho Boha, ak chcete mať pocit vo svojom vnútri, že Nebeský Otec vás vedie, potom nasledujte prorokov Božích. Keď nasledujete prorokov, budete na bezpečnej pôde.