1 A teraz, stalo sa, že keď Ježiš dokončil slová tieto, rozhliadol sa po zástupe a povedal im: Hľa, počuli ste to, čo som učil, než som vystúpil k Otcovi svojmu; takže, každého, kto na tieto slová moje pamätá a činí podľa nich, pozdvihnem v deň posledný.

2 A stalo sa, že keď Ježiš hovoril slová tieto, vycítil, že sú medzi nimi niektorí, ktorí sa divia a hovoria si, čo si praje ohľadom zákona Mojžišovho; lebo neporozumeli slovám, že staré veci pominuli a že všetky veci sú nové.

3 A on im povedal: Nedivte sa, že som vám hovoril, že staré veci pominuli a že všetky veci sú nové.

4 Hľa, hovorím vám, že zákon, ktorý bol daný Mojžišovi, je naplnený.

5 Hľa, ja som ten, ktorý zákon dal, a ja som ten, ktorý učinil zmluvu s ľudom svojím Izraelom; takže, vo mne je zákon naplnený, lebo som prišiel, aby som zákon naplnil; takže je mu koniec.

6 Hľa, neruším prorokov, lebo všetci tí, ktorí neboli naplnení vo mne, veru hovorím vám, všetci budú naplnení.

7 A preto, že som vám hovoril, že staré veci pominuli, neruším to, čo bolo povedané o veciach, ktoré prídu.

8 Lebo hľa, zmluva, ktorú som učinil s ľudom svojím nie je ešte úplne naplnená; ale zákon, ktorý bol daný Mojžišovi, vo mne končí.

9 Hľa, ja som zákon a svetlo. Hľaďte na mňa a vytrvajte do konca, a budete žiť; lebo tomu, kto vytrvá do konca, dám život večný.

10 Hľa, dal som vám prikázania; takže prikázania moje zachovávajte. A toto je zákon i proroci, lebo oni skutočne svedčili o mne.

11 A teraz, stalo sa, že keď Ježiš povedal slová tieto, povedal oným dvanástim, ktorých si vyvolil:

12 Vy ste učeníkmi mojimi; a ste svetlom ľudu tomuto, ktorý je zvyškom domu Jozefovho.

13 A hľa, toto je krajina dedičstva vášho; a Otec ju dal vám.

14 A nikdy mi Otec nedal prikázanie, aby som to povedal bratom vašim v Jeruzaleme.

15 Ani mi nikdy Otec nedal prikázanie, aby som im povedal o iných kmeňoch domu Izraela, ktoré Otec vyviedol z krajiny.

16 Otec mi prikázal, aby som im povedal iba toto:

17 Že mám ďalšie ovce, ktoré nie sú z tohto stáda; aj tie musím priviesť a ony budú počuť hlas môj; a bude jedno stádo a jeden pastier.

18 A teraz, pre tvrdošijnosť a nevieru oni slovám mojim neporozumeli; takže mi Otec prikázal, aby som im o tejto veci viac nehovoril.

19 Ale veru hovorím vám, že Otec mi prikázal, a ja vám to hovorím, že vy ste boli oddelení z ich stredu pre ich neprávosť; takže pre neprávosť svoju o vás nevedia.

20 A veru znova hovorím vám, že aj iné kmene od nich Otec oddelil; a pre neprávosť svoju o nich nevedia.

21 A veru hovorím vám, že vy ste tí, o ktorých som hovoril: Mám ďalšie ovce, ktoré nie sú z tohto stáda; aj tie musím priviesť a ony budú počuť hlas môj; a bude jedno stádo a jeden pastier.

22 A oni mi nerozumeli, lebo si mysleli, že to sú pohania; lebo neporozumeli, že pohania majú byť obrátení skrze ich kázanie.

23 A nerozumeli mi, keď som hovoril, že ony budú počuť hlas môj; a neporozumeli mi, že pohania nikdy nemajú počuť hlas môj – že sa im nemám prejaviť, iba ak skrze Ducha Svätého.

24 Ale hľa, vy ste počuli hlas môj, a tiež ste ma videli; a ste ovce moje a ste počítaní medzi tých, ktorých mi Otec dal.