Kniha Almova Syna Almovho

Správa Almova, ktorý bol synom Almovým a ktorý bol prvým a hlavným sudcom nad ľudom Nefiho, a tiež vysokým kňazom nad Cirkvou. Obsahuje správu o vláde sudcov a o vojnách a svároch medzi ľudom. A tiež správu o vojne medzi Nefitmi a Lámánitmi podľa záznamu Almovho, prvého a hlavného sudcu.

Kapitola 1

Nehor učí falošné náuky, zakladá cirkev, nastoľuje kňazskú ľstivosť a zabije Gideona – Nehor je za svoje zločiny popravený – Medzi ľudom sa šíria kňazské ľstivosti a prenasledovania – Kňazi si sami zarábajú na živobytie, ľudia sa starajú o chudobných a Cirkev prosperuje. Okolo roku 91 – 88 pred Kr.

 Teraz, stalo sa, že v prvom roku vlády sudcov nad ľudom Nefiho, od tejto doby naďalej, keď kráľ Mosiáš odišiel cestou všetkého pozemského a dobrý boj dobojoval, kráčajúc pred Bohom vzpriamene, nezanechal nikoho, kto by vládol na mieste jeho; a predsa nastolil zákony, a tie boli ľudom uznané; takže boli povinní riadiť sa zákonmi, ktoré vydal.

 A stalo sa, že v prvom roku vlády Almu na sudcovskej stolici bol pred neho predvedený muž, aby bol súdený, muž, ktorý bol mohutný a bol známy veľkou silou svojou.

 A obchádzal medzi ľudom, kážuc im to, čo vydával za slovo Božie, utláčajúc cirkev; oznamujúc ľudu, že každý kňaz a učiteľ by sa mal stať obľúbeným; a že by nemali pracovať vlastnými rukami svojimi, ale že by mali byť podporovaní ľudom.

 A tiež ľudu svedčil, že celé ľudstvo má byť spasené posledného dňa a že sa nemusia strachovať ani chvieť, ale že môžu pozdvihnúť hlavy svoje a radovať sa; lebo Pán stvoril všetkých ľudí, a tiež všetkých ľudí vykúpil; a všetci ľudia majú mať nakoniec život večný.

 A stalo sa, že učil tieto veci tak veľa, že mnohí uverili slovám jeho, dokonca tak veľa, že ho začali podporovať a dávať mu peniaze.

 A on začal byť povýšený v pýche srdca svojho a nosiť veľmi drahý odev, áno, a dokonca začal podľa kázania svojho zakladať cirkev.

 A stalo sa, ako tak chodil, aby kázal tým, ktorí verili v slovo jeho, že stretol muža, ktorý patril k cirkvi Božej, áno, dokonca jedného z ich učiteľov; a začal sa s ním ostro sváriť, aby mohol zviesť ľud cirkvi; ale oný muž mu odolával, napomínajúc ho slovami Božími.

 Teraz, meno oného muža bolo Gideon; a bol to ten, ktorý bol nástrojom v rukách Božích pri oslobodení ľudu Limhiho z poroby.

 Teraz, pretože mu Gideon odolával slovami Božími, nahneval sa na Gideona a tasil meč svoj, a začal ho biť. Teraz Gideon, súc zošlý pokročilým vekom, takže nebol schopný odolávať ranám jeho, takže bol mečom zabitý.

 10 A oný muž, ktorý ho zabil, bol zajatý ľudom cirkvi a bol predvedený pred Almu, aby bol súdený podľa zločinov, ktoré spáchal.

 11 A stalo sa, že sa postavil pred Almu a obhajoval sa s veľkou smelosťou.

 12 Ale Alma mu povedal: Hľa, toto je prvýkrát, čo bola medzi ľudom týmto zavedená kňazská ľstivosť. A hľa, ty nie si vinný iba kňazskou ľstivosťou, ale snažil si sa presadiť ju mečom; a keby medzi ľudom týmto bola presadená kňazská ľstivosť, viedlo by to k jeho úplnému zničeniu.

 13 A ty si prelial krv spravodlivého muža, áno, muža, ktorý medzi ľudom týmto vykonal mnoho dobra; a keby sme ťa ušetrili, jeho krv by prišla odplatou na nás.

 14 Takže si odsúdený k smrti podľa zákona, ktorý nám dal Mosiáš, náš posledný kráľ; a zákon tento bol ľudom týmto uznaný; takže ľud tento sa musí riadiť zákonom týmto.

 15 A stalo sa, že ho vzali; a meno jeho bolo Nehor; a odniesli ho na vrchol pahorku Manti a tam ho primäli, či skôr sám priznal medzi nebesami a zemou, že to, čo učil ľud, je proti slovu Božiemu; a tam vytrpel potupnú smrť.

 16 A predsa toto neukončilo šírenie kňazskej ľstivosti po krajine; lebo bolo mnoho tých, ktorí milovali márne veci sveta a oni chodili, kážuc falošné náuky; a toto činili kvôli bohatstvu a pocte.

 17 A predsa zo strachu pred zákonom sa neopovažovali klamať, pokiaľ by to bolo známe, lebo klamári boli trestaní; takže predstierali, že kážu podľa viery svojej; a teraz, zákon nemohol nad nikým mať moc pre vieru jeho.

 18 A zo strachu pred zákonom sa neopovažovali kradnúť, lebo takí boli trestaní; ani sa neopovažovali lúpiť ani vraždiť, lebo ten, kto zavraždil, bol potrestaný smrťou.

 19 Ale stalo sa, že tí, ktorí nepatrili k cirkvi Božej, začali prenasledovať tých, ktorí k cirkvi Božej patrili a ktorí na seba vzali meno Kristovo.

 20 Áno, prenasledovali ich a sužovali ich slovami všelijakého druhu, a to pre ich pokoru; pretože neboli pyšní vo vlastných očiach svojich a pretože si navzájom udeľovali slovo Božie bez peňazí a bez ceny.

 21 Teraz, medzi ľudom cirkvi bol prísny zákon, že nikto, kto patrí k cirkvi, nesmie povstať a prenasledovať tých, ktorí k cirkvi nepatria, a že ani medzi nimi samotnými nemá byť prenasledovanie.

 22 A predsa, boli medzi nimi mnohí, ktorí začali byť pyšní a začali sa prudko sváriť s protivníkmi svojimi, dokonca až k ranám; áno, bili sa spolu päsťami.

 23 Teraz, toto bolo v druhom roku vlády Almu a bolo to príčinou veľkej strasti pre cirkev; áno, bolo to príčinou veľkej skúšky pre cirkev.

 24 Lebo srdcia mnohých boli zatvrdené a ich mená boli vymazané, takže na nich nebolo medzi ľudom Božím už viac pamätané. A tiež mnohí sami odišli spomedzi nich.

 25 Teraz, toto bola veľká skúška pre tých, ktorí stáli pevne vo viere; a predsa boli stáli a neochvejní v zachovávaní prikázaní Božích, a trpezlivo znášali prenasledovanie, ktoré sa na nich vŕšilo.

 26 A keď kňazi zanechali prácu svoju, aby ľudu udeľovali slovo Božie, ľudia tiež zanechali prácu svoju, aby počúvali slovo Božie. A keď im kňazi udelili slovo Božie, všetci sa znova usilovne vrátili k práci svojej; a kňaz sa nevyvyšoval nad poslucháčov svojich, lebo kazateľ nebol lepší než poslucháč, ani učiteľ nebol o nič lepší než žiak; a tak si boli všetci rovní a všetci pracovali, každý človek podľa sily svojej.

 27 A dávali z majetku svojho, každý človek podľa toho, čo mal, chudobným a núdznym, a chorým, a sužovaným; a nenosili drahý odev, boli však upravení a vzhľadní.

 28 A tak usporiadali záležitosti cirkvi; a tak začali mať znova neustály mier, napriek všetkým prenasledovaniam svojim.

 29 A teraz, pre pevnosť cirkvi začali byť nesmierne bohatí, majúc hojnosť všetkých vecí, ktoré potrebovali – hojnosť stád a dobytku, aj kŕmneho dobytku všetkého druhu, a tiež hojnosť obilia a zlata, a striebra, a drahocenných vecí, a hojnosť hodvábu, a jemne tkaného plátna, a všelijakého druhu dobrého prostého súkna.

 30 A tak za týchto priaznivých okolností neodohnali nikoho, kto bol nahý alebo kto bol hladný, alebo kto bol smädný, alebo kto bol chorý, alebo o koho nebolo postarané; a nelipli srdcom svojím na bohatstve; takže boli štedrí ku všetkým, ako ku starým, tak k mladým, ako k porobeným, tak k slobodným, ako k mužom, tak k ženám, či už mimo cirkev alebo z cirkvi, nehľadiac na osobu toho, kto bol v núdzi.

 31 A tak sa im darilo, a stali sa omnoho bohatšími než tí, ktorí k ich cirkvi nepatrili.

 32 Lebo tí, ktorí k ich cirkvi nepatrili, holdovali kúzelníctvu a modlárstvu, či záhaľčivosti a márnym rečiam, závisti a rozbrojom; nosiac drahý odev; súc povýšení v pýche vlastných očí svojich; prenasledujúc, klamúc, kradnúc, lúpiac, páchajúc smilstvá a vraždy, a všelijaké zlovoľnosti; a predsa bol zákon uplatňovaný na všetkých tých, ktorí ho prekročili, natoľko, ako to bolo len možné.

 33 A stalo sa, že keď bol takto na nich uplatňovaný zákon a keď každý človek trpel podľa toho, čo učinil, upokojili sa a neopovažovali sa dopúšťať sa žiadnych zlovoľností, ak by to bolo známe; takže medzi ľudom Nefiho bol veľký mier až do piateho roku vlády sudcov.