Písma
Alma 17


Správa o synoch Mosiášových, ktorí pre slovo Božie odmietli právo svoje na kráľovstvo a vyšli do krajiny Nefi kázať Lámánitom; ich utrpenie a vyslobodenie – podľa záznamu Almovho.

Obsiahnuté v kapitolách 17 až 27.

Kapitola 17

Synovia Mosiášovi majú ducha proroctva a zjavenia – Idú rôznymi cestami oznamovať slovo Lámánitom – Ammón ide do krajiny Izmael a stáva sa služobníkom kráľa Lamoniho – Ammón zachraňuje kráľove stáda a zabije jeho nepriateľov pri vodách Sebusu. Verše 1–3 okolo roku 77 pred Kr.; verš 4 okolo roku 91–77 pred Kr.; a verše 5–39 okolo roku 91 pred Kr.

1 A teraz, stalo sa, že keď Alma putoval z krajiny Gideon na juh ďalej do krajiny Manti, hľa, k svojmu úžasu sa astretol so bsynmi Mosiášovými, putujúcimi smerom ku krajine Zarahemla.

2 Teraz, títo synovia Mosiášovi boli s Almom v dobe, keď sa mu po aprvýkrát ukázal anjel; takže Alma sa nesmierne radoval, že vidí bratov svojich; a čo ešte viac pridalo na jeho radosti, že to boli stále bratia jeho v Pánovi; áno, zosilneli v poznaní pravdy; lebo to boli mužovia zdravého rozumu a bskúmali usilovne písma, aby poznali slovo Božie.

3 Ale to nie je všetko, venovali sa veľmi amodlitbe a pôstu; takže mali ducha proroctva a ducha zjavenia, a keď bučili, učili s mocou a právomocou Božou.

4 A učili slovo Božie medzi Lámánitmi po dobu štrnásť rokov, majúc veľký aúspechbprivádzaní mnohých k poznaniu pravdy; áno, mocou ich slov boli mnohí privedení pred oltár Boží, aby vzývali meno jeho a cvyznali pred ním hriechy svoje.

5 Teraz, toto sú okolnosti, ktoré ich sprevádzali pri ich putovaniach, lebo mali mnohé strasti; vytrpeli mnoho, ako na tele, tak v mysli, hladom, smädom a únavou, a tiež veľkým azápasením v duchu.

6 Teraz, takéto boli ich putovania: aOpustiac otca svojho, Mosiáša, v prvom roku sudcov; bodmietnuc kráľovstvo, ktoré im ich otec túžil dať, a tiež ľud bol rovnakého zmýšľania;

7 A predsa, odišli z krajiny Zarahemla a vzali si meče svoje a kopije svoje, a luky svoje, a šípy svoje, a praky svoje; a to učinili, aby si mohli obstarávať potravu, zatiaľ čo budú v pustatine.

8 A tak odišli do pustatiny s počtom tých, ktorých si vybrali, aby vyšli hore do krajiny Nefi kázať Lámánitom slovo Božie.

9 A stalo sa, že putovali mnoho dní pustatinou a veľa sa postili a veľa sa amodlili, aby im Pán udelil časť Ducha svojho, aby išiel s nimi a zostával s nimi, aby mohli byť bnástrojom v rukách Božích a aby priviedli, keby to bolo možné, bratov svojich, Lámánitov, k poznaniu pravdy, k poznaniu bezostyšnosti ctradícií ich otcov, ktoré boli nesprávne.

10 A stalo sa, že Pán ich anavštívil bDuchom svojím a povedal im: Buďte upokojení. A oni boli cupokojení.

11 A Pán im tiež hovoril: Choďte medzi Lámánitov, bratov svojich, a potvrdzujte slovo moje; máte ale byť atrpezliví v zhovievavosti a v strastiach, aby ste im ukázali dobrý príklad vo mne, a ja z vás učiním nástroj v rukách svojich ku spáse mnohých duší.

12 A stalo sa, že srdcia synov Mosiášových, a tiež tých, ktorí boli s nimi, nabrali odvahu, aby vyšli k Lámánitom oznamovať im slovo Božie.

13 A stalo sa, že keď dosiahli hranice krajiny Lámánitov, arozdelili sa a rozišli sa, dôverujúc v Pána, že sa znova stretnú na konci bžatvy svojej; lebo sa domnievali, že veľká je práca, ktorú na seba vzali.

14 A celkom isto bola veľká; lebo vzali na seba, že budú kázať slovo Božie adivokému a zatvrdenému, a krutému ľudu; ľudu, ktorý sa tešil z vraždenia Nefitov a z ich okrádania, a plienenia; a ich srdcia lipli na bohatstve, či na zlate a striebre, a drahých kameňoch; avšak usilovali sa získať veci tieto vraždením a plienením, aby na ne nemuseli pracovať vlastnými rukami svojimi.

15 Takže boli veľmi lenivým ľudom, mnohí z nich uctievali modly a aprekliatie Božie padlo na nich kvôli btradíciám ich otcov; napriek tomu sa prísľuby Pánove vzťahovali na nich pod podmienkou pokánia.

16 Takže, toto bolo apríčinou, prečo na seba synovia Mosiášovi vzali onú prácu, aby ich snáď priviedli k pokániu; aby ich snáď priviedli k poznaniu plánu vykúpenia.

17 Takže, rozdelili sa a vyšli medzi nich, každý sám, podľa slova a moci Božej, ktorá mu bola daná.

18 Teraz, Ammón, súc medzi nimi vodcom, či skôr on im slúžil, ich opustil, apožehnajúc im podľa ich rôznych pôsobísk, udeliac im slovo Božie, či poslúžiac im pred odchodom svojím; a tak sa vydali rôznymi cestami po krajine.

19 A Ammón išiel do krajiny Izmael, do krajiny nazývajúcej sa po synoch aIzmaelových, ktorí sa tiež stali Lámánitmi.

20 A keď Ammón vstúpil do krajiny Izmael, Lámániti ho chytili a zviazali ho, tak ako bolo ich zvykom zväzovať všetkých Nefitov, ktorí im padli do rúk, a doviesť ich pred kráľa; a tak bolo ponechané na želaní kráľa, aby ich zabil, či aby ich nechal v zajatí, či aby ich uvrhol do väzenia, či aby ich vyhnal z krajiny, podľa vôle svojej a želania.

21 A tak bol Ammón privedený pred kráľa, ktorý bol nad krajinou Izmael; a volal sa Lamoni; a bol potomkom Izmaelovým.

22 A kráľ sa Ammóna opýtal, či si praje prebývať v krajine medzi Lámánitmi, teda medzi ľudom jeho.

23 A Ammón mu povedal: Áno, prajem si prebývať nejakú dobu medzi ľudom týmto; áno, a možno až do dňa, kedy zomriem.

24 A stalo sa, že kráľovi Lamonimu sa Ammón veľmi zapáčil a dal mu uvoľniť putá; a chcel, aby si Ammón vzal jednu z dcér jeho za manželku.

25 Ale Ammón mu povedal: Nie, ale budem služobníkom tvojím. Takže Ammón sa stal služobníkom kráľa Lamoniho. A stalo sa, že bol postavený medzi iných služobníkov, aby strážili stáda Lamoniho, podľa zvyku Lámánitov.

26 A keď bol v službách kráľa tri dni, keď s lámánitskými služobníkmi a s ich stádami vyšiel k miestu s vodou, ktoré sa nazývalo voda Sebusu, a všetci Lámániti tam vodia stáda svoje, aby mali vodu –

27 Takže, keď Ammón a služobníci kráľovi hnali stáda svoje k tomuto miestu vody, hľa, určitý počet Lámánitov, ktorí boli so stádami svojimi pri vode, sa postavil a rozháňal stáda Ammónove a služobníkov kráľových a rozohnali ich natoľko, že sa rozpŕchli mnohými smermi.

28 Teraz, služobníci kráľovi začali reptať, hovoriac: Teraz nás kráľ zabije, ako zabil bratov našich, pretože ich stáda boli rozohnané zlovoľnosťou mužov týchto. A začali nesmierne plakať, hovoriac: Hľa, naše stáda sú už rozohnané.

29 Teraz, plakali zo strachu, že budú zabití. Teraz, keď to Ammón videl, srdce mu kypelo radosťou; lebo, povedal, ukážem týmto spoluslužobníkom svojim moc svoju, čiže moc, ktorá je vo mne, v tom, že navrátim stáda tieto kráľovi, aby som si získal srdcia týchto spoluslužobníkov svojich, aby som ich mohol viesť k tomu, aby uverili v slová moje.

30 A teraz, takéto boli myšlienky Ammónove, keď videl strasti tých, ktorých nazýval bratmi svojimi.

31 A stalo sa, že ich lákal slovami svojimi, hovoriac: Bratia moji, buďte dobrej mysle a poďme hľadať oné stáda a zhromaždíme ich a privedieme ich späť k miestu vody; a tak kráľovi zachováme stáda a on nás nezabije.

32 A stalo sa, že išli hľadať stáda a nasledovali Ammóna, a veľmi svižne sa ponáhľali, a dobehli kráľove stáda, a znova ich zhromaždili pri mieste vody.

33 A oní muži sa znova postavili, aby ich stáda rozohnali; ale Ammón hovoril bratom svojim: Obklopte stáda dookola, aby sa nerozpŕchli; a ja pôjdem a budem bojovať s tými mužmi, ktorí rozháňajú stáda naše.

34 Takže učinili, ako im Ammón prikázal, a on išiel a postavil sa, aby bojoval s tými, ktorí stáli pri vodách Sebusu; a čo do počtu ich bolo nie málo.

35 Takže sa Ammóna nebáli, lebo si mysleli, že jediný z ich mužov by ho mohol zabiť podľa želania svojho, lebo nevedeli, že Pán prisľúbil Mosiášovi, že avyslobodí synov jeho z ich rúk; ani o Pánovi nič nevedeli; takže mali potešenie z ničenia bratov svojich; a z toho dôvodu sa postavili, aby rozháňali stáda kráľove.

36 Ale aAmmón sa postavil a začal po nich vrhať kamene prakom svojím; áno, s veľkou mocou vrhal kamene medzi nich; a tak ich burčitý počet zabil, natoľko, že začali žasnúť nad mocou jeho; a predsa sa hnevali pre zabitie bratov svojich a boli odhodlaní, že on padne; takže, vidiac, že ho cnemôžu zasiahnuť kameňmi svojimi, vyšli s kyjakmi, aby ho zabili.

37 Ale hľa, každému mužovi, ktorý pozdvihol kyjak svoj, aby Ammóna udrel, odťal paže jeho mečom svojím; lebo odporoval ich úderom tým, že im sekal do paží ostrím meča svojho, natoľko, že začali žasnúť a začali pred ním utekať; áno, a nebolo ich čo do počtu málo; a on ich silou paže svojej prinútil utekať.

38 Teraz, šesť z nich bolo zabitých prakom, ale mečom svojím nezabil žiadneho, až na ich vodcu; a odťal im toľko paží, koľko ich bolo pozdvihnutých proti nemu, a bolo ich nie málo.

39 A keď ich zahnal ďaleko, vrátil sa a oni napojili stáda svoje a vrátili ich na pastviny kráľove, a potom išli za kráľom, nesúc paže, ktoré boli odťaté mečom Ammónovým, tých, ktorí sa ho snažili zabiť; a priniesli ich ku kráľovi na svedectvo o veciach, ktoré učinili.