Kniha Almova Syna Almovho

Kapitola 26

Ammón jasá v Pánovi – Verní sú posilňovaní Pánom a je im dané poznanie – Vierou môžu ľudia priviesť tisíce duší k pokániu – Boh má všetku moc a obsiahne všetky veci. Okolo roku 90 – 77 pred Kr.

 A teraz, toto sú slová Ammónove k bratom jeho, ktoré hovoria toto: Rodní bratia moji a bratia moji, hľa, hovorím vám, aký veľký dôvod máme radovať sa; lebo mohli sme sa snáď domnievať, keď sme vyrazili z krajiny Zarahemla, že Boh nám dá tak veľké požehnania?

 A teraz, pýtam sa, aké veľké požehnania nám udelil? Môžete to povedať?

 Hľa, odpoviem za vás; lebo bratia naši, Lámániti, boli v temnote, áno, dokonca v najtemnejšej priepasti, ale hľa, koľko ich je privedených k tomu, aby uzreli podivuhodné svetlo Božie! A to je oné požehnanie, ktoré nám bolo udelené, že sme boli učinení nástrojmi v rukách Božích, aby sme uskutočnili veľké dielo toto.

 Hľa, tisíce sa ich radujú a boli privedení do stáda Božieho.

 Hľa, pole bolo zrelé a vy ste požehnaní, lebo ste sa rozohnali kosákom a žali ste v sile svojej, áno, po celý deň ste pracovali; a uzrite množstvo snopov svojich! A budú zhromaždené v obilniciach, takže nevyjdú nazmar.

 Áno, posledného dňa nebudú pobité búrkou; áno, ani nebudú rozmetané víchrami; ale keď príde búrka, budú zhromaždené na mieste svojom, takže k nim búrka neprenikne; áno, ani nebudú hnané prudkými vetrami tam, kdekoľvek ich nepriateľ chce niesť.

 Ale hľa, sú v rukách Pána žatvy a sú jeho; a on ich pozdvihne posledného dňa.

 Požehnané buď meno nášho Boha; spievajme k chvále jeho, áno, vzdajme vďaky svätému menu jeho, lebo on koná spravodlivosť naveky.

 Lebo keby sme neboli prišli hore z krajiny Zarahemla, títo naši vrúcne milovaní bratia, ktorí nás tak vrúcne milujú, by ešte stále boli trýznení nenávisťou voči nám, áno, a tiež by boli Bohu cudzincami.

 10 A stalo sa, že keď Ammón povedal slová tieto, brat jeho Áron ho karhal, hovoriac: Ammón, obávam sa, že si sa nechal radosťou svojou uniesť k vychvaľovaniu.

 11 Ale Ammón mu povedal: Nevychvaľujem sa vlastnou silou svojou ani vlastnou múdrosťou svojou; ale hľa, radosť moja je úplná, áno, srdce moje prekypuje radosťou a ja sa budem radovať z Boha svojho.

 12 Áno, ja viem, že nie som nič; čo do sily svojej som slabý; takže sa nebudem vychvaľovať sám sebou, ale budem sa vychvaľovať Bohom svojím, lebo v sile jeho môžem činiť všetky veci; áno, hľa, mnohé mocné zázraky sme spôsobili v krajine tejto, za ktoré budeme chváliť meno jeho naveky.

 13 Hľa, koľko tisíc bratov našich uvoľnil od bolestí pekla; a oni sú vedení k tomu, aby ospevovali vykupujúcu lásku, a to kvôli moci slova jeho, ktoré je v nás, takže nemáme my veľký dôvod radovať sa?

 14 Áno, máme dôvod chváliť ho naveky, lebo on je Boh Najvyšší a uvoľnil bratov našich z reťazí pekla.

 15 Áno, boli obklopení večnou temnotou a skazou; ale hľa, on ich priviedol do večného svetla svojho, áno, do večnej spásy, a sú obklopení nesmiernou štedrosťou lásky jeho; áno, a my sme boli pri konaní tohto veľkého a podivuhodného diela nástrojmi v rukách jeho.

 16 Takže, jasajme, áno, budeme jasať v Pánovi; áno, budeme sa radovať, lebo radosť naša je úplná; áno, budeme chváliť Boha svojho naveky. Hľa, kto môže príliš veľa jasať v Pánovi? Áno, kto môže povedať príliš veľa o veľkej moci jeho a o milosrdenstve jeho, a o zhovievavosti jeho k deťom ľudským? Hľa, hovorím vám, nemôžem povedať ani najmenšiu časť toho, čo cítim.

 17 Kto si mohol myslieť, že by Boh náš bol tak milosrdný, že by nás vytrhol zo strašného, hriešneho a skazeného stavu nášho?

 18 Hľa, my sme chodili dokonca v hneve s mocnými hrozbami, aby sme zničili cirkev jeho.

 19 Ó potom, prečo nás nevydal tak strašnej skaze, áno, prečo na nás nenechal padnúť meč spravodlivosti svojej a neodsúdil nás k večnému zúfalstvu?

 20 Ó, duša moja akoby pri onej myšlienke utekala. Hľa, on na nás neuplatnil spravodlivosť svoju, ale vo veľkom milosrdenstve svojom nás preniesol cez onú večnú priepasť smrti a biedy, dokonca ku spáse duší našich.

 21 A teraz hľa, bratia moji, ktorý prirodzený človek pozná veci tieto? Hovorím vám, niet nikoho, kto pozná veci tieto, iba ak kajúcnik.

 22 Áno, ten, kto činí pokánie a preukazuje vieru, a prináša dobré skutky, a modlí sa neustále bez ustania – takému je dané poznať tajomstvá Božie; áno, takému bude dané, aby zjavil veci, ktoré nikdy neboli zjavené, áno, takému bude dané, aby priviedol tisíce duší k pokániu, dokonca ako to bolo dané nám, aby sme priviedli týchto bratov svojich k pokániu.

 23 Teraz, pamätáte si, bratia moji, že sme povedali bratom svojim v krajine Zarahemla: Ideme hore do krajiny Nefi kázať bratom svojim Lámánitom, a oni sa nám posmešne smiali?

 24 Lebo hovorili nám: Vy si myslíte, že môžete priviesť Lámánitov k poznaniu pravdy? Myslíte si, že môžete Lámánitov presvedčiť o nesprávnosti tradícií ich otcov, keď sú takým tvrdošijným ľudom; ktorých srdcia sa tešia z prelievania krvi; ktorí strávili dni svoje v najhrubšej neprávosti; ktorých cesty boli od počiatku cestami priestupníka? Teraz, bratia moji, pamätáte sa, že takáto bola ich reč.

 25 A navyše hovorili: Pozdvihnime proti nim zbrane, aby sme v krajine zničili ich aj ich neprávosť, aby nás nepremohli a nezničili nás.

 26 Ale hľa, milovaní bratia moji, neprišli sme do pustatiny so zámerom bratov svojich ničiť, ale so zámerom, aby sme mohli spasiť niekoľko málo z ich duší.

 27 Teraz, keď srdcia naše boli skleslé a my sme boli pripravení vrátiť sa späť, hľa, Pán nás utešil a povedal: Choďte medzi bratov svojich, Lámánitov, a znášajte s trpezlivosťou strasti svoje, a ja vám dám úspech.

 28 A teraz hľa, prišli sme a boli sme medzi nimi; a boli sme trpezliví v utrpení svojom a vytrpeli sme všetok nedostatok; áno, putovali sme od domu k domu, spoliehajúc sa na milosrdenstvá sveta – nielen na milosrdenstvá sveta, ale na milosrdenstvá Božie.

 29 A vstupovali sme do ich domovov a učili sme ich, a učili sme ich na ich uliciach; áno, a učili sme ich na ich pahorkoch; a tiež sme vstupovali do ich chrámov a ich synagóg, a učili sme ich; a boli sme vyvrhovaní a zosmiešňovaní, a opľúvaní, a bití do tváre; a boli sme kameňovaní, a zajatí, a zväzovaní silnými povrazmi, a uvrhovaní do väzenia; a skrze moc a múdrosť Božiu sme boli opäť oslobodzovaní.

 30 A vytrpeli sme všelijaké strasti, a to všetko preto, aby sme snáď mohli byť prostriedkom ku spáse nejakej duše; a mysleli sme si, že radosť naša bude úplná, ak budeme môcť byť prostriedkom ku spáse niektorých.

 31 Teraz hľa, môžeme pohliadnuť a uvidieť plody práce svojej; a je ich málo? Hovorím vám: Nie, je ich mnoho; áno, a my môžeme dosvedčiť ich úprimnosť skrze ich lásku k ich bratom, a tiež k nám.

 32 Lebo hľa, radšej by obetovali život svoj, než by dokonca vzali život nepriateľovi svojmu; a pre lásku k bratom svojim pochovali vojnové zbrane svoje hlboko do zeme.

 33 A teraz hľa, hovorím vám, bolo v celej krajine tejto niekedy tak veľkej lásky? Hľa, hovorím vám: Nie, nebolo, dokonca ani medzi Nefitmi.

 34 Lebo hľa, tí by pozdvihli zbrane proti bratom svojim; nestrpeli by, aby boli zabití. Ale hľa, koľko z nich položilo životy svoje; a my vieme, že odišli k Bohu svojmu, pre lásku svoju a pre nenávisť svoju k hriechu.

 35 Teraz, či nemáme dôvod k radosti? Áno, hovorím vám, nikdy neboli ľudia, ktorí by mali tak veľký dôvod k radosti ako my, od počiatku sveta; áno, a radosť moja je unášaná, dokonca k vychvaľovaniu v Bohu mojom; lebo on má všetku moc, všetku múdrosť a všetko porozumenie; on obsiahne všetky veci a je milosrdnou Bytosťou, dokonca k spáse tých, ktorí budú činiť pokánie a veriť v meno jeho.

 36 Teraz, ak je toto vychvaľovanie, i tak sa budem vychvaľovať; lebo toto je život môj a svetlo moje, radosť moja a spása moja, a vykúpenie moje z večnej bedy. Áno, požehnané je meno Boha môjho, ktorý pamätá na ľud tento, ktorý je vetvou stromu Izraela, ktorá sa stratila z kmeňa svojho v cudzej krajine; áno, hovorím, požehnané buď meno Boha môjho, ktorý pamätá na nás, tulákov v cudzej krajine.

 37 Teraz, bratia moji, vidíme, že Boh pamätá na každý ľud, nech už je v ktorejkoľvek krajine; áno, on počíta ľud svoj a vnútro milosrdenstva jeho je nad celou zemou. Teraz, toto je radosť moja a veľké vďakyvzdanie moje; áno, a budem vzdávať vďaky Bohu svojmu naveky. Amen.