Kniha Almova Syna Almovho

Kapitola 32

Alma učí chudobných, ktorých ich strasti pokorili – Viera je nádej v to, čo nie je vidieť, čo je pravdivé – Alma svedčí, že anjeli slúžia mužom, ženám a deťom – Alma prirovnáva slovo k semienku – Musí byť zasadené a vyživované – Potom vyrastie v strom, z ktorého sa oberá ovocie večného života. Okolo roku 74 pred Kr.

 A stalo sa, že išli a začali kázať ľudu slovo Božie, vchádzajúc do ich synagóg a do ich domovov; áno, a dokonca kázali slovo na ich uliciach.

 A stalo sa, že po mnohej práci medzi nimi začali mať úspech medzi chudobnou vrstvou ľudu; lebo hľa, tí boli vyvrhovaní zo synagóg pre hrubosť odevu svojho –

 Takže im nebolo dovolené vstupovať do ich synagóg, aby uctievali Boha, súc považovaní za špinavosť; takže boli chudobní; áno, boli bratmi svojimi považovaní za trosku; takže boli chudobní čo do vecí svetských; a tiež boli chudobní v srdci.

 Teraz, zatiaľ čo Alma učil a hovoril k ľudu na pahorku Onida, prišiel k nemu veľký zástup, boli to tí, o ktorých sme hovorili, ktorí boli chudobní v srdci pre chudobu svoju čo do vecí svetských.

 A prišli k Almovi; a ten, ktorý bol medzi nimi popredným mu povedal: Hľa, čo môžu títo bratia moji činiť, lebo nimi pohŕdajú všetci ľudia pre ich chudobu, áno, a obzvlášť kňazi naši; lebo nás vyvrhli zo synagóg našich, na ktorých stavbe sme usilovne pracovali vlastnými rukami svojimi; a vyvrhli nás pre nesmiernu chudobu našu; a nemáme žiadneho miesta, kde by sme mohli uctievať Boha svojho; a hľa, čo môžeme činiť?

 A teraz, keď to Alma počul, rozhliadol sa dookola a obrátil sa čelom priamo k nemu, a hľadel s veľkou radosťou; lebo videl, že ich strasti ich skutočne pokorili a že boli pripravení počuť slovo.

 Takže už nehovoril k zvyšku zástupu; ale vztiahol ruku svoju a zvolal k tým, ktorých videl a ktorí boli skutočne kajúcni, a hovoril im:

 Vidím, že ste pokorní v srdci; a ak je tomu tak, požehnaní ste.

 Hľa, brat váš povedal: Čo môžeme činiť? – lebo sme vyvrhnutí zo synagóg svojich, takže nemôžeme uctievať Boha svojho.

 10 Hľa, hovorím vám, myslíte si, že nemôžete uctievať Boha, iba v synagógach vašich?

 11 A navyše, pýtam sa, myslíte si, že nesmiete uctievať Boha, iba ak raz v týždni?

 12 Hovorím vám, je dobre, že ste vyvrhnutí zo synagóg svojich, aby ste mohli byť pokorní a aby ste sa naučili múdrosti; lebo je nutné, aby ste sa múdrosti naučili; lebo práve preto, že ste vyvrhnutí a že vami bratia vaši pohŕdajú pre nesmiernu chudobu vašu, ste privedení ku krotkosti srdca; lebo ste privedení k pokore nutnosťou.

 13 A teraz, pretože ste donútení byť pokornými, požehnaní ste; lebo človek niekedy, ak je donútený byť pokorným, vyhľadáva pokánie; a teraz isto každý, kto činí pokánie, nájde milosrdenstvo; a kto nájde milosrdenstvo a vytrvá do konca, ten bude spasený.

 14 A teraz, ako som vám povedal, že pretože ste boli donútení byť pokornými, boli ste požehnaní, nemyslíte si snáď, že požehnanejší sú tí, ktorí sa skutočne pokorujú pre slovo?

 15 Áno, kto sa skutočne pokorí a činí pokánie z hriechov svojich, a vytrvá do konca, ten bude požehnaný – áno, omnoho požehnanejší než tí, ktorí sú donútení byť pokornými pre nesmiernu chudobu svoju.

 16 Takže, požehnaní sú tí, ktorí sa pokoria bez toho, aby boli donútení byť pokornými; či skôr inými slovami, požehnaný je ten, kto verí v slovo Božie a je pokrstený bez zanovitosti srdca, áno, bez toho, aby bol pohnutý poznať slovo alebo dokonca donútený poznať ho, predtým než uveria.

 17 Áno, sú mnohí, ktorí hovoria: Ak nám ukážeš znamenie z neba, potom budeme vedieť s istotou; potom uveríme.

 18 Teraz sa pýtam, je toto viera? Hľa, hovorím vám: Nie; lebo keď človek niečo vie, nemá žiadny dôvod veriť, lebo to vie.

 19 A teraz, o čo viac je prekliaty ten, kto pozná vôľu Božiu, a nečiní ju, než ten, kto iba verí či kto má iba dôvod veriť, a upadne do priestupku?

 20 Teraz, túto vec musíte posúdiť vy. Hľa, ja vám hovorím, že je jedna strana, tak ako je druhá; a každému človeku sa stane podľa diela jeho.

 21 A teraz, ako som hovoril o viere – viera neznamená mať dokonalú znalosť vecí; takže, ak máte vieru, dúfate vo veci, ktoré nie sú vidieť, ktoré sú pravdivé.

 22 A teraz hľa, hovorím vám a chcel by som, aby ste si pamätali, že Boh je milosrdný k všetkým, ktorí veria v meno jeho; takže praje si na prvom mieste, aby ste verili, áno, dokonca v slovo jeho.

 23 A teraz, on udeľuje slovo svoje skrze anjelov ľuďom, áno, nielen mužom, ale tiež ženám. Teraz, to nie je všetko; malým deťom sú veľakrát dané slová, ktoré zahanbujú múdrych a učených.

 24 A teraz, milovaní bratia moji, ako ste si priali odo mňa sa dozvedieť, čo máte činiť, pretože ste sužovaní a vyvrhnutí – teraz, neprajem si, aby ste si mysleli, že vás chcem súdiť inak, než podľa toho, čo je pravdivé –

 25 Lebo si nemyslím, že vy všetci ste boli donútení k tomu, aby ste sa pokorili; lebo skutočne verím, že medzi vami sú niektorí, ktorí by sa pokorili, nech už by boli v akýchkoľvek podmienkach.

 26 Teraz, ako som hovoril o viere – že to nie je dokonalá znalosť – práve tak je tomu aj so slovami mojimi. Nemôžete od začiatku dokonale vedieť o ich istote, tak ako viera nie je dokonalou znalosťou.

 27 Ale hľa, ak sa prebudíte a povzbudíte schopnosti svoje, až tak, aby ste vyskúšali slová moje a uplatníte trochu viery, áno, dokonca ak nemôžete činiť nič viac, iba si priať, aby ste uverili, nechajte toto prianie v sebe pôsobiť, až kým neuveríte tak, aby ste mohli venovať miesto časti slov mojich.

 28 Teraz, prirovnáme slovo k semienku. Teraz, ak poskytnete miesto, aby v srdci vašom mohlo byť zasadené semienko, hľa, ak je to pravé semienko čiže dobré semienko, ak ho nevypudíte nevierou svojou tak, že budete odporovať Duchu Pána, hľa, začne v hrudi vašej bobtnať; a keď ucítite tieto pohyby, ako bobtná, začnete si hovoriť – Musí to nevyhnutne byť, že to je dobré semienko, čiže oné slovo je dobré, lebo začína rozširovať dušu moju; áno, začína osvecovať porozumenie moje, áno, začína mi byť lahodným.

 29 Teraz hľa, nezväčší to snáď vieru vašu? Hovorím vám: Áno; a predsa, ešte nedorástla k dokonalej znalosti.

 30 Ale hľa, ako semienko bobtná a klíči, a začne rásť, potom musíte nevyhnutne povedať, že to semienko je dobré; lebo hľa, bobtná a klíči, a začína rásť. A teraz, hľa, neposilní to vieru vašu? Áno, posilní to vieru vašu; lebo poviete: Viem, že to je dobré semienko; lebo hľa, klíči a začína rásť.

 31 A teraz hľa, ste si istí, že to je dobré semienko? Hovorím vám: Áno; lebo každé semienko prináša plody podľa druhu svojho.

 32 Takže, ak semienko rastie, je dobré, ale ak nerastie, hľa, nie je dobré, takže je vyvrhnuté.

 33 A teraz, hľa, pretože ste učinili pokus a zasadili semienko a ono bobtná a klíči, a začína rásť, musíte nevyhnutne vedieť, že to semienko je dobré.

 34 A teraz hľa, je znalosť vaša dokonalá? Áno, znalosť vaša je v tomto dokonalá a viera vaša drieme; a to preto, že viete, lebo vy viete, že slovo rozšírilo dušu vašu, a tiež viete, že vyklíčilo, že porozumenie vaše začína byť osvecované a myseľ vaša sa začína rozpínať.

 35 Ó, nie je to potom skutočné? Hovorím vám: Áno, pretože to je svetlo; a všetko, čo je svetlo, je dobré, pretože je to rozpoznateľné, takže musíte vedieť, že to je dobré; a teraz hľa, potom, čo ste skúsili toto svetlo, je znalosť vaša dokonalá?

 36 Hľa, hovorím vám: Nie; ani nesmiete odložiť vieru svoju, lebo ste iba uplatnili vieru svoju, aby ste zasadili semienko, aby ste učinili pokus a poznali, či semienko je dobré.

 37 A hľa, keď strom začína vyrastať, poviete: Vyživujme ho s veľkou starostlivosťou, aby mohol zapustiť korene, aby mohol vyrastať a priniesť nám ovocie. A teraz hľa, ak ho budete vyživovať s veľkou starostlivosťou, zapustí korene a vyrastie, a prinesie ovocie.

 38 Ale ak strom zanedbáte a nebudete myslieť na výživu jeho, hľa, žiadne korene nezapustí; a keď príde slnečný žiar a spáli ho, keďže nemá žiadne korene, uschne a vy ho vytrhnete, a vyvrhnete.

 39 Teraz, to nie je preto, že semienko nebolo dobré, ani to nie je preto, že by ovocie jeho nebolo žiaduce; ale je to preto, že pôda vaša je neúrodná a vy nechcete strom vyživovať, takže nemôžete mať ovocie jeho.

 40 A tak, ak nebudete vyživovať slovo, očakávajúc ovocie jeho s okom viery, nemôžete nikdy trhať z ovocia stromu života.

 41 Ale ak budete slovo vyživovať, áno, vyživovať strom, keď začína rásť, vierou svojou s veľkou usilovnosťou a trpezlivosťou, a ak budete očakávať ovocie jeho, zapustí korene; a hľa, bude to strom vyrastajúci k životu večnému.

 42 A pre usilovnosť svoju a vieru svoju, a trpezlivosť svoju pri vyživovaní slova, aby vo vás mohlo zakoreniť, hľa, zožnete čoskoro ovocie jeho, ktoré je najcennejšie, ktoré je sladšie nadovšetko, čo je sladké, a ktoré je belšie nadovšetko, čo je biele, áno, a rýdzejšie nadovšetko, čo je rýdze; a budete hodovať na ovocí tomto, až kým sa nenasýtite, takže nebudete hladovať ani nebudete trpieť smädom.

 43 Potom, bratia moji, zožnete odmenu za vieru svoju a za usilovnosť svoju, a za trpezlivosť, a za zhovievavosť, keď ste čakali na to, až vám strom prinesie ovocie.