Kniha Almova Syna Almovho

Kapitola 46

Amalikiáš kuje úklady, ako sa stať kráľom – Moroni pozdvihuje zástavu slobody – Sústreďuje ľud, aby bránil svoje náboženstvo – Praví veriaci sú nazývaní kresťanmi – Zvyšok Jozefov bude zachovaný – Amalikiáš a odštiepenci utekajú do krajiny Nefi – Tí, ktorí nechcú podporovať vec slobody, sú usmrtení. Okolo roku 73 – 72 pred Kr.

 A stalo sa, že toľko, koľko ich nechcelo počúvať slová Helamana a bratov jeho, sa spolu zhromaždilo proti bratom svojim.

 A teraz hľa, nesmierne sa hnevali, natoľko, že boli odhodlaní ich zabiť.

 Teraz, vodcom tých, ktorí sa hnevali na bratov svojich, bol statný a silný muž; a jeho meno bolo Amalikiáš.

 A Amalikiáš si prial stať sa kráľom; a tí ľudia, ktorí sa hnevali, si tiež priali, aby bol ich kráľom; a oni boli, väčšia časť z nich, nižšími sudcami krajiny, a usilovali o moc.

 A boli vedení lichotením Amalikiášovým, že ak ho budú podporovať a ak ho ustanovia, aby bol ich kráľom, on ich učiní panovníkmi nad ľuďmi.

 Tak boli Amalikiášom zvádzaní k odštiepeniu, aj napriek kázaniu Helamana a bratov jeho, áno, aj napriek ich preveľkej starostlivosti o cirkev, lebo oni boli vysokými kňazmi nad cirkvou.

 A v cirkvi boli mnohí, ktorí uverili v lichotivé slová Amalikiášove, takže sa odštiepili dokonca od cirkvi; a tak boli záležitosti ľudu Nefiho nesmierne neisté a nebezpečné, aj napriek ich veľkému víťazstvu, ktorého dosiahli nad Lámánitmi, a ich veľkej radosti, ktorú mali zo svojho vyslobodenia rukou Pána.

 Tak vidíme, ako rýchlo deti ľudské zabúdajú na Pána, svojho Boha, áno, aké rýchle sú v tom, aby činili neprávosť a boli zvedené oným zlým.

 Áno, a tak vidíme, akú veľkú zlovoľnosť môže spôsobiť jeden zlovoľný človek medzi deťmi ľudskými.

 10 Áno, vidíme, že Amalikiáš, pretože to bol muž ľstivých intríg a muž mnohých lichotivých slov, zviedol srdcia mnohých ľudí, aby činili zlovoľne; áno, a aby usilovali o zničenie cirkvi Božej a o zničenie základov slobody, ktorú im Boh udelil, alebo ktoré to požehnanie Boh zoslal na tvár krajiny pre spravodlivých.

 11 A teraz, stalo sa, že keď sa Moroni, ktorý bol hlavným vojvodcom vojsk Nefitov, dopočul o týchto rozkoloch, že sa rozhneval na Amalikiáša.

 12 A stalo sa, že roztrhol plášť svoj; a vzal z neho kus a napísal naň – Na pripomienku Boha nášho, náboženstva nášho a slobody a mieru nášho, manželiek našich a detí našich – a pripevnil ho na koniec tyče.

 13 A pripevnil si prilbicu svoju a náprsný pancier svoj, a štíty svoje, a okolo bedier svojich si opásal brnenie svoje; a vzal tyč, na ktorej konci bol roztrhnutý plášť jeho (a nazval to zástavou slobody), a sklonil sa k zemi a modlil sa vrúcne k Bohu svojmu za to, aby na bratoch jeho spočívali požehnania slobody tak dlho, pokiaľ bude skupina kresťanov prebývať v krajine –

 14 Lebo tak boli všetci praví veriaci Kristovi, ktorí patrili k cirkvi Božej, nazývaní tými, ktorí k cirkvi nepatrili.

 15 A tí, ktorí patrili k cirkvi, boli verní; áno, všetci tí, ktorí boli pravými veriacimi v Krista vzali na seba s radosťou meno Kristove alebo kresťania, ako boli nazývaní pre vieru svoju v Krista, ktorý príde.

 16 A takže, v tejto dobe sa Moroni modlil, aby sa dostalo priazne veci kresťanov a slobode krajiny.

 17 A stalo sa, že keď vylial dušu svoju Bohu, nazval celú krajinu, ktorá bola na juh od krajiny Pustoty, áno, jednoducho celú krajinu ako na severe, tak na juhu – Vyvolenou krajinou a krajinou slobody.

 18 A povedal: Skutočne Boh nestrpí, aby sme my, ktorými je pohŕdané, pretože na seba berieme meno Kristove, boli pošliapaní a zničení skôr, než toto na seba privedieme vlastnými priestupkami svojimi.

 19 A keď Moroni povedal slová tieto, vyšiel medzi ľud, mávajúc onou odtrhnutou časťou odevu svojho vo vzduchu, aby všetci mohli vidieť nápis, ktorý na odtrhnutú časť napísal, a volajúc silným hlasom, hovoriac:

 20 Hľa, ktokoľvek, kto chce v krajine hájiť zástavu túto, nech predstúpi v sile Pánovej a vstúpi do zmluvy, že bude hájiť práva svoje a náboženstvo svoje, aby mu Pán Boh mohol požehnať.

 21 A stalo sa, že keď Moroni prehlásil slová tieto, hľa, ľudia sa zbiehali s brnením svojím opásaným okolo bedier svojich, trhajúc odev svoj ako symbol alebo ako zmluvu, že neopustia Pána, svojho Boha; či inými slovami, ak by prestúpili prikázania Božie alebo upadli do priestupku a hanbili sa vziať na seba meno Kristove, Pán ich má roztrhať tak, ako oni roztrhli odev svoj.

 22 Teraz, toto bola zmluva, ktorú učinili, a vrhli odev svoj Moronimu k nohám, hovoriac: Činíme zmluvu s Bohom svojím, že budeme zničení, dokonca ako bratia v krajine severnej, ak upadneme do priestupku; áno, on nás môže vrhnúť k nohám nepriateľov našich, tak ako sme my vrhli odev svoj k nohám tvojim, aby sme boli nohami pošliapaní, ak upadneme do priestupku.

 23 Moroni im povedal: Hľa, my sme zvyškom semena Jákobovho; áno, sme zvyškom semena Jozefovho, ktorého plášť bol bratmi jeho roztrhaný na mnoho kusov; áno, a teraz hľa, pamätajme na to, aby sme zachovávali prikázania Božie alebo odev náš bude roztrhaný bratmi našimi a my budeme uvrhnutí do väzenia alebo predaní, alebo zabití.

 24 Áno, zachovajme si slobodu svoju ako zvyšok Jozefov; áno, pamätajme na slová Jákobove pred smrťou jeho, lebo hľa, on videl, že časť zvyšku plášťa Jozefovho bola zachovaná a nezničila sa. A on povedal – Dokonca ako bol zachovaný tento zvyšok odevu syna môjho, bude rukou Božou zachovaný aj zvyšok semena syna môjho a prijatý k nemu, zatiaľ čo zostatok semena Jozefovho zahynie, dokonca ako zvyšok odevu jeho.

 25 Teraz hľa, to zarmucuje dušu moju; a predsa má duša moja radosť zo syna môjho pre onú časť semena jeho, ktorá bude prijatá k Bohu.

 26 Teraz hľa, takáto bola reč Jákobova.

 27 A teraz, kto vie, či oný zvyšok semena Jozefovho, ktorý zahynie ako odev jeho, nie sú tí, ktorí sa odštiepili od nás? Áno, a dokonca to budeme my sami, ak nebudeme stáť pevne vo viere Kristovej.

 28 A teraz, stalo sa, že keď Moroni povedal slová tieto, vyšiel, a tiež vyslal poslov do všetkých častí krajiny, kde boli rozkoly, a zhromaždil všetok ľud, ktorý si prial hájiť slobodu svoju, aby sa postavil proti Amalikiášovi a tým, ktorí sa odštiepili, ktorí sa nazývali Amalikiášiti.

 29 A stalo sa, že keď Amalikiáš videl, že ľud Moroniho je početnejší než Amalikiášiti – a tiež videl, že ľudia jeho pochybujú o spravodlivosti veci, do ktorej sa zapojili – takže, bojac sa, že nedosiahne svojho, vzal tých z ľudí svojich, ktorí chceli, a odišiel do krajiny Nefi.

 30 Teraz, Moroni nepovažoval za žiaduce, aby Lámániti mali viac sily; takže pomýšľal na to, že odreže ľud Amalikiášov alebo že ho zajme a dovedie späť a že usmrtí Amalikiáša; áno, lebo vedel, že on bude podnecovať Lámánitov k hnevu proti nim a presvedčí ich, aby proti nim bojovali; a toto vedel, že Amalikiáš bude činiť, aby mohol dosiahnuť zámery svoje.

 31 Takže Moroni považoval za žiaduce, aby vzal vojská svoje, ktoré sa zhromaždili a ozbrojili, a vstúpili do zmluvy, že budú zachovávať mier – a stalo sa, že vzal vojsko svoje a pochodoval so stanmi svojimi do pustatiny, aby Amalikiášovi odrezal cestu v pustatine.

 32 A stalo sa, že učinil podľa prianí svojich a pochodoval do pustatiny, a zastavil vojská Amalikiášove.

 33 A stalo sa, že Amalikiáš utiekol s malým počtom mužov svojich a zostatok bol vydaný do rúk Moroniho a boli odvedení späť do krajiny Zarahemla.

 34 Teraz, Moroni, súc mužom dosadeným najvyššími sudcami a hlasom ľudu, takže mal moc podľa vôle svojej, aby nad vojskami Nefitov nastolil a uplatňoval právomoc.

 35 A stalo sa, že dal usmrtiť každého z Amalikiášitov, ktorý nechcel vstúpiť do zmluvy, že bude podporovať vec slobody, aby si mohli udržať slobodnú vládu; a bolo len málo tých, ktorí zmluvu slobody odmietli.

 36 A stalo sa tiež, že dal vztýčiť zástavu slobody na všetky veže, ktoré boli v celej krajine, ktorú Nefiti vlastnili; a tak Moroni umiestnil medzi Nefitmi koruhvu slobody.

 37 A začali znova mať mier v krajine; a tak si udržali v krajine mier skoro až do konca devätnásteho roku vlády sudcov.

 38 A Helaman a vysokí kňazi tiež udržiavali rád v cirkvi; áno, dokonca po dobu štyroch rokov mali v cirkvi veľký mier a radosť.

 39 A stalo sa, že boli mnohí, ktorí zomreli, pevne veriac, že ich duše sú vykúpené Pánom Ježišom Kristom; tak odchádzali zo sveta s radosťou.

 40 A boli niektorí, ktorí zomreli na horúčky, ktoré boli v krajine v niektorých obdobiach roku veľmi časté – ale neumieralo ich tak veľa na horúčky vďaka výborným vlastnostiam mnohých rastlín a koreňov, ktoré Boh pripravil, aby odstránili príčinu chorôb, ktorým ľudia podliehali kvôli povahe podnebia –

 41 Ale bolo mnoho tých, ktorí zomreli vysokým vekom; a tí, ktorí zomreli vo viere Kristovej, sú v ňom šťastní, ako sa musíme nevyhnutne domnievať.