Kapitola 12

Prorok Eter nabáda ľud, aby veril v Boha – Moroni opisuje divy a zázraky vykonané vierou – Viera umožnila bratovi Járedovmu, aby uvidel Krista – Pán dáva ľuďom slabosť, aby mohli byť pokorní – Brat Járedov pohol vierou horou Zerin – Viera, nádej a pravá láska sú nevyhnutné k spáse – Moroni videl Ježiša tvárou v tvár.

 A stalo sa, že dni Eterove boli za dní Koriantumrových; a Koriantumr bol kráľom nad celou krajinou.

 A Eter bol prorok Pánov; a preto Eter prišiel za dní Koriantumrových a začal ľudu prorokovať, lebo nemohol byť zadržaný pre Ducha Pánovho, ktorý bol v ňom.

 Lebo volal od rána až do západu slnka, nabádajúc ľud, aby verili v Boha a činili pokánie, aby neboli zničení, hovoriac im, že všetky veci sa napĺňajú vierou –

 A preto, ktokoľvek verí v Boha, môže s istotou dúfať v lepší svet, áno, dokonca v miesto na pravici Božej, ktorá to nádej pochádza z viery a stáva sa kotvou pre dušu ľudí, ktorá ich učiní istými a stálymi, vždy oplývajúcimi dobrými skutkami, vedúc ich k tomu, aby oslavovali Boha.

 A stalo sa, že Eter prorokoval ľuďom veľké a podivuhodné veci, ktorým neverili, pretože ich nevideli.

 A teraz, ja, Moroni, by som chcel o veciach týchto trochu pohovoriť; chcel by som svetu ukázať, že viera je to, v čo dúfame a čo nie je vidieť; a preto, nehádajte sa, pretože nevidíte, lebo neobdržíte žiadne svedectvo, až po skúške svojej viery.

 Lebo práve skrze vieru sa Kristus ukázal otcom našim potom, čo vstal z mŕtvych; a neukázal sa im, až kým v neho nemali vieru; a preto, musí to nevyhnutne byť, že niektorí v neho mali vieru, lebo svetu sa on neukázal.

 Ale pre vieru ľudí sa ukázal svetu a oslávil meno Otcove, a pripravil cestu, aby tak ostatní mohli byť podielnikmi nebeského daru, aby mohli dúfať v tie veci, ktoré nevideli.

 A preto, aj vy môžete mať nádej a byť podielnikmi oného daru, ak len budete mať vieru.

 10 Hľa, práve vierou boli tí za stara povolávaní podľa svätého rádu Božieho.

 11 A preto, vierou bol daný zákon Mojžišov. Ale darom Syna svojho Boh pripravil lepšiu cestu; a bolo to vierou, čím bol naplnený.

 12 Lebo ak nie je žiadna viera medzi deťmi ľudskými, Boh nemôže medzi nimi vykonať žiaden zázrak; a preto, neukázal sa im, pokiaľ nemali vieru.

 13 Hľa, práve viera Almova a Amulekova spôsobila, že sa väzenie zrútilo na zem.

 14 Hľa, práve viera Nefiho a Lechího spôsobila zmenu v Lámánitoch, takže boli pokrstení ohňom a Duchom Svätým.

 15 Hľa, práve viera Ammónova a bratov jeho spôsobila medzi Lámánitmi tak veľký zázrak.

 16 Áno, dokonca všetci tí, ktorí konali zázraky, ich konali vierou, dokonca aj tí, ktorí boli pred Kristom, a tiež aj tí, ktorí boli po ňom.

 17 A práve vierou obdržali traja učeníci prísľub, že nezakúsia smrť; a neobdržali prísľub, pokiaľ nemali vieru.

 18 A nikdy nikto nevykonal zázraky, pokiaľ nemal vieru; a preto najprv verili v Syna Božieho.

 19 A boli mnohí, ktorých viera bola tak nesmierne silná, dokonca predtým, než Kristus prišiel, a ktorí nemohli byť zadržaní za závojom, ale skutočne uzreli očami svojimi veci, ktoré predtým videli okom viery, a radovali sa.

 20 A hľa, videli sme v tomto zázname, že jedným z nich bol brat Járedov; lebo tak veľká bola viera jeho v Boha, že keď Boh vztiahol prst svoj, nemohol ho ukryť pred zrakom brata Járedovho pre slovo svoje, ktoré mu povedal, slovo, ktoré on obdržal vierou.

 21 A potom, čo brat Járedov uzrel prst Pánov pre prísľub, ktorý brat Járedov obdržal vierou, Pán nemohol nič zadržať pred zrakom jeho; a preto mu ukázal všetky veci, lebo nemohol byť ďalej zadržiavaný za závojom.

 22 A práve vierou obdržali otcovia moji prísľub, že veci tieto prídu k ich bratom skrze pohanov; takže Pán mi prikázal, áno, dokonca Ježiš Kristus.

 23 A ja som mu povedal: Pane, pohania sa budú veciam týmto vysmievať pre slabosť našu v písaní; lebo, Pane, ty si nás vierou učinil mocnými v slove, ale neučinil si nás mocnými v písaní; lebo učinil si, že všetci ľudia títo mohli veľa hovoriť Duchom Svätým, ktorého si im dal;

 24 A ty si učinil, aby sme mohli písať len trochu, pre nešikovnosť rúk svojich. Hľa, ty si nás neučinil mocnými v písaní ako brata Járedovho, lebo si učinil, že veci, ktoré písal, boli rovnako mocné ako si ty, aby premohli človeka, aby ich čítal.

 25 Ty si tiež učinil slová naše mocné a veľké, dokonca tak, že ich nemôžeme písať; a preto, keď píšeme, vidíme slabosť svoju a zakopávame pri skladaní slov svojich; a ja sa bojím, aby sa pohania slovám našim nevysmievali.

 26 A keď som to povedal, Pán prehovoril ku mne, hovoriac: Blázni sa vysmievajú, ale budú žialiť; a milosť moja je postačujúca pre miernych, takže nezneužijú slabosť vašu;

 27 A ak ľudia prídu ku mne, ukážem im ich slabosť. Dávam ľuďom slabosť, aby mohli byť pokorní; a milosť moja postačuje pre všetkých, ktorí sa pokoria predo mnou; lebo ak sa pokoria predo mnou a budú mať vieru vo mňa, potom učiním, že slabé veci sa pre nich stanú silnými.

 28 Hľa, ukážem pohanom ich slabosť a ukážem im, že viera, nádej a pravá láska privádzajú ku mne – prameňu všetkej spravodlivosti.

 29 A ja, Moroni, vypočujúc si slová tieto, bol som potešený a povedal som: Ó Pane, tvoja spravodlivá vôľa sa staň, lebo viem, že činíš deťom ľudským podľa ich viery;

 30 Lebo brat Járedov povedal hore Zerin: Pohni sa – a ona sa pohla. A keby nemal vieru, nepohla by sa; a preto ty pôsobíš potom, čo ľudia majú vieru.

 31 Lebo tak si sa prejavil učeníkom svojim; lebo potom, čo mali vieru a hovorili v mene tvojom, ukázal si sa im vo veľkej moci.

 32 A tiež si pamätám, že si hovoril, že si pripravil pre človeka príbytok, áno, dokonca medzi príbytkami Otca svojho, v čo už človek môže mať lepšiu nádej; a preto človek musí dúfať, inak nemôže získať dedičstvo na mieste, ktoré si pripravil.

 33 A znova, pamätám si, že si povedal, že si miloval svet, dokonca tak, že si za svet položil život svoj, aby si ho mohol vziať znova, aby si pripravil miesto pre deti ľudské.

 34 A teraz, ja viem, že táto láska, ktorú máš k deťom ľudským, je pravá láska; a preto, pokiaľ ľudia nebudú mať pravú lásku, nemôžu zdediť oné miesto, ktoré si pripravil v príbytkoch Otca svojho.

 35 A preto, viem pre to, čo si povedal, že ak nebudú pohania mať kvôli slabosti našej pravú lásku, vyskúšaš ich a odnímeš im ich talent, áno, dokonca to, čo obdržali, a dáš tým, ktorí budú mať hojnejšie.

 36 A stalo sa, že som sa modlil k Pánovi, aby dal pohanom milosť, aby mohli mať pravú lásku.

 37 A stalo sa, že Pán mi povedal: Ak nebudú mať pravú lásku, tebe na tom záležať nemusí, ty si bol verný; a preto odev tvoj bude očistený. A pretože si videl slabosť svoju, budeš učinený silným, dokonca tak, že zasadneš na miesto, ktoré som pripravil v príbytkoch Otca svojho.

 38 A teraz ja, Moroni, sa lúčim s pohanmi, áno, a tiež s bratmi svojimi, ktorých milujem, pokiaľ sa nestretneme pred sudcovskou stolicou Kristovou, kde všetci ľudia budú vedieť, že odev môj nie je poškvrnený krvou vašou.

 39 A potom budete vedieť, že som videl Ježiša a že so mnou hovoril tvárou v tvár, a že mi povedal o veciach týchto v jasnej pokore, rovnako ako človek hovorí druhému, v mojom vlastnom jazyku;

 40 A len málo som ich zapísal pre slabosť svoju v písaní.

 41 A teraz, chcel by som vás nabádať, aby ste hľadali tohto Ježiša, o ktorom písali proroci a apoštoli, aby milosť Boha Otca, a tiež Pána Ježiša Krista a Ducha Svätého, ktorý o nich vydáva svedectvo, mohla byť a zostať vo vás naveky. Amen.