proroctvo Nefiho, syna Helamanovho – Boh hrozí ľudu Nefiho, že ich navštívi v hneve svojom k ich úplnému zničeniu, ak nebudú činiť pokánie zo zlovoľnosti svojej. Boh raní ľud Nefiho morom; ten činí pokánie a obracia sa k nemu. Samuel, Lámánita, prorokuje Nefitom.
Obsiahnuté v kapitolách 7 až 16 vrátane.

Kapitola 7

Nefi je na severe zavrhnutý a vracia sa do Zarahemly – Modlí sa na svojej záhradnej veži, a potom volá k ľudu, aby činil pokánie, inak zahynie. Okolo roku 23 – 21 pred Kr.

 Hľa, teraz, stalo sa v šesťdesiatom a deviatom roku vlády sudcov nad ľudom Nefiho, že Nefi, syn Helamanov, sa vrátil do krajiny Zarahemla z krajiny severnej.

 Lebo bol medzi ľudom, ktorý bol v krajine severnej, a kázal im slovo Božie a prorokoval im mnohé veci;

 A oni zavrhli všetky slová jeho, natoľko, že medzi nimi nemohol zostať, ale vrátil sa znova do rodnej krajiny svojej.

 A vidiac ľud v stave tak strašnej zlovoľnosti, a oných Gadiantonových lupičov ako zapĺňajú stolicu sudcovskú – uchvátiac moc a právomoc nad krajinou, odkladajúc prikázania Božie bokom a bez najmenšej spravodlivosti pred ním; nečiniac žiadnu spravodlivosť deťom ľudským;

 Odsudzujúc spravodlivých pre ich spravodlivosť; nechávajúc vinných a zlovoľných nepotrestaných pre ich peniaze; a navyše boli udržiavaní na čele vlády, aby panovali a činili podľa vôle svojej, aby mohli dosiahnuť zisk a slávu sveta, a navyše, aby mohli jednoduchšie cudzoložiť a kradnúť, a zabíjať, a činiť podľa vlastnej vôle svojej –

 Teraz, táto veľká neprávosť prišla medzi Nefitov v období nemnohých rokov; a keď to Nefi uzrel, srdce jeho sa mu v hrudi zovrelo zármutkom; a zvolal v mukách duše svojej:

 Ó, kiež by som mohol prežiť dni svoje za dní, kedy otec môj Nefi na počiatku vyšiel z krajiny Jeruzalem, a kiež by som sa mohol radovať s ním v zasľúbenej krajine; vtedy sa s ľudom jeho dalo poľahky vychádzať, bol pevný v zachovávaní prikázaní Božích a pomalý v tom, aby bol vedený k čineniu neprávosti; a boli rýchli v tom, aby počúvali slová Pánove –

 Áno, ak by dni moje mohli byť za oných dní, potom by duša moja mala radosť zo spravodlivosti bratov mojich.

 Ale hľa, je mi dané, aby toto boli dni moje a aby duša moja bola naplnená zármutkom pre túto zlovoľnosť bratov mojich.

 10 A hľa, teraz, stalo sa, že to bolo na veži, ktorá bola v záhrade Nefiho, ktorá bola pri ceste, ktorá viedla na hlavný trh, ktorý bol v meste Zarahemla; takže Nefi sa sklonil na veži, ktorá bola v záhrade jeho, veži, ktorá bola blízko záhradnej brány, okolo ktorej viedla cesta.

 11 A stalo sa, že okolo išlo niekoľko mužov a uvideli Nefiho, ako na veži vylieva dušu svoju pred Bohom; a bežali a povedali ľudu, čo videli, a ľud sa schádzal v zástupoch, aby sa mohli dozvedieť príčinu tak veľkého žialenia nad zlovoľnosťou ľudí.

 12 A teraz, keď Nefi vstal, uzrel zástupy ľudí, ktorí sa zhromaždili.

 13 A stalo sa, že otvoril ústa svoje a povedal im: Hľa, prečo ste sa zhromaždili? Aby som vám mohol povedať o neprávostiach vašich?

 14 Áno, lebo vystúpil som na vežu svoju, aby som mohol vyliať dušu svoju Bohu svojmu pre nesmierny zármutok v srdci svojom, ktorý je spôsobený neprávosťami vašimi!

 15 A pre žialenie moje a nárek môj ste sa zhromaždili a divíte sa; áno, a veľmi sa potrebujete diviť; áno, mali by ste sa diviť, pretože ste sa poddali, a tak má diabol tak veľkú vládu nad srdcom vaším.

 16 Áno, ako ste sa mohli poddať lákaniu toho, ktorý sa snaží uvrhnúť dušu vašu dole do večnej biedy a nekončiacej bedy?

 17 Ó, čiňte pokánie, čiňte pokánie! Prečo chcete zomrieť? Obráťte sa, obráťte sa k Pánovi, Bohu svojmu. Prečo vás opustil?

 18 Je to preto, že ste zatvrdili srdcia svoje; áno, nechcete počúvať hlas dobrého pastiera; áno, popudili ste ho k hnevu proti sebe.

 19 A hľa, namiesto toho, aby vás zhromaždil, ak nebudete činiť pokánie, hľa, rozptýli vás tak, že sa stanete potravou pre psov a divú zver.

 20 Ó, ako ste mohli zabudnúť na Boha svojho priamo v oný deň, kedy vás oslobodil?

 21 Ale hľa, je to preto, aby ste dosiahli zisk, aby vás ľudia chválili, áno, aby ste mohli získať zlato a striebro. A ľpeli ste srdcom svojím na bohatstve a na márnych veciach sveta tohto, pre ktoré vraždíte a plienite, a kradnete, a vydávate krivé svedectvo proti blížnemu svojmu, a činíte všelijaké neprávosti.

 22 A pre túto príčinu na vás príde beda, ak nebudete činiť pokánie. Lebo ak nebudete činiť pokánie, hľa, toto veľké mesto, a tak isto aj všetky tie veľké mestá, ktoré sú okolo a ktoré sú v krajine vlastníctva nášho, budú odňaté, takže v nich nebudete mať žiadne miesto; lebo hľa, Pán vám nedá silu, tak ako to činil doteraz, aby ste odolali nepriateľom svojim.

 23 Lebo hľa, tak hovorí Pán: Neukážem zlovoľným zo sily svojej, ani jedným, ani druhým, iba ak tým, ktorí činia pokánie z hriechov svojich a počúvajú slová moje. Teraz, takže, chcel by som, aby ste videli, bratia moji, že bude lepšie Lámánitom než vám, ak nebudete činiť pokánie.

 24 Lebo hľa, sú spravodlivejší než vy, lebo nezhrešili proti onému veľkému poznaniu, ktoré ste vy obdržali; takže Pán k nim bude milosrdný; áno, on predĺži ich dni a znásobí ich semeno, dokonca keď vy budete úplne zničení, ak nebudete činiť pokánie.

 25 Áno, beda vám pre onú veľkú ohavnosť, ktorá prišla medzi vás; a vy ste sa k nej pripojili, áno, k onej tajnej tlupe, ktorú založil Gadianton!

 26 Áno, beda príde na vás pre onú pýchu, ktorú ste strpeli, aby vstúpila do sŕdc vašich a ktorá vás povýšila nad to, čo je dobré, pre nesmierne veľké bohatstvo vaše!

 27 Áno, beda vám pre zlovoľnosť vašu a ohavnosti vaše!

 28 A ak nebudete činiť pokánie, zahyniete; áno, dokonca aj krajiny vaše vám budú odňaté, a vy budete vyhladení z tváre zeme.

 29 Hľa teraz, nehovorím sám zo seba, že veci tieto sa stanú, pretože to, že poznám veci tieto, nemám sám zo seba; ale hľa, ja viem, že veci tieto sú pravdivé, pretože mi ich oznámil Pán Boh, takže ja svedčím, že sa stanú.