Kniha Jákobova Brata Nefiho

Kapitola 4

Všetci proroci uctievali Otca v mene Krista – Abrahámove obetovanie Izáka bolo predobrazom Boha a jeho Jednorodeného – Ľudia sa majú zmieriť s Bohom skrze uzmierenie – Židia odmietnu základný kameň. Okolo roku 544 – 421 pred Kr.

 Teraz hľa, stalo sa, že ja, Jákob, som veľmi poučoval ľud svoj slovom (a nemôžem napísať viac ako máličko slov svojich pre zložitosť rytia slov našich na dosky) a my vieme, že veci, čo píšeme na dosky musia pretrvať;

 Ale ak napíšeme akékoľvek veci na niečo iné ako na dosky, musia zaniknúť a zmiznúť; ale môžeme napísať niekoľko slov na dosky, ktoré dajú deťom našim, a tiež milovaným bratom našim malú mieru poznania o nás či o ich otcoch –

 Teraz, z tejto veci sa radujeme; a pracujeme usilovne, aby sme vyryli slová tieto na dosky dúfajúc, že milovaní bratia naši a deti naše ich prijmú s vďačným srdcom, a budú na ne hľadieť, aby sa mohli učiť s radosťou, a nie so smútkom, ani s pohŕdaním, o svojich prvých rodičoch.

 Lebo s týmto zámerom sme napísali veci tieto, aby mohli vedieť, že my sme vedeli o Kristovi a mali sme nádej v slávu jeho mnoho stoviek rokov pred príchodom jeho; a nielen my sami sme mali nádej v slávu jeho, ale tiež všetci svätí proroci, ktorí boli pred nami.

 Hľa, oni verili v Krista a uctievali Otca v mene jeho, a my tiež uctievame Otca v mene jeho. A s týmto zámerom zachovávame zákon Mojžišov, pretože smeruje duše naše k nemu; a z tohto dôvodu je nám to posvätené k spravodlivosti, dokonca tak ako to bolo počítané Abrahámovi v pustatine, že bol poslušný príkazov Božích obetovaním syna svojho Izáka, čo je predobrazom Boha a Jednorodeného Syna jeho.

 A preto skúmame prorokov a máme mnohé zjavenia, a ducha proroctva; a majúc všetky tieto svedectvá, získavame nádej a viera naša sa stáva neotrasiteľnou natoľko, že môžeme skutočne prikazovať v mene Ježišovom a samotné stromy nás poslúchnu či hory, či vlny morské.

 A predsa, Pán Boh nám ukazuje našu slabosť, aby sme mohli vedieť, že jeho milosťou a jeho veľkou blahosklonnosťou k deťom ľudským máme moc konať veci tieto.

 Hľa, veľké a podivuhodné sú diela Pánove. Aké nepreniknuteľné sú hlbiny tajomstiev jeho; a je nemožné, aby človek odhalil všetky cesty jeho. A nikto nepozná cesty jeho, ibaže by mu to bolo zjavené; a preto, bratia, neopovrhujte zjaveniami Božími.

 Lebo hľa, mocou slova jeho prišiel človek na tvár zeme, ktorá to zem bola stvorená mocou slova jeho. A preto, ak Boh, súc schopný prehovoriť a je svet, a prehovoriť a človek je stvorený, ó potom, prečo by nebol schopný prikázať zemi alebo dielu rúk svojich na jej tvári podľa vôle svojej a potešenia?

 10 A preto, bratia, nesnažte sa radiť Pánovi, ale snažte sa brať radu z ruky jeho. Lebo hľa, vy sami viete, že on radí v múdrosti a v spravodlivosti, a vo veľkom milosrdenstve, vo veci všetkých diel svojich.

 11 A preto, milovaní bratia, buďte s ním zmierení skrze uzmierenie Krista, jeho Jednorodeného Syna, a môžete získať vzkriesenie podľa moci vzkriesenia, ktorá je v Kristovi, a byť predstavení Bohu ako prvotiny Kristove, majúc vieru a získajúc dobrú nádej v slávu jeho predtým, ako sa sám prejaví v tele.

 12 A teraz, milovaní, nedivte sa, že vám hovorím veci tieto: lebo prečo nehovoriť o uzmierení Krista a nedosiahnuť dokonalé poznanie o ňom, rovnako ako dosiahnuť znalosť o vzkriesení a o svete, ktorý príde?

 13 Hľa, bratia moji, ten kto prorokuje, nech prorokuje, aby ľudia porozumeli; lebo Duch hovorí pravdu a neklame. A preto hovorí o veciach tak, ako skutočne sú, a tak, ako skutočne budú; a preto sú nám veci tieto jasne ukázané pre spásu duší našich. Ale hľa, my nie sme jediní svedkovia v týchto veciach; lebo Boh tiež hovoril ku prorokom za stara.

 14 Ale hľa, Židia boli tvrdošijným ľudom; a opovrhovali jasnými slovami, a zabíjali prorokov, a vyhľadávali veci, ktorým nemohli rozumieť. A preto, pre slepotu svoju, slepotu, ktorá prišla tým, že hľadeli za cieľ, musia nevyhnutne padnúť; lebo Boh od nich odňal jasnosť svoju a vydal im mnohé veci, ktorým nemôžu rozumieť, pretože si to priali. A pretože si to priali, Boh spôsobil, že sa môžu potknúť.

 15 A teraz som ja, Jákob, vedený Duchom k prorokovaniu; lebo si uvedomujem, pôsobením Ducha, ktorý je vo mne, že Židia potkýnaním svojím odmietnu kameň, na ktorom by mohli stavať a mať bezpečný základ.

 16 Ale hľa, podľa písiem sa tento kameň stane veľkým a posledným, a jediným istým základom, na ktorom Židia môžu stavať.

 17 A teraz, milovaní moji, ako je možné, že títo, tým že odmietli oný istý základ, môžu na ňom vôbec niekedy stavať, aby sa mohol stať hlavou ich uhlov?

 18 Hľa, milovaní bratia moji, odhalím vám toto tajomstvo; ak nebudem akokoľvek otrasený v pevnosti svojej v Duchu a nepotknem sa pre preveľkú úzkosť svoju o vás.