Ngaahi Folofolá
Molonai 8


Vahe 8

Ko hono papitaiso ʻo e fānau kei īkí ko ha angahala fakalielia ia—ʻOku moʻui ʻia Kalaisi ʻa e fānau īkí koeʻuhi ko e Fakaleleí—ʻOku tākiekina ʻe he tuí, fakatomalá, angamaluú mo e loto-fakatōkilaló, mo e maʻu ʻo e Laumālie Māʻoniʻoní, mo e kātaki ki he ngataʻangá ki he fakamoʻuí. Taʻu T.S. 401–421 nai.

1 Ko ha tohi naʻe fai ʻe heʻeku atamai ko Molomoná, kiate au, Molonai; pea naʻe fai mai ia kiate au ʻi he hili siʻi hono ui au ki he ngāue fakafaifekaú. Pea ko e meʻa ʻeni naʻá ne tohi mai kiate aú, ʻo pehē:

2 ʻE hoku foha ʻofeina, ko Molonai, ʻoku ou fuʻu fiefia ʻaupito ʻi he tokangaʻi koe ʻe ho ʻEiki ko Sīsū Kalaisí, pea kuó ne ui koe ki heʻene ngāue fakafaifekaú, pea ki heʻene ngāue toputapú.

3 ʻOku ou manatuʻi koe maʻu ai pē ʻi heʻeku ngaahi lotú, peá u lotu maʻu ai pē ki he ʻOtua ko e Tamaí, ʻi he huafa ʻo hono ʻAlo Toputapu, ko Sīsuú, ke ne tauhi koe, ʻi heʻene aangaleleí mo e bʻaloʻofa taʻengatá, ʻi he tui taau maʻu ki hono huafá ʻo aʻu ki he ngataʻangá.

4 Pea ko ʻeni, ʻe hoku foha, ʻoku ou lea kiate koe ʻo kau ki ha meʻa ʻokú ne fuʻu fakamamahiʻi ʻaupito au; he ʻoku mamahi hoku lotó koeʻuhi ko e tupu hake ʻa e ngaahi afakakikihi ʻiate kimoutolú.

5 He kapau, kuó u ʻiloʻi ʻa e moʻoní, kuo ʻi ai ʻa e ngaahi fakakikihi ʻiate kimoutolu ʻo kau ki he papitaiso ʻo hoʻomou fānau īkí.

6 Pea ko ʻeni, ʻe hoku foha, ʻoku ou fakaʻamu ke ke ngāue faivelenga, ke toʻo atu ʻa e fuʻu hala lahí ni meiate kimoutolu; he ko hono ʻuhinga ia ʻo ʻeku fai atu ʻa e tohí ni.

7 He naʻe hili pē ʻeku ʻiloʻi ʻa e ngaahi meʻá ni meiate koé naʻá ku fehuʻi ki he ʻEikí ʻo kau ki he meʻa ko iá. Pea naʻe hoko mai ʻa e afolofola ʻa e ʻEikí kiate au ʻi he mālohi ʻo e Laumālie Māʻoniʻoní, ʻo pehē:

8 Fanongo ki he ngaahi folofola ʻa Kalaisi, ko ho Huhuʻí, ko ho ʻEiki mo ho ʻOtuá. Vakai naʻe ʻikai te u haʻu ki he māmaní ke ui ʻa e kau māʻoniʻoní ka ko e kau angahalá ke fakatomala; ʻoku ʻikai fie maʻu ʻe he kakai amoʻui leleí ʻa e tangata faitoʻó, ka ko kinautolu ʻoku mahakí; ko ia, ʻoku ʻikai ha bangahala ʻa e cfānau īkí, he ʻoku ʻikai te nau faʻa lava ʻo dfai angahala; ko ia, kuo toʻo ʻa e malaʻia ʻo eʻĀtamá meiate kinautolu ʻiate au, pea ʻoku ʻikai hano mālohi kiate kinautolu, pea ko e fono ʻo e fkamú ʻoku fakangata ia ʻiate au.

9 Pea ko e founga ʻeni naʻe fakahā ai ʻe he Laumālie Māʻoniʻoní ʻa e folofola ʻa e ʻOtuá kiate aú; ko ia, ʻe hoku foha ʻofeina, ʻoku ou ʻiloʻi ko e manuki mamafa ʻi he ʻao ʻo e ʻOtuá, ke mou papitaiso ʻa e fānau īkí.

10 Vakai ʻoku ou pehē kiate koe ko e meʻa ʻeni ke ke akoʻi—ko e fakatomalá mo e papitaisó kiate kinautolu ʻoku aala ʻekeʻi meiate kinautolu ʻa e ngaahi ngāue ʻoku nau faí pea ʻoku nau lava ʻo fai ha angahalá; ʻio, ako ki he mātuʻá kuo pau ke nau fakatomala pea papitaiso, pea fakavaivaiʻi ʻa kinautolu ʻo hangē ko ʻenau bfānau īkí, pea ʻe fakamoʻui kotoa ʻa kinautolu fakataha mo ʻenau fānau īkí.

11 Pea ʻoku ʻikai fie maʻu ʻe heʻenau afānau īkí ke fakatomala, pe papitaiso. Vakai, ko e papitaisó ki he fakatomalá ʻo fakahoko ai ʻa e fekaú ke bfakamolemoleʻi ʻa e ngaahi angahalá.

12 Ka ʻoku moʻui ʻa e afānau īkí ʻia Kalaisi, talu mei he fokotuʻu ʻo e māmaní; pea kapau ʻoku ʻikai pehē, pea ko e ʻOtua taʻetotonu ʻa e ʻOtuá, pea ko e ʻOtua ʻoku feliliuʻaki, pea ʻoku bfilifilimānako ʻi he kakaí; he ko e toko fiha nai ʻo e fānau iiki kuo mate teʻeki papitaiso!

13 Ko ia, kapau ʻe ʻikai lava ʻo fakamoʻui ʻa e fānau īkí taʻekau ai ʻa e papitaisó, ʻoku pau pē kuo ʻalu ʻa e faʻahingá ni ki ha heli taʻengata.

14 Vakai ʻoku ou pehē kiate koe, ko ia ia ʻokú ne mahalo ʻoku ʻaonga ʻa e papitaisó ki he fānau īkí ʻokú ne moʻua ʻi he ʻahu ʻo e mamahí pea mo e ngaahi haʻi ʻo e angahalá; he ʻoku ʻikai ke ne maʻu ʻa e atuí, ʻamanaki leleí, pe ko e manavaʻofá; ko ia, kapau ʻe motuhi atu ia lolotonga ʻene fakakaukau peheé, kuo pau ke ne ʻalu hifo ki heli.

15 He ʻoku fakamanavahē ʻa e fai angahala ke mahalo ʻoku fakamoʻui ʻe he ʻOtuá ha tamasiʻi siʻi ʻe taha koeʻuhi ko e papitaisó, pea ko e taha kehé kuo pau ke malaʻia koeʻuhi ko e ʻikai te ne papitaisó.

16 ʻE malaʻia ʻa kinautolu ʻe fakakoviʻi ʻa e ngaahi hāʻeleʻanga ʻo e ʻEikí ʻi he founga ko ʻení, he kuo pau ke nau malaʻia ʻo kapau ʻe ʻikai te nau fakatomala. Vakai, ʻoku ou lea ʻi he loto-toʻa, peá u maʻu ʻa e amafai mei he ʻOtuá; pea ʻoku ʻikai te u manavahē ki ha meʻa ʻe fai ʻe he tangatá; he ʻoku hanga ʻe he bʻofa haohaoá ʻo ctekeʻi ki tuʻa ʻa e ilifia kotoa pē.

17 Pea ʻoku ou fonu ʻi he amanavaʻofá, ʻa ia ko e ʻofa ʻoku lauikuongá; ko ia, ʻoku tatau ʻa e fānau īkí kotoa pē kiate au; ko ia, ʻoku ou ʻofa ʻi he bfānau īkí ʻaki ha ʻofa haohaoa; pea ʻoku nau tatau kotoa pē pea nau maʻu ʻa e fakamoʻuí.

18 He ʻoku ou ʻiloʻi ʻoku ʻikai ko ha ʻOtua filifilimānako ʻa e ʻOtuá, pe ko ha tokotaha ʻoku feliliuʻaki; ka ʻokú ne ataʻe-faʻa-liliu ia mei he taʻengatá ki he taʻengatá bkotoa pē.

19 ʻOku ʻikai lava ʻa e afānau īkí ʻo fakatomala; ko ia, ko e fai angahala fakaʻulia ke taʻofi ʻa e ngaahi ʻaloʻofa haohaoa ʻa e ʻOtuá meiate kinautolu, he ʻoku nau moʻui kotoa pē ʻiate ia koeʻuhi ko ʻene bʻaloʻofá.

20 Pea ko ia ia ʻokú ne pehē ʻoku fie maʻu ʻe he fānau īkí ʻa e papitaisó ʻokú ne fakaʻikaiʻi ʻa e ngaahi ʻaloʻofa ʻa Kalaisí, peá ne fakataʻeʻaongaʻi ʻa ʻene afakaleleí mo e mālohi ʻo ʻene huhuʻí.

21 ʻE malaʻia ʻa e faʻahinga peheé, he ʻoku nau tuʻutāmaki ki he maté, mo aheli, mo e fakamamahi btaʻengata. ʻOku ou lea ʻaki ia ʻi he loto-toʻa; kuo fekauʻi au ʻe he ʻOtuá. Fanongo ki ai pea tokanga, pe ʻe tuʻu ia ke talatalaakiʻi ʻa kimoutolu ʻi he cnofoʻanga fakamaau ʻo Kalaisí.

22 He vakai ʻoku amoʻui ʻa e fānau iiki kotoa pē ʻia Kalaisi, kae ʻumaʻā ʻa kinautolu kotoa pē ʻoku ʻikai maʻu ʻa e bfonó. He ʻoku hoko mai ʻa e mālohi ʻo e chuhuʻí kiate kinautolu kotoa pē ʻoku ʻikai maʻu ha fonó; ko ia, ko ia ia ʻoku ʻikai fakahalaiaʻí, pea ko ia ia ʻoku ʻikai moʻua ki ha fakamāú, ʻoku ʻikai te ne lava ʻo fakatomala; pea ko e faʻahinga peheé ʻoku taʻeʻaonga ki ai ʻa e papitaisó—

23 Ka ko e manuki ia ʻi he ʻao ʻo e ʻOtuá, pea ʻokú ne taʻofi ʻa e ngaahi ʻaloʻofa ʻa Kalaisí, mo e mālohi ʻo hono Laumālie Māʻoniʻoní, pea falala ki he ngaahi ngāue amate.

24 Vakai, ʻe hoku foha, ʻoku ʻikai totonu ke hoko ʻa e meʻá ni; he ko e afakatomalá ʻoku maʻanautolu pē ʻoku moʻua ki he fakamāú mo e fakamalaʻia ʻo e fono kuo maumauʻí.

25 Pea ko e ngaahi ʻuluaki fua ʻo e afakatomalá ko e bpapitaisó; pea ʻoku tupu ʻa e papitaisó ʻi he tui ki hono fakahoko ʻo e ngaahi fekaú; pea ʻoku hanga ʻe hono fakahoko ʻo e ngaahi fekaú ʻo fakatupu hono cfakamolemoleʻi ʻo e ngaahi angahalá.

26 Pea ʻoku hanga ʻe he fakamolemole ʻo e ngaahi angahalá ʻo fakatupu ʻa e aangamaluú mo e loto-fakatōkilaló; pea ko e meʻa ʻi he angamaluú mo e loto-fakatōkilaló ʻoku tupunga ai ʻa e ʻaʻahi mai ʻa e bLaumālie Māʻoniʻoní, ʻa ia ko e cFakafiemālie ʻokú ne fakafonu ha taha ʻaki ʻa e dʻamanaki leleí mo e eʻofa haohaoá, ʻa ia ko e ʻofa ʻoku tolonga ʻi he ffaivelenga ʻi he glotu, kae ʻoua ke hokosia ʻa e ngataʻangá, pea nofo ʻa e kau hmāʻoniʻoni kotoa pē mo e ʻOtuá.

27 Vakai, ʻe hoku foha, te u toe tohi atu kiate koe ʻo kapau ʻe ʻikai ke vave haʻaku ʻalu atu ke tauʻi ʻa e kau Leimaná. Vakai, ko e aloto-hīkisia ʻa e puleʻangá ni, pe ko e kakai ʻo e kau Nīfaí, ʻoku tupunga ai honau fakaʻauhá ʻo kapau ʻe ʻikai te nau fakatomala.

28 Lotua ʻa kinautolu, ʻe hoku foha, koeʻuhi ke hoko kiate kinautolu ʻa e fakatomalá. Kae vakai, ʻoku ou manavahē telia naʻa kuo tuku ʻe he Laumālié ʻa ʻene afāinga mo kinautolú; pea ʻi he potu fonuá ni ʻoku nau feinga foki ke taʻofi ʻa e mālohi mo e mafai kotoa pē ʻoku tupu mei he ʻOtuá; pea ʻoku nau bfakaʻikaiʻi ʻa e Laumālie Māʻoniʻoní.

29 Pea ʻi he hili ʻenau fakaʻikaiʻi ha fuʻu ʻilo lahi pehē, ʻe hoku foha, kuo pau ke nau ʻauha vave, pea fakamoʻoniʻi ai ʻa e ngaahi kikite naʻe lea ʻaki ʻe he kau palōfitá, kae ʻumaʻā mo e ngaahi folofola ʻa hotau Fakamoʻuí.

30 Nofo ā, ʻe hoku foha, kae ʻoua ke u toe tohi atu kiate koe, pe ko haʻaku toe feʻiloaki mo koe. ʻĒmeni.