Kapitola 2

Kráľ Benjamín hovorí k svojmu ľudu – Opisuje nestrannosť, čestnosť a duchovnosť svojho panovania – Radí im, aby slúžili svojmu Nebeskému Kráľovi – Tí, ktorí sa búria proti Bohu budú trpieť úzkosťou podobnou neuhasiteľnému ohňu. Okolo roku 124 pred Kr.

 A stalo sa, že potom, čo Mosiáš učinil, ako mu otec jeho prikázal a vydal vyhlásenie naprieč celou krajinou, aby sa ľudia spolu zhromaždili naprieč celou krajinou, aby mohli vyjsť hore k chrámu vypočuť si slová, ktoré k nim bude kráľ Benjamín hovoriť.

 A bol ich veľký počet, dokonca toľko, že ich ani nepočítali, lebo sa v krajine nesmierne rozmnožili a rozrástli.

 A tiež vzali prvorodené zo stád svojich, aby mohli priniesť obeť a spaľované obete podľa zákona Mojžišovho;

 A tiež, aby mohli vzdať vďaky Pánovi, svojmu Bohu, ktorý ich vyviedol z krajiny Jeruzalem, a ktorý ich vyslobodil z rúk ich nepriateľov, a určil spravodlivých mužov za ich učiteľov, a tiež spravodlivého muža za ich kráľa, ktorý nastolil mier v krajine Zarahemla, a ktorý ich učil zachovávať prikázania Božie, aby sa mohli radovať a byť naplnení láskou k Bohu a ku všetkým ľuďom.

 A stalo sa, že keď vyšli hore k chrámu, vztýčili okolo stany svoje, každý muž podľa rodiny svojej pozostávajúcej z manželky jeho a synov jeho, a dcér jeho, a ich synov, a ich dcér, od najstarších po najmladších, každá rodina súc oddelená od druhej.

 A vztýčili stany svoje okolo chrámu, každý muž mal stan svoj dvermi smerom k chrámu, aby takto mohli zostať v stanoch svojich a počuť slová, ktoré k nim kráľ Benjamín bude hovoriť;

 Lebo oný zástup bol tak veľký, že ich kráľ Benjamín nemohol všetkých učiť vo vnútri chrámových múrov, takže dal postaviť vežu, aby tak ľud jeho mohol počuť slová, ktoré k nim bude hovoriť.

 A stalo sa, že začal hovoriť k ľudu svojmu z veže; a všetci nemohli počuť slová jeho pre veľkosť oného zástupu; takže dal, aby slová, ktoré hovoril, boli zapisované a rozposielané medzi tých, ktorí neboli v dosahu hlasu jeho, aby aj oni mohli obdržať slová jeho.

 A toto sú slová, ktoré hovoril a dal zapísať, hovoriac: Bratia moji, vy všetci, ktorí ste sa spolu zhromaždili, vy, ktorí môžete počuť slová moje, ktoré k vám dnes budem hovoriť; lebo neprikázal som vám, aby ste sa sem prišli zahrávať so slovami, ktoré budem hovoriť, ale aby ste ma počúvali a otvorili uši svoje, aby ste mohli počuť, a srdcia svoje, aby ste mohli rozumieť, a mysle svoje, aby tajomstvá Božie mohli byť odhalené zraku vášmu.

 10 Neprikázal som vám sem prísť, aby ste sa ma báli či aby ste si mysleli, že ja sám som viac než človek smrteľný.

 11 Veď ja som ako vy sami, podliehajúci všelijakým slabostiam tela a mysle; ale bol som vyvolený ľudom týmto a vysvätený otcom svojím, a ruka Pánova strpela, aby som bol panovníkom a kráľom nad ľudom týmto; a bol som udržiavaný, a zachovávaný nesmiernou mocou jeho, aby som vám slúžil s celou svojou mocou, mysľou a silou, ktorú mi Pán udelil.

 12 Hovorím vám, že mi bolo dovolené stráviť dni svoje v službe vám, dokonca až do doby tejto, a nežiadal som od vás zlata ani striebra, ani žiadneho druhu bohatstva;

 13 Ani som nestrpel, aby ste boli zatváraní do temníc, ani aby ste robili jeden z druhého otrokov, ani aby ste vraždili, alebo plienili, alebo kradli, alebo cudzoložili; ani som dokonca nestrpel, aby ste sa dopúšťali akéhokoľvek druhu zlovoľnosti a učil som vás, že máte zachovávať prikázania Pána vo všetkých veciach, ktoré vám prikázal –

 14 A dokonca, ja sám som pracoval vlastnými rukami svojimi, aby som vám mohol slúžiť a aby ste neboli preťažení daňami, a aby na vás neprišlo nič, čo by bolo ťažké niesť – a všetkých vecí týchto, o ktorých som hovoril, ste tohto dňa vy sami svedkami.

 15 A predsa, bratia moji, nečinil som veci tieto, aby som sa mohol chváliť, ani nehovorím veci tieto, aby som vás takto mohol obviňovať; ale hovorím vám veci tieto, aby ste mohli vedieť, že sa tohto dňa môžem zodpovedať pred Bohom s čistým svedomím.

 16 Hľa, hovorím vám, že si neprajem chváliť sa preto, že som vám hovoril, že som prežil dni svoje v službe vám, lebo som bol vlastne v službe Božej.

 17 A hľa, hovorím vám veci tieto, aby ste sa mohli učiť múdrosti; aby ste sa mohli učiť, že keď ste v službe blížnych svojich, ste vlastne v službe Boha svojho.

 18 Hľa, nazývali ste ma kráľom svojím; a ak ja, ktorého nazývate kráľom svojím, pracujem, aby som vám slúžil, nemali by ste potom aj vy pracovať, aby ste si navzájom slúžili?

 19 A pozrite tiež, ak si ja, ktorého nazývate kráľom svojím, ktorý prežil dni svoje v službe vám, a predsa som bol v službe Božej, zasluhujem od vás nejakú vďačnosť, ó, ako by ste mali ďakovať nebeskému Kráľovi svojmu!

 20 Hovorím vám, bratia moji, že keby ste vzdali všetky vďaky a chválu, ktorú má celá duša vaša moc vlastniť, tomu Bohu, ktorý vás stvoril a ktorý vás udržiava, a zachováva, a spôsobuje, aby ste sa radovali, a umožňuje, aby ste navzájom žili v mieri –

 21 Hovorím vám, že keby ste slúžili tomu, ktorý vás stvoril od počiatku a zachováva vás zo dňa na deň, ktorý vám požičiava dych, aby ste mohli žiť a pohybovať sa, a konať podľa vlastnej vôle svojej, a dokonca vás podporuje od okamihu k okamihu – hovorím, keby ste mu slúžili celou dušou svojou, ešte by ste boli neužitočnými služobníkmi.

 22 A hľa, všetko, čo od vás žiada je, aby ste zachovávali prikázania jeho; a sľúbil vám, že ak budete zachovávať prikázania jeho, bude sa vám v krajine dariť; a on sa nikdy neodchyľuje od toho, čo hovorí; takže ak zachovávate prikázania jeho, žehná vám a dáva vám úspech.

 23 A teraz, v prvom rade, on vás stvoril a dal vám život, za čo ste dlžníkmi jeho.

 24 A po druhé, vyžaduje, aby ste činili, ako vám prikázal; za čo, ak to činíte, vám okamžite žehná; a takže vám zaplatil. A vy ste stále dlžníkmi jeho, a ste, a budete na veky vekov; takže čím sa môžete chváliť?

 25 A teraz sa pýtam, môžete povedať niečo o sebe? Odpovedám vám: Nie. Nemôžete ani povedať, že ste toľko, čo prach zeme; a predsa ste boli z prachu zeme stvorení; ale hľa, ten patrí tomu, kto vás stvoril.

 26 A ja, dokonca ja, ktorého nazývate kráľom svojím, nie som o nič lepší, než ste vy sami; lebo ja som tiež z prachu. A vy vidíte, že som starý a čoskoro prenechám túto smrteľnú schránku jej matke zemi.

 27 Takže keď som vám hovoril, že som vám slúžil, kráčajúc pred Bohom s čistým svedomím, i tak som vás dal v túto dobu spolu zhromaždiť, aby som mohol byť nájdený bez viny a aby na mňa nepadla krv vaša, keď budem stáť, aby som bol súdený Bohom z tých vecí, ktoré mi ohľadom vás prikázal.

 28 Hovorím vám, že som vás dal spolu zhromaždiť, aby som mohol zbaviť rúcho svoje krvi vašej v túto dobu, kedy čoskoro zídem dole do hrobu svojho, aby som mohol zísť dole v pokoji a nesmrteľný duch môj sa mohol pripojiť k chórom na výšinách v speve chvál spravodlivému Bohu.

 29 A navyše, hovorím vám, že som vás dal spolu zhromaždiť, aby som vám oznámil, že už nemôžem byť ďalej učiteľom vaším, ani kráľom vaším;

 30 Lebo i v túto chvíľu sa celá schránka moja nesmierne chveje, keď sa pokúšam hovoriť k vám; ale Pán Boh ma podporuje a dovolil mi, aby som k vám prehovoril, a prikázal mi, aby som vám tohto dňa oznámil, že syn môj Mosiáš je kráľom a panovníkom nad vami.

 31 A teraz, bratia moji, chcel by som, aby ste činili tak, ako ste činili až doteraz. Tak ako ste zachovávali prikázania moje, a tiež prikázania otca môjho, a darilo sa vám, a boli ste ochraňovaní pred pádom do rúk nepriateľov vašich, práve tak, ak budete zachovávať prikázania syna môjho či prikázania Božie, ktoré vám budú skrze neho dané, bude sa vám v krajine dariť a nepriatelia vaši nebudú mať nad vami žiadnej moci.

 32 Ale, ó ľud môj, vyvaruj sa, aby medzi vami nevyvstali sváry a aby ste nechceli poslúchať zlého ducha, o ktorom hovoril otec môj Mosiáš.

 33 Lebo hľa, je vyslovená beda nad tým, kto chce poslúchať toho ducha; lebo ak ho chce poslúchať a zostane, a zomrie v hriechoch svojich, ten istý vypije zatratenie pre vlastnú dušu svoju; lebo obdrží ako mzdu svoju večný trest, pretože prekročil zákon Boží navzdory vlastnému poznaniu svojmu.

 34 Hovorím vám, že niet medzi vami nikoho, okrem malých detí vašich, kto nebol učený veci tieto a kto nevie, že ste večnými dlžníkmi nebeského Otca svojho, aby ste mu dávali všetko, čo máte a čo ste; a tiež kto nebol vyučovaný o záznamoch, ktoré obsahujú proroctvá, ktoré boli hovorené svätými prorokmi až do doby, kedy otec náš, Lechí, opustil Jeruzalem;

 35 A tiež, o všetkom, čo bolo hovorené otcami našimi doteraz. A hľa, tiež oni hovorili to, čo im prikázal Pán; takže sú spravodlivé a pravdivé.

 36 A teraz, hovorím vám, bratia moji, že potom, čo ste poznali všetky veci tieto a boli ste ich učení, ak sa dopustíte priestupku a pôjdete proti tomu, čo bolo povedané, vzdialite sa od Ducha Pánovho, že vo vás nebude mať žiadne miesto, aby vás viedol po cestách múdrosti, aby ste mohli byť požehnaní, darilo sa vám a boli ste zachovaní –

 37 Hovorím vám, že človek, ktorý toto činí, ten istý vstupuje do otvorenej vzbury proti Bohu; takže chce poslúchať oného zlého ducha a stáva sa nepriateľom celej spravodlivosti; takže Pán v ňom nemá žiadne miesto, lebo on neprebýva v chrámoch nesvätých.

 38 Takže ak nečiní onen človek pokánie a zostane, a zomrie ako nepriateľ Boha, požiadavky božskej spravodlivosti prebudia nesmrteľnú dušu jeho k prenikavému pocitu vlastnej viny jeho, ktorá spôsobuje, že sa stiahne z prítomnosti Pána, a ktorá napĺňa hruď jeho vinou a bolesťou, a úzkosťou, ktorá je ako neuhasiteľný oheň, ktorého plameň vystupuje nahor na veky vekov.

 39 A teraz, hovorím vám, že milosrdenstvo nemá na takého človek žiadny nárok; preto konečným osudom jeho je trpieť nikdy nekončiace muky.

 40 Ó všetci vy, starí ľudia, a tiež vy, mladí ľudia, a vy, malé deti, ktorí rozumiete slovám mojim, lebo som k vám hovoril jasne, aby ste porozumeli, modlím sa, aby ste sa prebudili, aby ste sa rozpamätali na hrozný stav tých, ktorí upadli do priestupku.

 41 A navyše, prial by som si, aby ste zvážili požehnaný a šťastný stav tých, ktorí zachovávajú prikázania Božie. Lebo hľa, tí sú požehnaní vo všetkých veciach, ako v časných, tak v duchovných; a ak vytrvajú verne až do konca, sú prijatí v nebi, aby takto mohli prebývať s Bohom v stave nikdy nekončiaceho šťastia. Ó pamätajte, pamätajte, že veci tieto sú pravdivé; lebo Pán Boh to povedal.