2019
Yebesi Dɛn Botum Akyekyer Ndzeyɛɛ Su a Yɛnye Obiara Kã ho Yɛ Adze wɔ Asɔr?
Ayɛwoho 2019


Mfonyin
ministering

Erosom ho Fapem, Ayɛwoho 2019

Yebesi Dɛn Botum Akyekyer Ndzeyɛɛ Su a Yɛnye Obiara Kã ho Yɛ Adze wɔ Asɔr?

Sɛ yɛhwɛ hɛn ward na nkorbata ahorow mu a, yetum hu nkorɔfo a ɔyɛ dɛ mbrɛ ɔnnyɛ dzen mma hɔn dɛ wɔdze hɔnho bɛhyɛ mu ayɛ adze. Dza yennhu nye dɛ hɔn a ɔyɛ dɛ mbrɛ ɔnnyɛ dzen mma hɔn dɛ wɔdze hɔnho bɛhyɛ mu ayɛ adze no mu no, dodowara wɔ hɔ a wonya atsenkã dɛ woegya hɔn ekyir. Mfatoho, adzesũa nhwehwɛmu ndaansa yi mu no, hun dɛ mpanyinfo a wɔwɔ America no hɔn mu fã kãa dɛ wɔtse dɛ wɔayɛ ankonam, woegya hɔn ekyir, anaa wɔatsew hɔnho efi nkaafo no ho.1

Ohia tsitsir dɛ yebenya atsenkã dɛ wɔnye hɛn kã ho yɛ adze. Ɔyɛ adasamba ehiadze fapem, na sɛ yɛtse nkã dɛ woegya hɛn ekyir a, ɔyɛ yaw. Wogya hɛn ekyir a obotum dze awerɛhow anaa ebufuw atsenkã aba.2 Sɛ yenya atsenkã dɛ yɛnnkã ho a, yɛtɔ dɛ yɛhwehwɛ bea a yebenya ahotɔ yie wɔ. Ohia dɛ yɛboa obiara ma ɔtse dɛ ɔkã ho ma wɔyɛ adze wɔ asɔr.

Yɛnye Nkorɔfo Rekã ho Ayɛ Adze tse dɛ Agyenkwa no

Agyenkwa no nye fasusu mapã wɔ bu a yɛdze ma nkorɔfo na yɛnye hɔn kã ho yɛ adze ho. Ber a Ɔsaan mu yii N’Asomafo no, Ɔannhwɛ hɔn dzibew, ahonya, anaa hɔn edwumadze ne kɛseyɛ ho. Obuu Samarianyi ɔbaa no a ɔwɔ bura no ho no, na Ɔgyee ne dase fa Ne nyamesu ho kyerɛɛ no, kansa sɛ Jewfo no mmbu Samariafo mpo a (hwɛ John 4). Ɔhwɛ akoma mu na Ɔnnhwɛ nyimpa enyim (hwɛ 1 Samuel 16:7; Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 38:16, 26).

Agyenkwa no see dɛ:

“Mbrasɛm fofor na medze mema hom, Dɛ hom ndodɔ homho nkorkor; dɛ mbrɛ mado hom no, hom so ndodɔ homho dɛmara.

“Ɔnam iyi do na nyimpa nyina bohu dɛ hom yɛ m’esuafo, sɛ hom wɔ ɔdɔ wɔ homho nkorkor a.” (John 13:34–35).

Ebɛnadze na Yebotum Ayɛ?

Ɔtɔfabi a ɔyɛ dzen dɛ ibohu sɛ binom enya atsenkã dɛ woegya hɔn wɔ abowano a. Nkorɔfo dodowara nnkã—annyɛ yie koraa no nnyɛ wɔ pefeeyɛ mu. Mbom yɛdze ɔdɔ akoma, Sunsum Krɔnkrɔn no no kwankyerɛ, na mbɔdzembɔ dɛ yebohu no, yebotum ehu ber a obi enya atsenkã dɛ wɔnnye no annkã ho annyɛ adze wɔ Asɔr nhyiamu horow na dwumadzi mu.

Nsɛnkyerɛdze horow a Obotum Akyerɛ dɛ Obi Tse dɛ Oegya no Ekyir:

  • Ɔtwetwe noho, tse dɛ ɔbobɔw ne nsa wɔ noho dzendzenndzen, anaa osi ne tsir adze.

  • Ɔtsena ekyir wɔ dan no mu anaa nonko tsena.

  • Ɔmmba asɔr anaa ɔnntaa mmba.

  • Orifi nhyiamu anaa dwumadzi horow ase ntsɛm.

  • Ɔmmfa noho nnhyɛ nkɔmbɔdzi anaa adzesũa mu.

Iyinom botom ayɛ nkã-tse binom ho sɛnkyerɛdze so, tse dɛ enyiwu, ahohyehye, anaa woho mmbaa wo. Asɔrmba botum enya atsenkã dɛ “ɔson hɔn” ber a wɔyɛ asɔrmba afofor, wofi ɔman bi anaa amambra bi mu, anaa oenya abrabɔ nsesã kɛsɛ bi ndaansa yi, tse dɛ awargyaa, ebusuanyi bi no wu, anaa woefi asɛmpakã dwuma mu a mber no annsõ.

Ɔnnsɛ dɛ yɛtwentweɔn dɛ yɛdze ɔdɔ bɛtsen akɔ hɔn do wɔ siantsir biara mu. Dza yɛkã na dza yɛyɛ no botum atahye atsenkã no dɛ yɛyɛ obiara etuu na obiara no ho wɔ hia.

Akwan horow Binom a Yenye Nkorɔfo Bɛkã ho Ayɛ Adze na Yɛayɛ hɔn Etuu:

  • Mma nye nkorɔfo kor noara nntsena wɔ asɔr mu.

  • Hwɛ nyimpa tra enyiwa do dza ɔda edzi fa hu ne nyimpa ban ankasa. (Ama enya nsɛngyinado yi mu nsɛm bi akã ho no hwɛ “Ministering Is Seeing Others as the Savior Does,” Liahona, Obiradzi 2019, 8–11.)

  • Enye binom nkã wo nkɔmbɔdzi ho.

  • To nsa frɛ binom ma wɔmbɛkã w’abrabɔ ho. Ibotum enye hɔn akã dwumadzi horow a ereyɛ ho nhyehyɛɛ sesei no ho.

  • Hwehwɛ hom enyikadze kor bi na tow wɔ do.

  • Mma nngyaa anyɛnkoyɛ osiandɛ obi nndu w’ahwehwɛdze ara ntsi.

  • Sɛ ihu biribi a ɔyɛ soronko wɔ obi ho a, ma ɔnyɛ wo enyigye kyɛn dɛ ibobu w’enyiwa egu do anaa ibokwetsir.

  • Kyerɛ ɔdɔ na ma nkamfo nokwar mu.

  • Fa mber dwendwen dza yɛkã dɛ Asɔr no wɔ hɔ ma obiara, a hɔn nsonsonee mmfa ho no, ne nkyerɛase ankasa no ho. Yebesi dɛn botum ama iyi aba mu?

Nkorɔfo a ɔson hɔn na hɛn no, nnyɛ ber biara na ɔyɛ mberɛw dɛ yebenya ahotɔ nkã-tse ber a wɔbɛn hɛn no. Naaso yegu do reyɛ no, yebotum ehu mfaso a ɔwɔ nsonsonee ahorow mu na yeenya enyisɔ wɔ nyimpa biara no ntoboa soronko a ɔdze ba no mu. Dɛ mbrɛ Elder Dieter F. Uchtdorf a ɔkã Asomafo Duebien hɔn Quorum no ho kyerɛkyerɛɛ no, hɛn nsonsonee no botum aboa hɛn ma yɛayɛ yie, ayɛ nkɔrofo a yɛwɔ ahomkã ara yie: “Hom mbra, mbɔboa hɛn ma yɛnkyekyer na yɛnhyɛ ayarsã, ayamuyie, na ehumbɔbɔr amambra dzen nkyerɛ Nyame Ne mba nyina.”3

Ɔakã ho ma Ɔayɛ Nhyira

Christl Fechter tuii kɔr ɔman fofor bi do ber a ɔkõ sɛɛ ne man no. Nna onntum nnkã kasa no yie na onnyim obiara wɔ no sɔn fofor no mu, ntsi ahyɛse no ɔtsee dɛ ɔayɛ ankonam ma ɔaka nonko.

Ɔyɛ Asɔrba no ntsi, ɔfaa n’akokodur nyina na ɔhyɛɛ ase dɛ ɔrokɔ no ward fofor no. Ɔhaaw no dɛ ne kasa ho sintɔ no besiankã nkorɔfo dɛ wɔbɛpɛ dɛ wɔnye no kasa anaa dɛ wobobua no atsɛn dɛ ɔyɛ ɔbaa ɔhokwafo.

Naaso ohyiaa nkorɔfo a wɔannhwɛ no nsonsonee no na wɔyɛɛ no etuu baa hɔn anyɛnkofo kuw mu. Wɔkyerɛɛ ɔdɔ maa no, na annkyɛr na ohun dɛ n’enyi aber roboa ma wɔrekyerɛkyerɛ Primary adzesũafo no. Mbofra no kyerɛɛ fasusu mapã dɛ wɔgyee no too mu, na ɔdɔ na noho hia ho atsenkã no hyɛɛ ne gyedzi dzen na ɔboae ma okenyaan Ewuradze no som wɔ n’abrabɔ nyina mu.

Nsɛnsin

  1. Hwɛ Alexa Lardieri, “Study: Many Americans Report Feeling Lonely, Younger Generations More So,” U.S. News, Esusow Aketseaba 1, 2018, usnews.com.

  2. Hwɛ Carly K. Peterson, Laura C. Gravens, na Eddie Harmon-Jones, “Asymmetric Frontal Cortical Activity and Negative Affective Responses to Ostracism,” Social Cognitive and Affective Neuroscience, nwoma 6, nkanee 3 (Obiradzi 2011), 277–85.

  3. Dieter F. Uchtdorf, “Believe, Love, Do,” Liahona, Ɔberɛfɛw 2018, 48.