1 A teraz ja, Nefi, hovorím ohľadom proroctiev, o ktorých hovoril otec môj, ohľadom Jozefa, ktorý bol odvlečený do Egypta.

2 Lebo hľa, on naozaj prorokoval ohľadom celého semena svojho. A proroctvá, ktoré napísal, niet mnoho väčších od nich. A on prorokoval ohľadom nás a budúcich pokolení našich; a tie sú zapísané na doskách z mosadze.

3 A preto potom, čo otec môj ustal hovoriť ohľadom proroctiev o Jozefovi, zavolal si deti Lámánove, synov jeho a dcéry jeho, a povedal im: Hľa, synovia moji a dcéry moje, ktorí ste synmi a dcérami môjho prvorodeného, chcel by som, aby ste dopriali sluchu slovám mojim.

4 Lebo Pán Boh povedal toto: Nakoľko budete zachovávať prikázania moje, bude sa vám v krajine dariť; a nakoľko prikázania moje zachovávať nebudete, budete odrezaní z prítomnosti mojej.

5 Ale hľa, synovia moji a dcéry moje, nemôžem zísť dole do hrobu svojho, ak na vás nezanechám požehnanie; lebo hľa, ja viem, že ak budete vedení po ceste, po ktorej máte ísť, neodchýlite sa od nej.

6 A preto, ak ste prekliati, hľa, zanechávam na vás požehnanie svoje, aby prekliatie toto mohlo byť od vás odňaté a zodpovednosť bude na hlavách rodičov vašich.

7 A pre toto moje požehnanie Pán Boh nedovolí, aby ste hynuli; a preto, on bude milosrdný k vám a k semenu vášmu naveky.

8 A stalo sa, že potom, ako otec môj ustal hovoriť k synom a dcéram Lámánovým, dal si pred seba priviesť synov a dcéry Lemúélove.

9 A prehovoril k nim, hovoriac: Hľa, synovia moji a dcéry moje, ktorí ste synmi a dcérami druhého syna môjho; hľa, zanechávam na vás rovnaké požehnanie, ktoré som zanechal na synoch a dcérach Lámánových; a preto nebudete úplne zničení; ale nakoniec bude semeno vaše požehnané.

10 A stalo sa, že keď otec môj ustal hovoriť k nim, hľa, hovoril k synom Izmaelovým, áno, dokonca aj k celému domu jeho.

11 A potom, ako ustal hovoriť k nim, prehovoril k Sámovi, hovoriac: Požehnaný si ty a semeno tvoje, pretože ty zdedíš krajinu tak ako brat tvoj Nefi. A semeno tvoje bude počítané k semenu jeho; a ty budeš dokonca ako brat tvoj, a semeno tvoje ako jeho semeno; a ty budeš požehnaný po všetky dni svoje.

12 A stalo sa, že potom, čo otec môj, Lechí, prehovoril k celému domu svojmu ohľadom pocitov srdca svojho a Ducha Pána, ktorý bol v ňom, zostarol. A stalo sa, že zomrel a bol pochovaný.

13 A stalo sa, že nemnoho dní po smrti jeho, Lámán a Lemúél, a synovia Izmaelovi nahnevali sa na mňa kvôli napomenutiam Pána.

14 Lebo ja, Nefi, bol som prinútený prehovoriť k nim ohľadom slova jeho; lebo hovoril som k nim mnohé veci, a takisto otec môj pred smrťou svojou; mnohé z týchto slov sú napísané na mojich druhých doskách; pretože historické časti sú väčšinou napísané na mojich druhých doskách.

15 A na tieto píšem veci duše mojej, a mnohé z písiem, ktoré sú vyryté na doskách z mosadze. Pretože duša moja sa raduje z písiem a srdce moje o nich rozjíma, a píšem ich na poučenie a úžitok detí svojich.

16 Hľa, duša moja sa raduje vo veciach Pána; a srdce moje rozjíma neustále o veciach, ktoré som videl a počul.

17 Predsa len, navzdory veľkej dobrotivosti Pána v tom, že mi ukázal veľké a podivuhodné diela jeho, srdce moje volá: Ó, aký biedny človek som ja! Áno, srdce moje žiali pre telo moje; duša moja sa rmúti pre neprávosti moje.

18 Som obkľúčený pokušeniami a hriechmi, ktoré ma tak ľahko napádajú.

19 A keď sa chcem radovať, srdce moje bedáka pre hriechy moje; predsa len viem, v koho som dôveroval.

20 Môj Boh bol oporou mojou; viedol ma skrze utrpenia moje v pustatine; a on ma uchoval na vodách veľkej hĺbky.

21 Naplnil ma láskou svojou, ktorá dokonca stravuje telo moje.

22 Uviedol do zmätku nepriateľov mojich, až tak, že spôsobil, že sa triasli predo mnou.

23 Hľa, počúval volanie moje vo dne a dával mi znalosť skrze videnia v noci.

24 A vo dne som sa osmeľoval v mocnej modlitbe pred ním; áno, vysielal som hlas svoj k výšinám; a anjeli zostúpili dole a slúžili mi.

25 A na krídlach Ducha jeho telo moje bolo vynesené na nesmierne vysoké hory. A oči moje uzreli veľké veci, áno, priam príliš veľké pre človeka; takže som bol nabádaný, aby som ich nepísal.

26 Ó teda, ak som vídaval tak veľké veci, a ak Pán v blahosklonnosti svojej k deťom ľudským navštívil ľudí takým veľkým milosrdenstvom, prečo by srdce moje malo plakať a duša moja zdržiavať sa v údolí žiaľu, a telo moje chradnúť, a sila moja slabnúť kvôli trápeniam mojim?

27 A prečo by som sa mal poddávať hriechu kvôli telu svojmu? Áno, prečo by som mal podliehať pokušeniam, tak aby mal onen zlý miesto v srdci mojom, aby zničil pokoj môj a sužoval dušu moju? Prečo sa tak hnevám kvôli nepriateľovi svojmu?

28 Prebuď sa, duša moja! Neklesaj viac v hriechu. Raduj sa, ó srdce moje, a nedaj už miesta nepriateľovi duše mojej.

29 Nehnevaj sa už kvôli nepriateľom mojim. Neoslabuj silu moju kvôli trápeniam mojim.

30 Raduj sa, ó srdce moje, a volaj k Pánovi, a hovor: Ó Pane, budem ťa uctievať naveky; áno, duša moja sa bude radovať v tebe, Bože môj, a skala spásy mojej.

31 Ó Pane, vykúpiš dušu moju? Vyslobodíš ma z rúk nepriateľov mojich? Učiníš ma takým, aby som sa triasol v prítomnosti hriechu?

32 Kiež sú brány pekelné predo mnou neustále zatvorené, pretože srdce moje je zlomené a duch môj je skrúšený! Ó Pane, kiež by si nezatvoril brány spravodlivosti tvojej predo mnou, aby som mohol kráčať nízkym údolím, aby som prísne dbal rovnej cesty!

33 Ó Pane, kiež by si ma zahalil rúchom spravodlivosti tvojej! Ó Pane, kiež by si pripravil cestu, aby som unikol nepriateľom svojim! Kiež by si cestu moju učinil priamou predo mnou! Kiež by si mi nekládol do cesty mojej kameň úrazu – ale kiež by si vyčistil cestu moju predo mnou a nekládol prekážky do cesty mojej, ale do cesty nepriateľa môjho.

34 Ó Pane, dôveroval som ti a budem ti dôverovať naveky. Nebudem vkladať dôveru svoju v ruku človeka; lebo viem, že prekliaty je ten, kto vkladá dôveru svoju v ruku človeka. Áno, prekliaty je ten, kto vkladá dôveru svoju v človeka alebo sa spolieha na ruku človeka.

35 Áno, ja viem, že Boh dáva štedro tomu, kto žiada. Áno, môj Boh mi dá, keď nebudem prosiť nevhodne; takže pozdvihnem hlas svoj k tebe; áno, volať budem k tebe, Bože môj, skala spravodlivosti mojej. Hľa, hlas môj bude naveky stúpať k tebe, skala moja a večný Bože môj. Amen.