Nie ako svet dáva

Keď Ježiš pred prvou Veľkou nocou dokončil obrad sviatosti, ktorý udelil Dvanástim, zahájil Svoj majestátny rozlúčkový prejav a vydal sa smerom ku Getsemanskej záhrade, zradeniu a ukrižovaniu. Keď však vycítil znepokojenie či dokonca otvorený strach, ktorý prejavovali niektorí z tých mužov, povedal im (a nám):

„Nech sa vám srdce nestrachuje! Verte v Boha a verte vo mňa! …

Neopustím vás ako siroty, prídem k vám. …

Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje!“¹

V tomto smrteľnom svete prichádzajú aj na verných časy výziev, ale uisťujúcim posolstvom Krista je, že hoci On, veľkonočný baránok, pôjde ako „ovca … pred svojimi strihačmi“², potom aj tak povstane, ako povedal žalmista, „aby nám [bol] útočiskom a silou, pomocou v [časoch] súžení“.³

S vedomím, aké náročné hodiny očakávali Krista, keď sa približoval ku krížu, a čo čakalo Jeho učeníkov, keď mali evanjelium priniesť v zenite časov do sveta, poďte si teraz so mnou prezrieť s tým súvisiace posolstvo pre členov Spasiteľovej Cirkvi v neskorších dňoch. Nachádza sa v obrovskom množstve veršov Knihy Mormonovej, ktoré sa zaoberajú konfliktmi rôznych druhov od nesmierne otravného správania Lámána a Lemúéla až po posledné boje, ktorých sa zúčastnili stovky tisícov bojovníkov. Jedným zo zrejmých dôvodov pre tento dôraz je, že hoci bola Kniha Mormonova napísaná pre publikum neskorších dní, títo autori (ktorí zakúsili toľko vojen) nás prorocky varovali, že násilie a konflikt budú základnými črtami vzťahov v posledných dňoch.

Samozrejme, moja teória o sporoch v neskorších dňoch nie je veľmi originálna. Pred dvetisíc rokmi Spasiteľ varoval, že v posledných dňoch prídu „vojny a zvesti o vojnách“⁴ a neskôr povedal, že bude „mier odňatý zo zeme“.⁵ Toto Knieža pokoja, ktoré s empatiou učilo, že sváry sú od diabla⁶, musí zaiste plakať spolu so Svojím Bohom Otcom nad touto ľudskou rodinou v našich dňoch, ktorá je „neláskavá“, vravia písma, a ktorá nevie prísť na to, ako spolunažívať v láske.⁷

Bratia a sestry, sme svedkami príliš početných konfliktov, hnevu a všeobecnej nezdvorilosti navôkol nás. Súčasné pokolenie našťastie nemusí bojovať počas tretej svetovej vojny, ani nemusí zakúsiť celosvetový krach hospodárstva ako ten, ktorý viedol v roku 1929 k veľkej hospodárskej kríze. Čelíme však istému druhu tretej svetovej vojny, ktorá nie je súbojom, aby sme zničili našich nepriateľov, ale brannou povinnosťou detí Božích, aby sa o seba navzájom viac starali a pomáhali liečiť rany sveta plného rozkolov. Veľká hospodárska kríza, ktorej čelíme v súčasnosti, má menej spoločného s vonkajšou stratou našich úspor, ako s vnútornou stratou našej sebadôvery, skutočným nedostatkom viery, nádeje a pravej lásky navôkol nás. Ale nástroje, ktoré potrebujeme pre vytvorenie svetlejšieho dňa a pre rast hospodárstva dobra, sú hojne dostupné v evanjeliu Ježiša Krista. Nemôžeme si dovoliť – a tento svet si nemôže dovoliť – zlyhať, aby sme plne nepoužívali tieto koncepty evanjelia a posilňujúce zmluvy v osobnom a verejnom živote.

Takže ako môžeme na zemi, ako ju nazval Hospodin, že bude „zmietaná, bezútešná“, nájsť to, čo nazval zmluvou pokoja? Môžeme ju nájsť, keď sa obrátime na Toho, ktorý povedal, že sa nad nami zmiluje a s „večnou milosťou“ našim deťom udelí pokoj.⁸ Napriek desivým proroctvám a rozrušujúcim písmam, ktoré vyhlasujú, že pokoj bude odobraný zo zeme všeobecne, proroci, vrátane nášho milovaného Russella M. Nelsona, učili, že nebude odobraný od nás ako jednotlivcov!⁹ Pokúste sa túto Veľkú noc precvičovať pokoj osobným spôsobom, použite milosť a liečivý balzam uzmierenia Pána Ježiša Krista na seba samých, na naše rodiny a na všetkých okolo nás, na ktorých máme dosah. Našťastie, dokonca prekvapivo, tento upokojujúci balzam je pre nás dostupný „bez peňazí a bez ceny“.¹⁰

Takáto pomoc a nádej sú veľmi potrebné, lebo na súčasných celosvetových zhromaždeniach sú mnohí, ktorí sa trápia s istým druhom ťažkostí – fyzických či emocionálnych, sociálnych či finančných, alebo desiatkami ďalších druhov starostí. Ale nie sme dosť silní nato, aby sme adresovali mnohé z nich my sami, lebo pomoc a pokoj, ktoré potrebujeme, nie sú také, „ako svet dáva“.¹¹ Nie, na skutočne dôležité problémy potrebujeme to, čo písma nazývajú „mocami nebeskými“, a aby sme mali prístup k týmto mociam, musíme žiť podľa „zásad spravodlivosti“¹², ako ich nazývajú tie isté písma. Takže chápanie spojenia medzi zásadou a mocou je práve tá lekcia, ktorú sa ľudská rodina, ako sa zdá, nikdy nevie naučiť, tak to vraví Boh nebies a zeme!¹³

A o aké zásady ide? Nuž, neraz sú menované v písmach, sú opakovane vyučované na konferenciách, ako je táto, a v našej dispenzácii im bol vyučovaný prorok Joseph Smith v odpovedi na jeho vlastnú verziu zvolania: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“¹⁴ V chladnom, nevľúdnom väzení Liberty sa naučil zásadám spravodlivosti, vrátane takých cností, ako sú trpezlivosť, zhovievavosť, jemnosť a nepredstieraná láska.¹⁵ Ak by sme nemali tieto zásady, je nad slnko jasné, že by sme napokon čelili nezhodám a nepriateľstvu.

Vzhľadom na to by som rád na chvíľku hovoril o nedostatku, v niektorých oblastiach, týchto zásad spravodlivosti v dnešnej dobe. Spravidla som optimistický, radostný chlapík a v našom svete je veľa dobrých a krásnych vecí. Zaiste máme viac materiálnych požehnaní ako ktorákoľvek iná generácia v dejinách, ale v kultúre 21. storočia vo všeobecnosti, ale často aj v Cirkvi, stále vidíme utrápené životy, kde majú kompromisy za následok priveľa porušených zmlúv a zlomených sŕdc. Zamyslite sa nad hrubým vyjadrovaním, ktoré ide ruka v ruke s priestupkami, pričom oboje sú všadeprítomné vo filmoch či televízii, alebo si všimnite sexuálne obťažovanie a ďalšie formy nevhodného správania na pracovisku, o ktorých tieto dni toľko čítame. Čo sa týka čistoty zakorenenej v zmluve, posvätné veci sú často považované za čosi bežné, a sväté veci sú znevažované. Pre kohokoľvek, kto je v pokušení kráčať, hovoriť či správať sa takto – tak povediac „ako svet dáva“, – nečakajte, že to povedie k pokojnému prežívaniu; v mene Pána vám sľubujem, že to tak nebude. Starodávny prorok raz povedal, že „zlovoľnosť nikdy nebola šťastím“.¹⁶ Keď sa tanec skončí, gajdoš musí dostať zaplatené, a najčastejšou menou sú slzy a ľútosť.¹⁷

Alebo možno vidíme ďalšie formy zneužívania či zlého zaobchádzania. Ako nasledovníci Pána Ježiša Krista musíme byť dvojnásobne opatrní, aby sme sa nezúčastňovali akéhokoľvek takéhoto správania. V žiadnom prípade nesmieme byť vinní za akúkoľvek formu zneužívania či za nespravodlivé panstvo alebo nemorálny nátlak – fyzický, emocionálny, kňazský alebo akýkoľvek iný. Pamätám si, ako som cítil horlivosť prezidenta Gordona B. Hinckleyho pred niekoľkými rokmi, keď hovoril mužom Cirkvi o tých, ktorých nazval „tyranmi vo svojich domovoch“¹⁸ :

„Aký tragický a absolútne nechutný je fenomén týrania žien,“ povedal. „Akýkoľvek muž v tejto Cirkvi, ktorý týra svoju manželku, ponižuje ju, uráža, ktorý má nad ňou nespravodlivé panstvo, nie je hodný byť držiteľom kňazstva. Nie je hodný byť držiteľom chrámového odporučenia.“¹⁹ Povedal, že akýkoľvek druh týrania detí – alebo akýkoľvek iný druh týrania – je rovnako ohavný.²⁰

V príliš mnohých prípadoch môžu byť inak verní muži, ženy a dokonca deti vinní z toho, že sa nevľúdne, dokonca zničujúco, zhovárajú s tými, s ktorými sú možno aj spečatení svätým obradom v Pánovom chráme. Každý má právo na lásku, aby cítil pokoj a našiel doma bezpečie. Prosím, usilujme sa udržiavať tam také prostredie. Sľub, že budeme mierotvorcovia je, že budete mať Ducha Svätého za svojho stáleho spoločníka a požehnania k vám budú prúdiť „bez donucovacích prostriedkov“ navždy.²¹ Nik nemôže používať ostrý jazyk či nemilé slová a zároveň spievať „pieseň vykupiteľskej lásky“.²²

Rád by som skončil tam, kde som začal. Zajtra je Veľká noc, čas pre spravodlivé zásady evanjelia Ježiša Krista a Jeho uzmierenia, aby nám pomohli prekonať spory a sváry, zúfalstvo a priestupok, a napokon smrť. Je čas prisľúbiť úplnú vernosť slovom i činom baránkovi Božiemu, ktorý „niesol naše choroby, vzal na seba naše bolesti“²³ vo Svojom odhodlaní dokončiť dielo spásy v našom mene.

Napriek zrade a bolesti, zlému zaobchádzaniu a krutosti, keď Syn živého Boha niesol všetky nahromadené hriechy a zármutky ľudskej rodiny, pozrel sa na dlhú cestu smrteľnosti, uvidel nás tento víkend a povedal: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje!“²⁴ Prajem vám požehnanú, radostnú a pokojnú Veľkú noc. Jej nevýslovné možnosti už boli zaplatené Kniežaťom pokoja, ktorého milujem celým svojím srdcom, ktorému patrí táto Cirkev a o ktorom vydávam svedectvo, dokonca o Pánovi Ježišovi Kristovi, amen.