Kanáriky so šedými krídlami

Pred takmer 60 rokmi, keď som slúžil ako mladý biskup, zomrela jedna vdova z môjho zboru, Kathleen McKeeová. Medzi jej vecami boli tri kanáriky. Dvoch s krásnym žltým sfarbením dostali jej priatelia. Tretí, Billie, bol žltý so šedými krídlami. Setra McKeeová mi napísala odkaz: „Mohli by ste si ho vziať? Nie je najkrajší, ale najlepšie spieva.“

Sestra McKeeová bola ako jej žltý kanárik so šedými krídlami. Nebola požehnaná krásou, nebola obdarovaná sebaistotou ani nebola poctená potomstvom. Ale aj tak jej pieseň pomáhala ostatným ochotnejšie niesť svoje bremená a pohotovejšie si plniť svoje úlohy.

Svet je plný žltých kanárikov so šedými krídlami. Je však žalostné, že len veľmi málo z nich sa naučilo spievať. Niektorí z nich sú mladí ľudia, ktorí nevedia, kým sú, kým sa môžu stať či dokonca chcú byť; všetko čo chcú je len byť niekým. Iní sú zohnutí vekom, zavalení starosťami alebo plní pochybností—žijú svoje životy hlboko pod úrovňou svojich schopností.

Na to, aby sme žili skvele si musíme vyvinúť schopnosť čeliť problému s odvahou, sklamaniu s radosťou a úspechu s pokorou. Pýtate sa: „Ako môžeme dosiahnuť tieto ciele?“ Odpoviem vám: „Získaním pravdivej perspektívy toho, kým v skutočnosti ste!“ Sme synmi a dcérami žijúceho Boha, na obraz ktorého sme boli stvorení. Premýšľajte nad tým: stvorení na obraz Boží. Nemôžeme tomu úprimne uveriť bez toho, aby sme zakúsili intenzívny nový pocit sily a moci.

V našom svete je morálka často na druhom mieste za krásou alebo šarmom. Ale z dávnej minulosti sa ozýva Pánova rada prorokovi Samuelovi: „… lebo nepozerám na to, na čo pozerá človek. Človek totiž hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce“ (1. Samuelova 16:7).

Ked Spasiteľ hľadal muža viery, nevyberal si ho spomedzi davu pokryteckých ľudí, ktorých mohol bežne nájsť v synagóge. Radšej ho povolal spomedzi rybárov v Kafarnaume. Pochybujúci, nevzdelaný, impulzívny Šimon sa stal Petrom, apoštolom viery. Žltý kanárik so šedými krídlami získal oprávnenie Majstrovej plnej dôvery a trvalej lásky.

Keď si Spasiteľ vyberal zapáleného a silného misionára, nehľadal ho medzi Svojimi stúpencami, ale uprostred Svojich odporcov. Saul prenasledovateľ sa stal Pavlom kazateľom.

Vykupiteľ si vyberal nedokonalých ľudí, aby ich učil dokonalosti. A potom tak učinil. A činí tak i teraz—aj so žltými kanárikmi so šedými krídlami. Povoláva vás i mňa, aby sme Mu slúžili tu na zemi. Náš záväzok musí byť bezhraničný. A keď sa namáhame, ak sa potkneme, úpenlivo žiadajme: „Veď nás, ach, veď nás, veľký Stvoriteľ ľudstva, z temnoty, aby sme sa ešte pousilovali.“¹

Mojou modlitbou je, aby sme nasledovali príklad muža z Galiley, ktorý sa často rozprával s chudobnými, utláčanými, týranými a trpiacimi. Kiež by z našich sŕdc vychádzala pravdivá pieseň, keď tak činíme.