Svätý chrám

Je veľa dôvodov, prečo by človek mal chcieť ísť do chrámu. Dokonca jeho vonkajší vzhľad naznačuje jeho hlboký duchovný účel. Omnoho viac je to badateľné vo vnútri. Nad dverami chrámu čnie zvolanie: „Svätosť Pánovi.“ Keď vstúpite do akéhokoľvek zasväteného chrámu, ste v dome Pánovom.

V chrámoch môžu členovia Cirkvi, ktorí sú spôsobilí, spolupracovať na najvznešenejších vykupujúcich obradoch, ktoré boli ľudstvu zjavené. Tu, v posvätnom obrade, sú jednotlivci omytí a pomazaní a poučení, a obdarovaní, a spečatení. A keď obdržíme tieto požehnania pre seba, môžeme vykonať obrady za tých, ktorí zomreli, bez toho, aby mali túto príležitosť. V chrámoch sú vykonávané obrady za živých i za mŕtvych.

Pozorné čítanie písiem ukazuje, že Pán nepovedal všetky veci všetkým ľuďom. Boli stanovené určité požiadavky, ktoré boli nevyhnutným predpokladom na to, aby ste obdržali posvätnú informáciu. Chrámové obrady spadajú do tejto kategórie.

Nerozprávame sa o chrámových obradoch mimo chrámu. Nikdy nebolo zamýšľané, aby poznanie týchto chrámových obradov bolo obmedzené na niekoľkých vybraných, ktorí by zaručili, že ostatní ľudia sa o nich nikdy nedozvedia. V skutočnosti je to úplne inak. S veľkým úsilím naliehame na každého človeka, aby bol spôsobilý a pripravil sa na to, aby išiel do chrámu. Tí, ktorí boli v chráme sa naučili, čo je dôležité: Každá živá duša a každá duša, ktorá kedy žila bude mať jedného dňa príležitosť vypočuť si evanjelium a prijať alebo odmietnuť to, čo ponúka chrám. Ak túto príležitosť odmietne, zodpovednosť za toto odmietnutie padne na toho ktorého jednotlivca.

Obrady a úkony v chráme sú jednoduché. Sú prekrásne. Sú posvätné. Sú dôverné, aby nemohli byť dané tým, ktorí nie sú pripravení na to, aby ich obdržali. Zvedavosť nie je prípravou. Hlboký záujem sám o sebe nie je prípravou. Príprava na obrady zahŕňa predbežné kroky: vieru, pokánie, krst, konfirmáciu, hodnosť, vyzretosť a dôstojnosť toho, ktorý prichádza ako hosť do domu Pánovho.

Všetci, ktorí hodní a spôsobilí v každom ohľade môžu vstúpiť do chrámu, a tam byť zasvätení do posvätných rituálov a obradov.

Len čo porozumiete hodnote chrámových požehnaní a posvätnosti obradov vykonávaných v chráme, budete rozmýšľať nad otázkami vysokých zásad, ktoré boli dané Pánom na vstup do svätého chrámu.

Musíte mať platné chrámové odporučenie, aby ste mohli vstúpiť do chrámu. Toto odporučenie musí byť podpísané patričnými úradníkmi Cirkvi. Iba tí, ktorí sú hodní môžu ísť do chrámu. Váš miestny biskup alebo predseda pobočky má zodpovednosť položiť vám otázky ohľadom vašej osobnej spôsobilosti predtým než obdržíte chrámové obrady. Tento pohovor je veľmi dôležitý, lebo je to príležitosť preskúmať spolu s vysväteným služobníkom Pána spôsob vášho života. Ak je niečo vo vašom živote v neporiadku, biskup má schopnosť pomôcť vám vyriešiť to. Počas tohto procesu môžete prehlásiť svoju spôsobilosť vstúpiť do chrámu s Pánovým súhlasom, alebo vám môže byť poskytnutá pomoc, aby ste si ju vybudovali.

Pohovor pre chrámové odporučenie je dôverný a týka sa len biskupa a člena Cirkvi. Členovi sú položené presne stanovené otázky ohľadom jeho alebo jej správania, osobnej hodnosti a lojality k Cirkvi a jej úradníkom. Daná osoba musí dosvedčiť, že je morálne čistá a že dodržiava Slovo múdrosti, platí plný desiatok, žije v súlade s učeniami Cirkvi a neudržiava žiadne spojenia ani nesympatizuje s odpadlíckymi skupinami. Biskup je poučený, že v týchto záležitostiach je pri každej osobe, s ktorou má pohovor najdôležitejšia dôvernosť.

Prijateľné odpovede na biskupove otázky dosvedčia hodnosť jednotlivca, aby mohol obdržať chrámové odporučenie. Ak žiadateľ nedodržiava prikázania alebo má vo svojom živote nejaké nevyriešené záležitosti, ktoré treba uviesť do poriadku, je potrebné, aby predtým ako mu je vydané chrámové odporučenie preukázal pravé pokánie.

Keď biskup vykoná daný pohovor, rovnaký pohovor s vami musí vykonať aj prezident kolu, než môžete obdržať svoje chrámové odporučenie.

Predtým ako pôjdete po prvýkrát do chrámu, či dokonca aj keď tam idete už po niekoľkýkrát, pomôže vám, keď pochopíte, že učenie v chráme je vykonávané symbolicky. Pán, Majster Učiteľ, väčšinou učil týmto spôsobom.

Chrám je veľká škola. Je to dom učenia. V chráme je zachovávaná taká atmosféra, ktoré je ideálna pre hlboké duchovné záležitosti. Nebohý Starší John A. Widtsoe z Kvóra dvanástich apoštolov bol významný univerzitný rektor a svetovo uznávaný učenec. Veľmi si vážil chrámovú prácu a pri jednej príležitosti povedal:

„Chrámové obrady v sebe zahŕňajú celý plán spásy, ako je z času na čas učený vedúcimi Cirkvi, a ozrejmuje veci, ktorým je ťažké porozumieť. V učeniach chrámu nie je nič, čo by bolo potrebné prekrútiť alebo zmeniť, aby sa to vtesnalo do veľkého plánu spásy. Filozofická celistvosť obdarovania je jedným z najväčších argumentov dôveryhodnosti chrámových obradov. Navyše, tento úplný prehľad a výklad plánu evanjelia činí z chrámového uctievania jednu z najefektívnejších metód osvieženia pamäte ohľadom celej štruktúry evanjelia“ („Temple Worship“, Utah Genealogical and Historical Magazine, apríl 1921, 58).

Ak pôjdete do chrámu a budete si pamätať, že učenie je symbolické, a pôjdete tam so správnym postojom, nikdy odtiaľ neodídete bez toho, aby nebolo vaše porozumenie rozšírené a budete sa cítiť trochu viac povýšený, vaše poznanie narastie, čo sa týka vecí duchovných. Plán učenia je vynikajúci. Je inšpirovaný. Samotný Pán, Majster Učiteľ, ustavične učil Svojich učeníkov v podobenstvách—spôsobom, ktorý symbolicky vyjadroval veci, ktoré by inak mohli byť len ťažko zrozumiteľné.

Samotný chrám je symbolom. Ak ste videli nejaký chrám v noci, plne osvetlený, viete, aký je to impozantný pohľad. Dom Pána, kúpajúci sa vo svetle, vystupujúci z temnoty, je symbolom moci a inšpirácie evanjelia Ježiša Krista a stojí ako maják vo svete, ktorý sa stále viac potápa do duchovnej temnoty.

Keď vstúpite do chrámu, prezlečiete sa zo svojho bežného oblečenia do bieleho chrámového oblečenia. Na toto slúži šatňa, kde je každému pridelená skrinka a miesto, kde sa môže v súkromí prezliecť. V chráme je pozorne zachovávaný ideál cudnosti. Keď si odložíte svoje oblečenie do skrinky, necháte tam aj svoje obavy a starosti a rozptýlenie. Z tohto súkromného priestoru na prezlečenie vyjdete oblečený v bielom a budete mať pocit jedinečnosti a rovnosti, lebo všetci okolo vás sú oblečení rovnako.

Tí z vás, ktorí v budúcnosti uvažujete o chrámovom manželstve, možno budete chcieť vedieť, čo sa stane. Nebudeme mimo chrámu citovať slová obradu pečatenia (manželstva), ale môžeme opísať pečatiacu miestnosť, ktorá je nádherné zariadená, duchovne tichá a pokojná a posvätená posvätnou prácou, ktorá je tam vykonávaná.

Predtým ako pár príde k oltáru vykonať obrad pečatenia, má obradník výsadu poskytnúť mladému páru rady, ktoré by mali prijať. Toto sú niektoré myšlienky, ktoré by si pri tejto príležitosti mohol mladý pár vypočuť.

„Dnes je váš svadobný deň. Zaplavujú vás pocity ohľadom vášho manželstva. Chrámy boli postavené ako svätyne pre obrady ako je tento. Nie sme vo svete. Veci sveta tu neplatia a nemajú žiadny vplyv na to, čo tu robíme. Prichádzame zo sveta do chrámu Pána. Toto je najdôležitejší deň vášho života.

Narodili ste sa, pozvaní na zem, rodičom, ktorí pripravili smrteľný svätostánok, v ktorom prebýva váš duch. Každý z vás bol pokrstený. Krst, tento posvätný obrad, je symbolom očistenia, symbolom smrti a vzkriesenia, symbolom vykročenia v novote života. Zahŕňa pokánie a odpustenie hriechov. Sviatosť Večere Pána je obnovením zmlúv krstu a my môžeme, ak podľa toho žijeme, získať odpustenie svojich hriechov.

Vy, ženích, ste boli vysvätení do kňazstva. Najprv vám bolo udelené Áronovo kňazstvo a postupne ste prešli všetkými jeho úradmi—diakon, učiteľ a kňaz. Potom nastal deň, keď ste sa stali hodnými obdržať Melchisedekovo kňazstvo. Toto kňazstvo, vyššie kňazstvo, je definované ako kňazstvo podľa posvätného rádu Božieho alebo Sväté kňazstvo podľa rádu Syna Božieho (pozri Alma 13:18; Helaman 8:18; Náuka a zmluvy 107:2–4). Boli ste vysvätený do úradu v kňazstve. Teraz ste starší.

Každý z vás obdržal svoje obdarovanie. V tomto obdarovaní ste obdržali vklad večného potenciálu. Ale všetky tieto veci, pri všetkej úcte, boli úvodom a prípravou k tomu, aby ste prišli k oltáru a boli spečatení ako manžel a manželka na čas a celú večnosť. Teraz ste rodina, môžete slobodne stvoriť život, majúc príležitosť skrze oddanosť a obetavosť, aby ste priviedli na svet deti, vychovávali ich a bezpečne sa o ne starali počas ich smrteľnej existencie; aby ste videli, ako jedného dňa prídu sem, aby sa podieľali na týchto posvätných chrámových obradoch, tak ako ste prišli vy.

Prišli ste dobrovoľne a boli ste posúdení ako hodní. Prijať jeden druhého v manželskej zmluve je veľká zodpovednosť, ktorá so sebou prináša nevídané požehnania.“

Ak chceme porozumieť histórii i náuke chrámovej práce, musíme porozumieť tomu, čo je moc pečatenia. Musíme si predstaviť, aspoň do určitej miery, prečo sú kľúče právomoci použitia moci pečatenia rozhodujúce.

„Keď Ježiš prišiel do krajov Cezarey Filipovej, spýtal sa svojich učeníkov: Za koho pokladajú ľudia Syna človeka? …

Odvetil Šimon Peter: Ty si Kristus, Syn Boha živého.

Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo telo a krv ti to nezjavili, alebo môj Otec, ktorý je v nebesiach.

A ja ti hovorím: Ty si Peter, a na tej skale postavím svoju cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.

Dám ti kľúče kráľovstva nebeského, a čokoľvek zviažeš na zemi, bude zviazané na nebesiach, a čokoľvek rozviažeš na zemi, bude rozviazané na nebesiach“ (Matúš 16:13, 16–19).

Peter bol ten, kto držal kľúče. Peter bol ten, kto držal kľúče moci pečatenia, onej právomoci, ktorá niesla so sebou moc zviazať či spečatiť na zemi alebo rozviazať na zemi, a rovnako aj na nebesiach. Tieto kľúče prináležia prezidentovi Cirkvi, ako prorokovi, vidcovi a zjavovateľovi. Táto posvätná moc pečatenia je teraz v Cirkvi. Tí, ktorí poznajú význam tejto právomoci, nevenujú ničomu inému väčšiu pozornosť a posvätné rozjímanie. Ničoho iného sa tak pevne nedržia. Existuje pomerne málo mužov, ktorým bola zverená táto moc pečatenia na zemi v danom čase—v každom chráme sú bratia, ktorým bola daná táto moc pečatenia. Nemôžu ju dostať od nikoho iného len od proroka, vidca a zjavovateľa a prezidenta Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní.

Prorok Joseph Smith hovoril, že sa ho často pýtali: „,Nemôžeme byť spasení bez všetkých týchto obradov, atď.?‘ Odpovedal som: ,Nie, nie plnosťou spásy. Ježiš povedal: ,V dome môjho otca je mnoho príbytkov … Idem vám pripraviť miesto.‘ [Pozri Ján 14:2.] Slovo dom, ktoré je tu použité by malo byť preložené ako kráľovstvo; a každá osoba, ktorá je povýšená do najvyššieho domu musí žiť podľa celestiálneho zákona, a tiež podľa celého zákona“ (v History of the Church, 6:184).

Chrámy sú samotným jadrom duchovnej sily Cirkvi. Môžeme očakávať, že protivník sa bude snažiť pliesť sa medzi nás a Cirkev a rušiť nás, keď sa snažíme podieľať sa na tejto posvätnej a inšpirovanej práci. Chrámová práca prináša takú veľkú odolnosť, pretože je zdrojom veľkej duchovnej sily pre Svätých neskorších dní a pre celú Cirkev.

Pri zasvätení základného kameňa chrámu Logan v Utahu, prezident George Q. Cannon, neskorší člen Prvého predsedníctva, vyhlásil:

„Každý základný kameň chrámu a každý hotový chrám podľa rádu Pána odhalený pre Jeho sväté kňazstvo znižuje moc Satana na zemi a zvyšuje moc Božiu a bohabojnosť, hýbe nebesami mocnou silou v našom mene, dovoláva sa a privoláva na nás požehnania Večných Bohov a tých, ktorí sídlia v Ich prítomnosti“ (v „The Logan Temple“, Millennial Star, 12. novembra 1877, 743).

Keď sú členovia Cirkvi ustarostení alebo keď na ich mysle ťažko dopadajú nutné rozhodnutia, je pre nich bežné, že idú do chrámu. Je to dobré miesto, kde zájdeme so svojimi starosťami. V chráme môžeme získať duchový náhľad. Tam, počas chrámovej služby, „nie sme zo sveta“.

Niekedy je naša myseľ tak sužovaná problémami a okolo nás je toľko veľa vecí dožadujúcich sa naraz našej pozornosti, že nemôžeme jasne rozmýšľať a vidieť. V chráme sa zdá, ako keby sa rozptyľujúci prach rozptýlil, hmla a opar sa zdvihli a my môžeme „vidieť“ veci, ktoré sme predtým neboli schopní vidieť a nájdeme cestu skrze svoje problémy, ktorú sme predtým nepoznali.

Pán nás požehná, keď vykonávame prácu na posvätných chrámových obradoch. Našu chrámovú službu sprevádzajú neobmedzené požehnania. Budeme požehnaní vo všetkých svojich záležitostiach.

Žiadna iná práca viac neochráni túto Cirkev než chrámová práca a vyhľadávanie rodinnej histórie, ktoré ju podporuje. Žiadna iná práca viac duchovne neprečisťuje. Žiadna iná práca nám nedodá viac sily. Žiadna iná práca si nevyžaduje vyšší stupeň spravodlivosti.

Naša práca v chráme nás pokryje štítom a ochranou, jednotlivca i ľud.

Tak poďte do chrámu—poďte a dožadujte sa svojich požehnaní. Je to posvätná práca.