Pán potrebuje misionárov

Na minuloročnej októbrovej generálnej konferencii som sa dožadoval viac misionárov. Každý hodný, spôsobilý mladý muž by sa mal pripraviť slúžiť na misii. Takáto služba je kňazskou povinnosťou — záväzkom, ktorý Pán očakáva od tých, ktorým bolo tak veľa dané. Mladí muži, žiadam vás, aby ste sa pripravili na službu na misii. Zachovávajte sa čistými a hodnými, aby ste mohli zastupovať Pána. Udržujte si zdravie a silu. Študujte písma. Tam, kde je to možné, navštevujte seminár a inštitút. Oboznámte sa s misionárskou príručkou Kážte Moje evanjelium.

Sestry, hoci vy nemáte takúto kňazskú zodpovednosť ako mladí muži, aby ste slúžili na misii na plný úväzok, ste rovnako hodnotnou súčasťou ako misionárky a my vítame vašu službu.

Pripomínam vám, dospelí bratia a sestry v Cirkvi, že Pán potrebuje, aby omnoho viac z vás slúžilo na misii na plný úväzok. Ak ešte nie ste v tom období života, keď môžete slúžiť ako misionársky pár, nabádam vás, aby ste sa pripravili teraz na ten deň, keď, ak to okolnosti dovolia, budete môcť spolu so svojím partnerom či partnerkou tak učiniť. Len v niekoľkých okamihov vášho života sa môžete tešiť zo sladkého ducha a uspokojenia, ktoré prichádzajú, keď spolu slúžite na plný úväzok v Majstrovom diele.

Nuž, niektorí z vás ste možno od prírody plachí alebo sa vám zdá, že nepostačujete na to, aby ste prijali povolanie slúžiť. Pamätajte, že toto je Pánovo dielo, a ak konáme v Pánovej veci, máme právo na Pánovu pomoc. Pán vás učiní schopnými, aby ste uniesli bremeno, ktoré na nás vkladá.

Iní, hoci sú hodní slúžiť, si možno myslia, že majú dôležitejšie priority. Nuž, pamätám sa na Pánov prísľub: „Tých, ktorí mňa ctia, ctím i ja“ (1. Samuelova 2:30). Nikto z nás si nemôže viac uctiť nášho Nebeského Otca a nášho Spasiteľa ako tým, že budeme slúžiť ako oddaní, súcitní misionári.

Príkladom takejto služby bola misionárska skúsenosť Juliusza a Dorothy Fussekovcov, ktorí boli povolaní na dvojročnú misiu v Poľsku. Brat Fussek sa narodil v Poľsku. Rozprával ich jazykom. Miloval tých ľudí. Sestra Fusseková bola Angličanka a vedela niečo o Poľsku, ale nič o ľuďoch, ktorí tam žili. Dôverujúc Pánovi, pustili sa do svojej úlohy. Bola to práca v osamelosti a ich úloha bola ohromná. V tej dobe ešte nebola v Poľsku založená misia. Fussekovci dostali za úlohu pripraviť cestu, aby mohla byť misia založená.

Podľahli starší Fussek a sestra Fusseková zúfalstvu pre nesmiernosť svojej úlohy? Ani na okamih. Vedeli, že ich povolanie je od Boha. Modlili sa o Jeho božskú pomoc a bezvýhradne zasvätili samých seba svojej práci.

V tom čase som sa spolu so Starším Russellom M. Nelsonom z Kvóra dvanástich apoštolov, Starším Hansom B. Ringgerom, v tom čase sedemdesiatnikom, a so Starším Fussekom, ktorý nás sprevádzal, stretli s poľským ministrom pre záležitostí cirkví Adamom Wopatkom. Počuli sme ho povedať: „Vaša cirkev je u nás vítaná. Môžete si postaviť svoje budovy, môžete sem poslať svojich misionárov. Tento muž,“ a ukázal na Juliusza Fusseka, „slúžil vašej cirkvi dobre. Môžete byť vďační za jeho príklad a jeho prácu.“

Tak ako Fussekovci, robme všetko, čo máme robiť v Pánovom diele. Potom môžeme, spolu s Juliuszom a Dorothou Fussekovcami, opakovať žalm:

„Od Hospodina moja pomoc, ktorý učinil nebo i zem.

… tvoj ochranca nedrieme.

Nie, nedrieme a nespí ochranca Izraela“ (Žalmy 121:2–4).