Svetlá stránka uhryznutia psom

V lete roku 2009 ma do tváre uhryzol pes mojej priateľky. Nanešťastie, uhryznutie bolo hlboké a museli mi to zašiť zopár stehmi.

Po tomto zranení som bola veľmi smutná. Dovolila som nepriazni, aby mi zastrela myšlienky a mala som pocit, že môj život bol zničený. Pre stehy na pere som sa cítila menejcenná a vôbec som nechcela ísť von na verejnosť. V mojej mysli boli plány ohľadom klavíra, volejbalu, cirkvi, plávania a školy boli nabúrané mojim zranením.

Ale kedykoľvek som sa modlila, obdržala som kňazské požehnanie, rozprávala sa s rodičmi či som mala návštevu z rodiny a priateľov, môj duch bol pozdvihnutý a ja som cítila šťastie v časoch smútku. Čoskoro som si uvedomila, že ak ľudia mysleli na moje zranenie cítili súcit.

Táto skúsenosť mi pomohla budovať svoj charakter a naučila som sa, aby som sa moc nebála toho, čo si budú iní ľudia o mne myslieť. Tiež som bola požehnaná, pretože moje zranenie mi pomohlo uvedomiť si, že by som mala menej myslieť na seba a začať sa starať viac o druhých. Môj duch bol veľmi posilnený počas tohto obdobia.

Naučila som sa že protivenstvo je súčasťou plánu Nebeského Otca, ktorý má pre nás. Ak sa obzeráme po dobre a nie po zle, môžeme prekonať protivenstvo, stať sa lepším človekom a nechať, aby nám oná skúsenosť posilnila naše svedectvo.