Modlitba a pokoj

Raz večer som sa pohádala so svojou mamou a cítila som sa dosť zle. Preto som sa rozhodla, že sa pomodlím. Napriek tomu, že som mala zlú náladu a nechcela som byť „duchovná“, vedela som, že modlitba mi pomôže, aby som sa cítila lepšie a už sa nebudem chcieť hádať. Potom čo mama odišla z izby, začala som sa modliť. „Drahý Nebeský Otče, prišla som dnes večer za Tebou pretože…“ Nie. Otvorila som oči a zložila ruky; to znelo dosť trápne. Skúsila som to znova. „Nebeský Otec, potrebujem…“ To tiež znelo divne. Cítila som, že ma Satan povzbudzuje, aby som modlitbu vzdala a nežiadala Nebeského Otca o pomoc.

Náhle som mala pocit, že mám povedať ďakujem! A tak som to urobila a myšlienky o tom, za čo všetko môžem byť môjmu Otcovi v nebesiach vďačná, sa vylievali z mojej mysle. Keď som skončila s ďakovaním, rozprávala som o probléme, ktorý som mala.

Potom som cítila vo svojom vnútri úžasný pokoj, hrejivý duchovný pocit že viem, že náš Nebeský Otec a moji rodičia ma milujú a že som dieťa Božie. Bola som schopná ospravedlniť sa mame a prijať jej ospravedlnenie.