Poháňaní vierou

Nikdy nezabudnem na to, ako som sa prechádzala po Winter Quarters v Nebraske v USA, kde pred mnohými rokmi žili pionieri. Cítila som, že to miesto je posvätné, dokonca i keď som ani nevstúpila do chrámu.

Oči sa mi naplnili slzami a všetko sa mi rozmazalo. Videla som sochu, ale nemohla som rozpoznať postavy. Keď som si utrela slzy, uvidela som muža a ženu, ktorých tváre boli plné smútku. Keď som sa prizrela bližšie, uvidela som postavu bábätka ležiaceho v hrobčeku pri ich nohách.

Pri tomto výjave ma zaplavili mnohé pocity: smútok, hnev, vďačnosť a radosť. Mala som chuť odňať týmto Svätým bolesť, ktorú cítili, ale bola som zároveň vďačná za to, čo obetovali pre evanjelium.

Môj zážitok vo Winter Quarters mi pomohol uvedomiť si, že Nebeský Otec dáva Svojim deťom evanjelium a poskytuje im slobodnú vôľu, aby s ním naložili tak, ako uznajú za vhodné. Rodičia oného dieťatka si mohli vybrať ľahšiu cestu. Keď títo pionieri nasledovali proroka a žili podľa evanjelia, museli sa tlačiť vpred, dokonca i keď to znamenalo, že pri tom pochovali svoje dieťa. Ale rozhodli sa prijať evanjelium do svojho života, a tiež jeho výzvy. Naučila som sa, že zasvätenie Svätých evanjeliu a ich rozhodnutie tlačiť sa vpred boli poháňané vierou a nádejou – nádejou na svetlú budúcnosť a vierou, že Pán ich pozná a môže zmierniť ich bolesť.