Dobehni do cieľa s horiacou fakľou

Veľký kráľ Šalamún je príkladom človeka, ktorý výborne odštartoval. Keď bol mladý, „miloval Hospodina, chodil podľa príkazov svojho otca Dávida“ (1. Kráľov 3:3). Boha to tešilo a povedal mu: „Žiadaj si, čo ti mám dať!“ (1. Kráľov 3:5.)

Namiesto toho, aby Šalamún žiadal bohatstvo alebo dlhý život, požiadal o „poslušné srdce, aby spravoval Tvoj ľud, aby mohol rozoznávať dobré od zlého“ (1. Kráľov 3:9).

Táto žiadosť tak veľmi potešila Pána, že nepožehnal Šalamúna len múdrosťou, ale tiež nesmiernym bohatstvom a dlhým životom.

Hoci bol Šalamún naozaj veľmi múdry a učinil veľa úžasných vecí, neudržal si tento postoj až do cieľa. Nanešťastie, neskôr vo svojom živote „Šalamún robil, čo sa nepáči Hospodinu a nenasledoval plne Hospodina“ (1. Kráľov 11:6).

Koľkokrát sme niečo začali a nedokončili? Diéty? Cvičebné programy? Záväzky čítať písma každý deň? Rozhodnutia stať sa lepšími učeníkmi Ježiša Krista?

Ako často učiníme v januári predsavzatia a niekoľko dní, niekoľko týždňov či snáď i niekoľko mesiacov sa im venujeme so zapáleným odhodlaním iba preto, aby sme v októbri zistili, že vzplanutie nášho záväzku sa zmenilo na takmer studený popol?

Jedného dňa ma zaujal veselý obrázok psa, ktorý ležal vedľa roztrhaného papiera. Nápis pod obrázkom hlásal: „Osvedčenie o výcviku poslušnosti.“

Niekedy sme ako ten pes.

Máme dobré úmysly; máme rýchly štart; chceme byť tými najlepšími. Ale na konci sú naše predsavzatia roztrhané, odhodené a zabudnuté.

Zakopnutie, zlyhanie a niekedy i túžba odstúpiť z pretekov je súčasťou ľudskej povahy. Ale ako učeníci Ježiša Krista sme sa zaviazali, že nielenže odštartujeme preteky, ale tiež že ich aj dokončíme – a pretneme cieľovú pásku s jasne horiacou fakľou. Spasiteľ Svojim učeníkom prisľúbil: „Ale kto vytrvá až do konca, bude spasený“ (Matúš 24:13).

Dovoľte mi parafrázovať to, čo Spasiteľ prisľúbil v dnešnej dobe: Ak dodržiavame Jeho prikázania a dobehneme do cieľa s horiacou fakľou, získame večný život, čo je najväčší zo všetkých darov Božích (pozri NaZ 14:7; pozri tiež 2. Nefi 31:20).

Niekedy sme po tom ako zakopneme, zlyháme či to dokonca vzdáme odradení a veríme tomu, že naše svetlo zhaslo a preteky sú stratené. Ale svedčím vám, že Svetlo Kristovo nemôže byť uhasené. Žiari v najtemnejšej noci a rozjasní naše srdcia, ak len nakloníme naše srdcia k Nemu (pozri 1. Kráľov 8:58).

Nezáleží na tom, ako často alebo ako ďaleko padneme, Svetlo Kristovo vždy svieti jasne. A dokonca i počas najhlbšej noci, ak len vykročíme k Nemu, Jeho svetlo pohltí tiene a opäť zapáli naše duše.

Preteky učeníctva, to nie je šprint; je to maratón. A nezáleží príliš na tom, ako rýchlo ideme. V skutočnosti môžeme tieto preteky nedokončiť len vtedy, ak odstúpime alebo sa vzdáme.

Pokiaľ neustále stúpame a kráčame smerom k nášmu Spasiteľovi, v týchto pretekoch zvíťazíme a naše fakle budú jasne horieť.

Lebo tá fakľa sa netýka len nás alebo toho, čo robíme.

Týka sa Spasiteľa sveta.

A to je Svetlo, ktoré nemôže byť nikdy stlmené. Je to Svetlo, ktoré pohlcuje temnotu, lieči naše rany a horí dokonca uprostred najhlbšieho smútku a nepreniknuteľnej temnoty.

Je to Svetlo, ktoré prevyšuje porozumenie.

Kiež každý z nás dokončí cestu, ktorú sme začali. A s pomocou nášho Spasiteľa a Vykupiteľa, Ježiša Krista, dobehneme do cieľa s radosťou a naše fakle budú stále horieť.