Zamerať sa na stred

Najprv streliť, a potom namaľovať terč sa možno zdá trochu absurdné, ale niekedy sa v iných životných situáciách správame úplne rovnako.

Ako členovia Cirkvi máme tendenciu sa zaoberať takými programami, záležitosťami a dokonca náukami evanjelia, ktoré sa nám zdajú zaujímavé, dôležité, alebo z nich máme radosť. Máme pokušenie nakresliť okolo nich terče, a uveriť tomu, že sme sa zamerali na stred evanjelia.

To je ľahké.

Po celé veky dostávame od Božích prorokov úžasné rady a inšpiráciu. Tiež získavame vedenie a objasnenie z rôznych publikácií, príručiek a manuálov Cirkvi. Je ľahké si vybrať svoju obľúbenú tému z evanjelia a nakresliť okolo nej stred terča, a byť presvedčení, že sme našli stred evanjelia.

Toto nie je len problém dnešnej doby. V starých dobách strávili náboženskí vedúci mnoho času tým, že katalogizovali a ohodnocovali stovky prikázaní a debatovali o tom, ktoré z nich je najdôležitejšie.

Jedného dňa sa skupina náboženských učencov pokúsila zatiahnuť do tohto sporu i Spasiteľa. Požiadali Ho, aby zvážil záležitosť, s ktorou súhlasila iba menšina.

„Majstre,“ spýtali sa Ho, „ktoré je veľké prikázanie v zákone?“

Všetci vieme, ako Ježiš odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou.

To je veľké a prvé prikázanie.

A druhé je mu podobné: Milovať budeš blížneho ako seba samého.

Na týchto dvoch prikázaniach sa zakladá celý zákon aj proroci.“¹

Prosím, všimnite si poslednú vetu: „Na týchto dvoch prikázaniach sa zakladá celý zákon aj proroci.“

Nielenže nám Spasiteľ ukazuje terč, ale tiež nám ukazuje jeho stred.

Ako členovia Cirkvi sme uzatvorili zmluvu, že vezmeme na seba meno Ježiša Krista. Táto zmluva zahŕňa porozumenie toho, že sa budeme usilovať učiť sa o Bohu, milovať Ho, zvyšovať našu vieru v Neho, rešpektovať Ho, kráčať po Jeho ceste a stáť pevne ako Jeho svedkovia.

Čím viac sa učíme o Bohu a čím viac cítime Jeho lásku k nám, tým viac si uvedomujeme, že nekonečná obeť Ježiša Krista je božský dar od Boha. A Božia láska nás inšpiruje k tomu, aby sme chodili po ceste pravého pokánia, ktorá vedie k zázraku odpustenia. Tento proces nám umožní, aby sme cítili k ľuďom okolo nás väčšiu lásku a súcit. Naučíme sa vidieť pod povrch. Odoláme pokušeniu obviňovať alebo súdiť druhých za ich hriechy, zlyhania, chyby, politické sklony, náboženské presvedčenie, národnosť alebo farbu pleti.

Na každého, koho stretneme, sa budeme dívať ako na dieťa nášho Nebeského Otca – nášho brata alebo sestru.

Načiahneme sa k ostatným s porozumením a láskou – dokonca k tým, ktorých nie je ľahké milovať. Budeme žialiť s tými, ktorí žialia a utešovať tých, ktorí útechu potrebujú.²

A uvedomíme si, že sa nemusíme mučiť tým, čo je správnym terčom evanjelia.

Tým terčom sú dve veľké prikázania. Na týchto dvoch prikázaniach sa zakladá celý zákon aj proroci.³ Ak to prijmeme, všetky ostatné dobré veci zapadnú na správne miesto.

Ak sa náš primárny cieľ, myšlienka a úsilie sústredí na zvyšujúcu sa lásku k Všemocnému Bohu a ak načahujeme svoje srdce k ostatným, môžeme vedieť, že sme našli správny terč a zameriavame sa na stred – stávajúc sa tak pravými učeníkmi Ježiša Krista.