Zmena môjho prístupu k získaniu svedectva

Každý, kto by sa pozeral zvonku, by ma nazval „aktívnou“ v Cirkvi, ale stále som nevedela, či je Cirkev pravdivá. Ale chcela som to vedieť.

Preto som sa rozhodla slúžiť na misii. Nesprávne som predpokladala, že keď budem misionárka, bude automaticky pravdepodobnejšie, že dostanem odpovede od Boha. Stále som nevynakladala nejaké veľké úsilie na modlitbu alebo štúdium, ale čoskoro som obdržala svoje poverenie.

Na začiatku svojej misie som mala kvôli svojej nedbalej snahe problém cítiť Ducha pri online tréningu počas pandémie. Potom som však prišla do misionárskeho tréningového centra osobne. A čas, ktorý som tam strávila, bol najduchovnejším zážitkom môjho života. Bolo to po prvýkrát, čo som mala jednoduché semienko viery, ktoré bolo skutočné.

Keď som nakoniec vstúpila do misijného poľa, bolo to ťažké. Mala som pocit, akoby sa to malé svedectvo, ktoré som získala, stratilo.

Jedného dňa som plakala a potom sa mi v hlave vynorila spomienka. Môj otec sa ma zvykol pýtať, ako bolo v škole a ja som vždy povedala, že tam bola nuda. A on vždy odpovedal: „No, to preto, že si si to sama urobila nudným. Ak chceš, aby ťa škola bavila, urob ju zábavnou.“ Uvedomila som si, že buď môžem svoj čas na misii maximálne využiť prostredníctvom učenia sa a rastu, alebo sa môžem rozhodnúť, že sa budem cítiť mizerne.

Modlila som sa teda úprimnejšie ako kedykoľvek predtým, aby som Nebeskému Otcovi povedala, že sa pokúsim zmeniť svoj postoj. Po tomto som mala motiváciu vynaložiť nové úsilie. Začala som skutočne študovať, modliť sa a premýšľať a časom sa ten záblesk svedectva vrátil – a ďalej rástol. Bola som menej frustrovaná a začala som nachádzať radosť z evanjelia.

Ak ste frustrovaní pocitom, že vaša viera nerastie, možno sa pýtate, či Boh existuje a či Mu na vás záleží. Ale ja som prišla na to, že On je vždy s nami a pomôže nám posilniť našu vieru a svedectvo, ak prevezmeme zodpovednosť a vynaložíme úsilie (pozri Moroni 10:4).

Starší Robert D. Hales (1932 – 2017) z Kvóra dvanástich apoštolov povedal: „Aj keď sa zdá, že neexistuje presný vzorec, podľa ktorého by každý z nás získal svedectvo, zdá sa, že existuje určitý rozpoznateľný vzorec.“¹ Tento vzorec zahŕňa úprimnú túžbu poznať pravdu, modliť sa, byť ochotní slúžiť tam, kde sme povolaní, snažiť sa byť poslušní, študovať písma a uplatňovať ich v našich životoch a byť pokorní.

Nikdy by som neposilnila svoju vieru bez toho, aby som zmenila svoj postoj, nasledovala tento vzorec a vložila svoje srdce do spojenia s Nebeským Otcom a Ježišom Kristom. Keď som ale urobila tieto zmeny, začala som dostávať odpovede a veriť pravdám.

Sestra Rebecca L. Cravenová, druhá radkyňa v generálnom predsedníctve Mladých žien, nedávno povedala: „Byť učeníkom Ježiša Krista znamená viac než len dúfať alebo veriť. … Vyžaduje si to, aby sme niečo urobili.“² Vďaka svojej skúsenosti som sa naučila, že je to pravda: to, čo vložím do evanjelia, to z neho aj dostanem.

Pre tých, ktorí sa pozerajú, pravdepodobne vyzerá úroveň mojej aktívnosti v Cirkvi rovnako ako vždy. Ale zmenila som svoj záväzok voči evanjeliu vo svojom srdci. A tým sa zmenilo všetko.