Písma
2. Nefi 8


Kapitola 8

Jákob pokračuje v čítaní z Izaiáša: V posledných dňoch Pán uteší Sion a zhromaždí Izrael – Vykúpení prídu do Sionu za veľkej radosti – Porovnaj s Izaiášom 51 a 52:1–2. Okolo roku 559–545 pred Kr.

1 Počúvajte ma, vy, ktorí nasledujete spravodlivosť. Pozrite na skalu, z ktorej ste vytesaní, a na hlbinu jamy, z ktorej ste vykopaní.

2 Pozrite na Abraháma, otca vášho, a na Sáru, ktorá vás porodila; lebo jeho jediného som povolal a požehnal mu.

3 Lebo Pán uteší Sion, uteší všetky pusté miesta jeho; a učiní pustatinu jeho podobnú Édenu a púšť jeho podobnú záhrade Pánovej. Bude tam radosť a veselie, vďakyvzdanie a zvuk piesne.

4 Počúvaj ma, ľud môj; a dopraj mi sluchu, ó národ môj; lebo zákon vyjde odo mňa a viesť budem súd svoj, aby som zostal svetlom pre ľud.

5 Spravodlivosť moja je blízko; spása moja vyšla a rameno moje bude súdiť ľud. Ostrovy ma budú očakávať a v rameno moje budú dôverovať.

6 Pozdvihnite oči svoje k nebesiam a pozrite na zem dole; lebo nebesia zmiznú ako dym a zem zvetrá ako odev; a tí, ktorí na nej prebývajú, zomrú podobným spôsobom. Ale spása moja bude naveky a spravodlivosť moja nebude zrušená.

7 Počúvajte ma, vy, ktorí poznáte spravodlivosť, ľudia, do sŕdc ktorých som vpísal zákon svoj, nebojte sa potupy od ľudí, ani sa neobávajte ich hanobenia.

8 Lebo moľ ich zožerie ako odev a červ ich zožerie ako vlnu. Ale spravodlivosť moja bude naveky a spása moja z pokolenia na pokolenie.

9 Prebuď sa, prebuď sa! Obleč si silu, ó ruka Pánova; prebuď sa ako v časoch dávnych. Či nie si ty ten, kto rozsekal Rahaba a prebodol draka?

10 Či nie si ty ten, kto vysušil more, vody veľkej hĺbky; kto učinil z hlbín mora cestu pre vykúpených, aby prešli?

11 Takže vykúpení Pánovi sa prinavrátia a prídu do Sionu so spevom; a večná radosť a svätosť bude na ich hlavách; a obdržia veselie a radosť; žiaľ a smútok utečú.

12 Ja som ten; áno, ja som ten, kto vás utešuje. Hľa, kto si ty, že by si sa mal báť človeka, ktorý zomrie, a syna človeka, ktorý bude učinený podobným tráve?

13 zabúdaš na Pána, tvorcu svojho, ktorý roztiahol nebesia a položil základy zeme, a neustále sa bojíš každý deň pre zlostnosť utláčateľa, ako by bol pripravený ničiť? A kde je zlostnosť utláčateľa?

14 Zajatý vyhnanec sa náhli, aby mohol byť prepustený, a aby nezomrel v jame, ani aby nemal nedostatok chleba.

15 Ale ja som Pán, tvoj Boh, ktorého vlny hučali; Pán mocností je meno moje.

16 A slová svoje vkladal som do úst tvojich, a skrýval som ťa v tieni ruky svojej, aby som mohol zasadiť nebesia a položiť základy zeme, a povedať Sionu: Hľa, ty si ľudom mojím.

17 Prebuď sa, prebuď sa, vstaň, ó Jeruzalem, ktorý si pil z ruky Pánovej kalich hnevu jeho – ty vypil si kal z kalicha závrate do dna –

18 A niet nikoho, kto by ho viedol medzi všetkými synmi, ktorých zrodil; ani nikoho, kto ho berie za ruku, zo všetkých synov, ktorých vychoval.

19 Títo dvaja synovia prichádzajú k tebe, kto ťa bude ľutovať – spustošenie tvoje a zničenie, a hlad, a meč – a kým ťa mám utešiť?

20 Synovia tvoji ochabli, okrem týchto dvoch; tí ležia na rázcestí všetkých ulíc; ako divý býk v sieti sú plní hnevu Pánovho, pokarhania Boha tvojho.

21 Takže počuj teraz toto, ty súžený a opitý, ale nie však vínom:

22 Tak hovorí Pán tvoj, Pán a Boh tvoj vedie zápas ľudu svojho; hľa, odňal som z ruky tvojej kalich závrate, kal z kalicha hnevu svojho; nebudeš ho viac piť.

23 Ale vložím ho do ruky tým, ktorí ťa sužujú; ktorí hovoria duši tvojej: Skloň sa, nech môžeme prejsť – a ty si kládol telo svoje ako zem a ako ulicu pre tých, ktorí prešli.

24 Prebuď sa, prebuď sa, obleč sa v silu svoju, ó Sion; obleč sa do odevu krásneho, ó Jeruzalem, mesto sväté; lebo odo dnes už nikdy do teba nevojde neobrezaný a nečistý.

25 Otras sa z prachu; povstaň, usadni, ó Jeruzalem; uvoľni okovy z hrdla svojho, ó zajatá dcéra Sionská.