1 Ach, Aríél, Aríél, mesto, kde Dávid táboril! Pripájajte rok k roku; nech obety zabíjajú.

2 Potom stiesnim Aríél, nastane vzdychanie a nárek; lebo tak mi Pán povedal: Tak sa stane Aríél;

3 Že ja, Pán, ju obkľúčim táborom ako obručou, zovriem ju ako valom vrchu, a postavím proti nej pevnosti.

4 A bude zvrhnutá a zo zeme bude hovoriť, stlmene z prachu bude znieť jej reč; a jej hlas bude znieť zo zeme ako ten, ktorý má známeho ducha, zo zeme, a reč jej šepkať bude z prachu.

5 Množstvo jej nepriateľov bude ako rozvírený prach a množstvo ukrutníkov ako okolo letiaca pleva; áno, bude to v okamihu, náhle.

6 Lebo oni budú navštívení Pánom mocností, hromom a zemetrasením, a veľkým hlukom, a búrkou, a víchricou, a plameňom stravujúceho ohňa.

7 A zástupy národov, ktoré bojujú proti Aríél, dokonca všetky, ktoré bojujú proti nej a jej výzbroji a ktoré ju utláčajú, budú ako sen z nočného videnia.

8 Áno, bude to pre nich dokonca ako hladnému človeku, ktorý sníva, a hľa, je, ale prebúdza sa a duša jeho je prázdna; alebo ako smädnému človeku, ktorý sníva, a hľa, pije, ale prebúdza sa, a hľa, je slabý a duša jeho má chuť. Áno, dokonca tak pochodia zástupy všetkých národov bojujúcich proti vrchu Sion.