Moc božskosti

Prorok Joseph Smith sa len niekoľko mesiacov pred svojou smrťou stretol s Dvanástimi apoštolmi, aby s nimi hovoril o najväčších potrebách, ktorým Cirkev vo vtedajšej ťažkej dobe čelila. Povedal im: „Potrebujeme chrám viac než čokoľvek iné.“¹ Dnes, v tejto náročnej dobe, nepochybne každý z nás aj naše rodiny potrebujeme chrám viac ako čokoľvek iné.

Počas nedávneho zasvätenia chrámu ma nadchlo všetko, čo som tam prežil. Milujem dni otvorených dverí, možnosť pozdraviť sa s mnohými návštevníkmi chrámu, kultúrne vystúpenia mladých a ich vitalitu a nadšenie, a potom krásne zasväcovacie zasadania. Duch bol veľmi príjemný. Mnoho ľudí bolo požehnaných. A nasledujúce ráno sme s manželkou vstúpili do krstiteľnice, aby sme sa zúčastnili krstov za niekoľkých našich predkov. Keď som zdvihol ruku, aby som začal obrad, moc Ducha ma skoro premohla. Znova som si uvedomil, že skutočná moc chrámu spočíva v jeho obradoch.

Ako Pán zjavil, plnosť Melchisedekovho kňazstva sa nachádza v chráme a v jeho obradoch, lebo v ňom sú ustanovené kľúče svätého kňazstva, aby ste mohli obdržať česť a slávu.² Preto sa v jeho obradoch prejavuje moc božskosti.³ Tento sľub je určený vám a vašej rodine.

Našou zodpovednosťou je prijímať to, čo náš Otec ponúka.⁴ Lebo tomu, kto prijíma, bude dané hojne, dokonca moc:⁵ moc prijať všetko, čo nám On môže dať a dá – teraz aj na večnosti;⁶ moc stať sa synmi a dcérami Božími⁷, poznať moci nebies;⁸ moc hovoriť v Jeho mene⁹ a prijať moc Jeho Ducha¹⁰. Tieto moci sa stávajú osobne dostupné pre každého z nás skrze obrady a zmluvy chrámu.

Nefi videl našu dobu vo svojom veľkolepom videní: „Ja, Nefi, som uzrel moc Baránka Božieho, ako zostúpila na svätých z cirkvi Baránkovej a na ľud zmluvy Pánovej, ktorý bol rozptýlený po celej tvári zeme; a boli ozbrojení spravodlivosťou a mocou Božou vo veľkej sláve.“¹¹

Nedávno som mal príležitosť byť pri tom, keď prezident Russell M. Nelson počas dní otvorených dverí v chráme zhromaždil svoju rodinu okolo pečatiaceho oltára a vysvetlil im, že všetko čo v Cirkvi robíme – každé zhromaždenie, činnosť, lekcia a služba – nás má pripraviť na to, aby sme prišli do chrámu a pokľakli pri oltári a mohli tak prijať Otcove zasľúbené požehnania na večnosť.¹²

Keď vo svojom vlastnom živote cítime požehnania chrámu, naše srdcia sa obracajú k našej rodine, žijúcej aj zomrelej.

Nedávno som zažil ako sa jedna trojgeneračná rodina spoločne zúčastnila krstov za svojich predkov. Dokonca sa zapojila aj stará mama – aj keď sa trochu obávala toho, že by sa mala ponoriť pod vodu. Keď sa vynorila z vody a objala svojho manžela, mala v očiach slzy radosti. Starý otec a otec sa potom krstili navzájom a pokrstili tiež mnoho vnúčat. Akú väčšiu radosť by mohla rodina spoločne zažiť? Každý chrám ma vyhradený čas pre rodiny, počas ktorého si ako rodina môžete rezervovať čas v krstiteľnici.

Prezident Joseph F. Smith krátko pred smrťou obdržal zjavenie o vykúpení mŕtvych. Učil, že tí, ktorí sú v duchovnom svete, sú úplne závislí na obradoch, ktoré prijmeme v ich zastúpení. V písmach sa píše: Mŕtvi, ktorí činia pokánie, budú vykúpení skrze poslušnosť obradov domu Božieho.¹³ My prijímame obrady v ich zastúpení, ale oni uzatvárajú každú zmluvu spojenú s každým obradom a sú za ňu zodpovední. Pre nás je závoj v chráme tenký a pre nich je úplne odhrnutý.

V čom teda spočíva naša osobná zodpovednosť zapojiť sa do tejto práce, ako tí, ktorí vykonávajú obrady a ako pracovníci? Prorok Joseph Smith v roku 1840 učil Svätých, že sa musí vynaložiť veľké úsilie a bude si to vyžadovať určité prostriedky – a vzhľadom na to, že táto práca [na vybudovaní chrámu] sa musí uskutočniť v spravodlivosti, prináleží Svätým, aby vo svojej mysli zvážili dôležitosť týchto vecí, a potom podnikli také kroky, ktoré sú nutné na to, aby ich uskutočnili; a aby sa obrnili odvahou a rozhodli urobiť všetko, čo je v ich silách a aby pocítili, že sú do toho natoľko zapojení, ako keby všetka práca závisela len na nich samých.¹⁴

V knihe Zjavenie čítame:

„Kto sú títo oblečení do bieleho rúcha a odkiaľ prišli?

… To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia a oprali si rúcha a zbielili ich v krvi Baránkovej.

Preto sú pred trónom Božím a slúžia Mu dňom i nocou v Jeho chráme. Sediaci na tróne ich bude zatieňovať.“¹⁵

Viete si predstaviť tých, ktorí v dnešnej dobe slúžia v chráme?

V 150 chrámoch po celom svete je viac než 120 000 chrámových pracovníkov. Napriek tomu je tu priestor aj pre ďalších, aby mohli získať túto nádhernú skúsenosť. Keď prezident Gordon B. Hinckley oznámil koncept mnohých malých chrámov po celom svete, povedal, že „všetci chrámoví pracovníci budú miestni ľudia, ktorí budú slúžiť v ďalších funkciách vo svojich zboroch a koloch“¹⁶. Bežne sú pracovníci povolaní k službe na dva alebo tri roky s možnosťou predĺženia. Nie je zámerom, aby ste v tomto povolaní zostali tak dlho, ako len môžete. Mnoho tých, ktorí v chráme slúžili dlho, si uchováva lásku k chrámu aj keď sú uvoľnení a umožnia aby slúžili ďalší, noví pracovníci.

Apoštol John A. Widtsoe pred takmer 100 rokmi povedal: „Potrebujeme viac pracovníkov, aby uskutočňovali [toto] nádherné dielo. … Potrebujeme viac obrátených k chrámovej práci, zo všetkých vekových skupín. …V tomto novom chrámovom hnutí prišiel čas … priviesť do aktívnej službu všetkých ľudí každého veku. … Chrámová práca je … rovnako prospešná pre mladých a aktívnych ako pre starších, ktorí už majú za sebou mnohé životné bremená. Mladý muž potrebuje svoje miesto v chráme ešte viac ako jeho otec alebo starý otec, ktorých posilnili ich životné skúsenosti; a mladá deva, ktorá práve vstupuje do života, potrebuje ducha, vplyv a smer, ktoré získavame z účasti na chrámových obradoch.“¹⁷

V mnohých chrámoch vyzývajú prezidenti chrámov novopovolaných a obdarovaných misionárov, mladých mužov a ženy, aby tam pred odchodom do MTC krátko slúžili ako chrámoví pracovníci. Títo mladí ľudia nielenže získajú požehnanie slúžiť, ale „pre všetkých, ktorí v chráme slúžia, pozdvihujú jeho krásu a ducha“¹⁸.

Požiadal som niekoľko mladých mužov a mladých žien, ktorí slúžili ako chrámoví pracovníci pred svojou misiou a po nej, aby sa podelili o svoje pocity. Svoje skúsenosti z chrámu opísali napríklad takto:

Keď slúžim v chráme, …

• Cítim, „že som bližšie k svojmu Otcovi a Spasiteľovi“;

• Cítim „úplný pokoj a radosť“;

• Cítim sa, „ako by som bol doma“;

• Prináša mi to „posvätnosť, moc a silu“;

• Cítim „dôležitosť mojich posvätných zmlúv“;

• „Chrám sa stáva mojou súčasťou“;

• „Tí, ktorým slúžime, sú počas obradov blízko“;

• „Dáva mi to silu prekonávať pokušenia“ a

• „Chrám mi navždy zmenil život“¹⁹.

Služba v chráme je bohatým a silným zážitkom pre ľudí každého veku. Dokonca v chráme spoločne slúžia aj niektorí novomanželia. Prezident Nelson povedal: „Služba v chráme … je pre rodinu veľkolepou činnosťou.“²⁰ Okrem toho, že obdržíte obrady za svojich predkov, ako chrámoví pracovníci môžete obrady aj vykonávať.

Ako povedal prezident Wilford Woodruff:

„Aké väčšie povolanie môže ktokoľvek na tvári tejto zeme mať, než to, aby mal vo svojich rukách moc a právomoc ísť a vykonávať obrady spásy? …

… Stávate sa nástrojom v rukách Božích v spáse tejto duše. Deťom ľudským nebolo dané nič, čo by sa tomuto mohlo rovnať.“²¹

A tiež povedal:

„Bude [vám] dané sladké našepkávanie Svätého Ducha a z času na čas budú pridané poklady nebies a spoločenstvo anjelov.“²²

„To stojí za všetko, čo vy alebo ja môžeme obetovať [počas] oných niekoľkých rokov, ktoré tu máme stráviť v tele.“²³

Prezident Thomas S. Monson nám nedávno pripomenul, že „požehnania chrámov sú neoceniteľn铲⁴. „Žiadna obeť nie je príliš veľká.“²⁵

Príďte do chrámu. Prichádzajte často. Prichádzajte so svojou rodinou a pre ňu. Prichádzajte a pomáhajte prichádzať aj druhým.

„Kto sú títo oblečení do bieleho rúcha?“ Bratia a sestry, vy ste tí – vy, ktorí ste obdržali obrady chrámu, ktorí dodržiavajte svoje zmluvy aj za cenu obete; vy, ktorí pomáhate svojej rodine nájsť požehnania zo služby v chráme a ktorí na tejto ceste pomáhate aj ďalším. Ďakujem vám za vašu službu. Svedčím, že každý chrám je Božím svätým, posvätným domom, a že každý z nás sa v ňom môže dozvedieť a učiť o mociach božskosti, v mene Ježiša Krista, amen.