A smrť už viac nebude

Pred týždňom bola Veľká noc a naše myšlienky sa znova zamerali na zmiernu obeť a vzkriesenie Pána Ježiša Krista. V uplynulom roku som o vzkriesení uvažoval a premýšľal viac ako zvyčajne.

Skoro pred rokom zomrela naša dcéra Alisa. Bojovala s rakovinou skoro osem rokov, prekonala niekoľko operácií a rôzne liečby, zažila úžasné zázraky a hlboké sklamania. Boli sme svedkami toho, ako sa jej fyzický stav zhoršoval, keď sa jej smrteľný život blížil ku koncu. Bolo nesmierne bolestné vidieť, že sa to deje našej drahej dcérke – temperamentnému dievčatku z ktorej vyrástla talentovaná a úžasná žena, manželka a matka. Mal som pocit, že mi pukne srdce.

Minulý rok, asi mesiac predtým ako Alisa zomrela, napísala: „Veľká noc je pripomienkou všetkého, v čo dúfam. Dúfam v to, že jedného dňa budem uzdravená. Jedného dňa v sebe nebudem mať žiadny kov ani plast. Jedného dňa sa moje srdce oslobodí od strachu a moja myseľ od úzkosti. Nemodlím sa za to, aby sa to stalo už čoskoro, ale som veľmi rada, že skutočne verím v krásny život po smrti.“¹

Vzkriesenie Ježiša Krista je zárukou presne toho, v čo Alisa dúfala a každému z nás vštepuje dôvod „pre [našu] nádej“². Prezident Gordon B. Hinckley hovoril o vzkriesení ako o „najúžasnejšej udalosti v histórii ľudstva“³.

Vzkriesenie sa uskutočňuje prostredníctvom uzmierenia Ježiša Krista a je kľúčovým prvkom veľkého plánu spásy.⁴Sme duchovné deti nebeských rodičov.⁵ Keď vstupujeme do tohto pozemského života, spája sa náš duch s telom. Zažívame všetky radosti a výzvy spojené so smrteľným životom. Keď človek zomrie, jeho duch sa oddelí od tela. Vzkriesenie umožňuje, aby sa duch človeka znova spojil s telom, ale teraz to bude už telo nesmrteľné a dokonalé – nebude podliehať bolesti, chorobám ani iným problémom.⁶

Po vzkriesení sa duch od tela už neoddelí, pretože Spasiteľovo vzkriesenie prinieslo úplné víťazstvo nad smrťou. Aby sme dosiahli svoje večné určenie, musí sa táto nesmrteľná duša – duch a telo – zjednotiť naveky. Keď bude náš duch neoddeliteľne spojený s nesmrteľným telom, budeme môcť získať plnosť radosti.⁷ Bez vzkriesenia by sme vlastne nemohli plnosť radosti nikdy získať, ale boli by sme naveky nešťastní.⁸ Dokonca aj verní a spravodliví ľudia vnímajú oddelenie svojho tela od ducha ako zajatie. Z tohto zajatia sa dostávame prostredníctvom vzkriesenia, čo je vykúpenia z pút alebo reťazí smrti.⁹ Bez ducha a tela niet žiadnej spásy.

Každý z nás má fyzické, duševné a citové obmedzenia a slabosti. Tieto ťažkosti, z ktorých niektoré sú teraz zdanlivo neprekonateľné, sa nakoniec vyriešia. Žiadny z týchto problémov nás nebude trápiť, keď budeme vzkriesení. Alisa zisťovala, aký je pri type rakoviny, ktorou trpela, podiel tých, ktorí prežijú a dané čísla neboli povzbudivé. Napísala: „Liek však existuje, a tak sa nebojím. Ježiš už moju rakovinu vyliečil, aj tú vašu. … Bude mi lepšie. Som rada, že to viem.“¹⁰

Slovo rakovina môžeme nahradiť ktorýmkoľvek iným fyzickým, duševným či citovým neduhom, ktorému môžeme čeliť. Vďaka vzkrieseniu boli tieto neduhy už tiež vyliečené. Zázrak vzkriesenia, oný neprekonateľný liek, je nad možnosti modernej medicíny. Ale je v moci Božej Vieme, že je možné ho vykonať, pretože Spasiteľ je vzkriesený a uskutoční tiež vzkriesenie každého z nás.¹¹

Spasiteľovo vzkriesenie dokazuje, že je Syn Boží a že to, čo učil, je skutočnosť. „Niet Ho tu, lebo vstal, ako povedal.“¹² Žiadny iný dôkaz Jeho božskosti nemohol byť silnejší než to, že vyšiel z hrobu s nesmrteľným telom.

Vieme o svedkoch vzkriesenia z dôb Nového zákona. Okrem mužov a žien, o ktorých čítame v evanjeliách, videli vzkrieseného Pána, ako nás Nový zákon uisťuje, v skutočnosti stovky ľudí.¹³ A Kniha Mormonova hovorí o stovkách ďalších: „A stalo sa, že zástup predstúpil a oni vkladali ruky svoje do boku jeho, … a uvideli očami svojimi a pocítili rukami svojimi, a vedeli s istotou, a vydali svedectvo, že to je ten, o ktorom písali proroci, že má prísť.“¹⁴

K týmto dávnym svedkom sa pridávajú svedkovia v neskorších dňoch. V skutočnosti hneď na počiatku tejto dispenzácie videl Joseph Smith vzkrieseného Spasiteľa.¹⁵ Žijúci proroci a apoštoli svedčia o skutočnosti vzkrieseného, žijúceho Krista.¹⁶ A tak môžeme povedať, že okolo seba tiež „máme toľký oblak svedkov“¹⁷. A každý z nás môže byť súčasťou oblaku svedkov, ktorí prostredníctvom moci Ducha Svätého vedia, že to, čo oslavujeme na Veľkú noc, sa skutočne stalo – a že vzkriesenie je skutočné.

Skutočnosť Spasiteľovho vzkriesenia prekonáva a nahrádza náš zármutok nádejou, lebo s ňou prichádza uistenie o tom, že práve tak skutočné sú aj všetky ostatné zasľúbenia evanjelia – zasľúbenia, ktoré nie sú o nič menej zázračné než vzkriesenie. Vieme, že On má moc očistiť nás od všetkých našich hriechov. Vieme, že na Seba vzal všetky naše slabosti, bolesti a nespravodlivosti, ktoré sme utrpeli.¹⁸ Vieme, že vstal „z mŕtvych s uzdravením na krídlach svojich“¹⁹. Vieme, že nás môže uzdraviť, nezáležiac na tom, aké máme zranenie. Vieme, že „zotrie [nám] každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bolesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo“²⁰. Vieme, že môžeme byť učinení dokonalými skrze Ježiša, ktorý vykonal toto dokonalé uzmierenie²¹, pokiaľ v Neho budeme mať vieru a budeme Ho nasledovať.

Ku koncu inšpirujúceho oratória Mesiáš pridal Händel krásnu hudbu k slovám apoštola Pavla, ktoré vyjadrujú radosť nad vzkriesením.

„Ajhľa, poviem vám tajomstvo: všetci neumrieme, ale všetci sa premeníme,

razom, ihneď, len čo zaznie hlas poslednej trúby. … zaznie trúba a mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme.

Veď porušiteľné telo musí obliecť neporušiteľnosť a smrteľné musí obliecť nesmrteľnosť.

… vtedy sa splní slovo, ktoré je napísané: Pohltená je smrť vo víťazstve.

Kde je, ó smrť, tvoje víťazstvo? Kde je, ó smrť, osteň tvoj? …

Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo v našom Pánovi Ježišovi Kristovi!“²²

Som vďačný za požehnania, ktoré dostávame vďaka uzmiereniu a vzkrieseniu Pána Ježiša Krista. Pre všetkých, ktorí položili dieťa do hrobu alebo plakali nad rakvou manžela či manželky, alebo cítili zármutok nad smrťou rodiča alebo niekoho blízkeho, je vzkriesenie zdrojom veľkej nádeje. Bude to silný zážitok znova ich uvidieť – nielen ako duchov, ale so vzkrieseným telom.

Túžim po tom uvidieť znova svoju mamu, pocítiť jej jemný dotyk a pozrieť sa do jej láskavých očí. Prajem si vidieť úsmev svojho otca, počuť ho, ako sa smeje a vidieť ho ako vzkriesenú dokonalú bytosť. Okom viery hľadím na Alisu, ktorá je mimo dosah všetkého pozemského trápenia či ostňa smrti, na vzkriesenú, dokonalú Alisu, víťaznú a pociťujúcu plnosť radosti.

Na Veľkú noc pred niekoľkými rokmi jednoducho napísala: „Život skrze Jeho meno. Toľko nádeje. Vždy. Skrze všetko. Mám rada Veľkú noc, ktorá mi to pripomína.“²³

Svedčím o tom, že vzkriesenie je skutočnosť. Ježiš Kristus žije a vďaka Nemu budeme všetci znova žiť. V mene Ježiša Krista, amen.