Zhromažďovanie rodiny Božej

Drahí bratia a sestry, mám radosť z toho, že mám príležitosť byť medzi vami na začiatku zasadania tejto generálnej konferencie. Srdečne vás vítam.

Generálna konferencia bola pre Svätých neskorších dní vždy časom zhromažďovania sa. Už je to dávno, čo sme boli schopní fyzicky sa zhromaždiť na jednom mieste, ale Pán zabezpečil spôsoby, aby sa požehnania generálnej konferencie dostali k vám, nezáležiac na tom, kde žijete. Hoci je pôsobivé vidieť zhromaždenie Svätých v tomto veľkom Konferenčnom centre, my, ktorí stojíme za rečníckym pultom, máme vždy na pamäti oči miliónov ľudí, ktorí sú zhromaždení spolu s nami po celom svete, aby pozerali a počúvali konferenciu. Mnohí z vás ste sa zhromaždili so svojimi rodinami; niektorí so svojimi priateľmi alebo s členmi Cirkvi.

Kdekoľvek ste a akýmkoľvek spôsobom počujete môj hlas, prosím vedzte, že dokonca aj keď tu s nami nie ste osobne, cítime, že ste s nami v duchu. Dúfame, že všetci sa budete cítiť s nami v jednote – že budete cítiť duchovnú silu, ktorá prichádza vždy, keď sa skupina veriacich zhromaždí v mene Ježiša Krista.

Cítim nabádanie hovoriť k vám dnes o inom druhu zhromaždenia sa. Toto sa nedeje iba každých šesť mesiacov, tak ako pri generálnej konferencii. Ale deje sa to neprerušene od prvých dní znovuzriadenia Cirkvi a je to urýchľované v posledných rokoch. Hovorím o zhromažďovaní rodiny Božej.

Pre opísanie tohto zhromažďovania sa by bolo najlepšie začať predtým ako sme sa narodili, pred tým, čo Biblia nazýva „počiatok“ (Genesis 1:1). V tom čase sme žili s Nebeským Otcom ako Jeho duchovné deti. Toto sa vzťahuje na každého jednotlivca, ktorý kedy žil na zemi.

Vidíte, pomenovania „brat“ a „sestra“ nie sú pre nás len priateľským pozdravením alebo prejavom náklonnosti. Sú vyjadrením večnej pravdy: Boh je doslova Otec celého ľudstva; každý z nás sme súčasťou Jeho večnej rodiny. Pretože nás miluje láskou dokonalého Otca, chce, aby sme napredovali, zlepšovali sa a stali takými, ako je On. Ustanovil plán, skrze ktorý môžeme prísť na zem v rodinách a zažiť to, čo nás pripraví na návrat k Nemu a na to, aby sme žili tak, ako žije On.

Ústredným prvkom tohto plánu bol sľub, že Ježiš Kristus ponúkne samého seba ako obeť, záchranu od hriechu a smrti. Našou úlohou v tom pláne je prijať Spasiteľovu obeť tým, že budeme poslúchať zákony a obrady evanjelia. Vy a ja sme prijali tento plán. V skutočnosti sme sa z neho radovali, dokonca aj napriek tomu, že to znamenalo odchod z prítomnosti Otca a či dokonca zabudnutie toho, čo sme tam s Ním zažili.

Ale nie sme sem poslaní v absolútnej tme. Každému z nás je daný diel Božieho svetla, nazývaný „Svetlo Kristovo“, aby nám pomohlo rozoznávať medzi dobrom a zlom, správnym a nesprávnym. To je dôvod, prečo dokonca aj tí, ktorí žili s malým alebo žiadnym poznaním Otcovho plánu môžu stále cítiť vo svojich srdciach, že určité skutky sú správne a morálne, a iné nie.

Náš zmysel pre to, čo je správne a čo nesprávne rastie, keď vychovávame naše deti. Skoro v každom rodičovi je prirodzená túžba učiť svoje deti morálne zásady. Toto je súčasťou zázraku plánu Nebeského Otca. Chce, aby Jeho deti prišli na zem, nasledujúc večný vzor rodín, ktorý existuje v nebi. Rodiny sú základnou organizačnou jednotkou vo sférach večnosti a On chce, aby takou základnou jednotkou boli aj na zemi. Aj keď pozemské rodiny sú ďaleko od dokonalosti, dávajú deťom Božím najlepšiu šancu, aby boli uvítané do sveta jedinou láskou na svete, ktorá je veľmi podobná tej, ktorú sme cítili v nebi – rodičovskou láskou. Rodiny sú tiež najlepším spôsobom ako zachovávať a odovzdávať morálne hodnoty a pravé zásady, ktoré nás s veľkou pravdepodobnosťou privedú späť do Božej prítomnosti.

Iba veľmi malá skupina Božích detí obdrží počas tohto života úplné porozumenie Božieho plánu, spolu s prístupom ku kňazským obradom a zmluvám, ktoré činia Spasiteľovu zmiernu moc plne činnú v našich životoch. Dokonca aj tie s tými najlepšími rodičmi môžu žiť verne podľa svetla, ktoré majú, ale nikdy nepočuli o Ježišovi Kristovi a Jeho uzmierení alebo neboli vyzvaní, aby boli v Jeho mene pokrstené. Toto bolo pravdou pre nespočetné milióny našich bratov a sestier v dejinách sveta.

Niektorí si myslia, že je to neférové. Niektorí to dokonca vzali ako dôkaz, že neexistuje žiadny plán, žiadne špecifické požiadavky pre spásu – cítiac, že spravodlivý, milujúcu Boh by nestvoril plán, ktorý by bol dostupný iba pre takú malú skupinu Jeho detí. Iní zas mohli dospieť k záveru, že Boh sa musel rozhodnúť už v predstihu, ktoré zo Svojich detí zachráni a učinil pre ne Svoje evanjelium dostupným, zatiaľ čo tí, čo nikdy nepočuli evanjelium jednoducho neboli „vyvolení“.

Ale my vieme, vďaka pravdám znovuzriadeným skrze proroka Josepha Smitha, že Boží plán je oveľa láskavejší a spravodlivejší ako toto. Náš nebeský Otec je horlivý zhromaždiť a požehnať celú Svoju rodinu. Hoci vie, že nie všetky si vyberú byť zhromaždené, Jeho plán dáva každému z Jeho detí príležitosť prijať alebo odmietnuť Jeho pozvanie. A rodiny sú centrom tohto plánu.

Pred storočiami prorok Malachiáš povedal, že v nadchádzajúcich dňoch Boh pošle Eliáša, ktorý „obráti srdce otcov k synom a srdce synov k otcom“ (Malachiáš 3:24).

Toto proroctvo bolo také dôležité, že Spasiteľ ho citoval, keď navštívil Ameriky po Svojom vzkriesení (pozri 3. Nefi 25:5 – 6). A keď anjel Moroni navštívil proroka Josepha Smitha tiež citoval proroctvo o Eliášovi a srdciach otcov a detí (pozri Joseph Smith – Životopis 1:36–39).

Dnes je 1. apríla. O dva dni, 3. apríla, si pripomenieme 181 rokov odo dňa, kedy sa naplnilo Malachiášovo proroctvo. V ten deň prišiel Eliáš a odovzdal Josephovi Smithovi kňazskú moc spečatiť rodiny na večnosť (pozri NaZ 110:13–16).

Od toho dňa záujem o objavovanie rodinnej histórie začal geometricky rásť. V týchto stále rastúcich číslach sa zdá, že ľudia sa zaujímajú o svojich predkov viac ako len zo zvedavosti. Po celom svete sa objavujú genealogické knižnice, asociácie a technológie, aby podporili tento záujem. Moc internetu v zlepšení komunikácie umožnila rodinám spolupracovať pri výskume rodinnej histórie s takou rýchlosťou a dôkladnosťou ako to nikdy predtým nebolo možné.

Prečo sa toto všetko deje? Pretože nemáme lepšie pomenovanie, nazývame to „duch Eliášov“. Tiež to môžeme rovnako nazývať naplnenie proroctva. Vydávam vám svedectvo, že Eliáš prišiel. Srdcia detí – vás a mňa – sa otočili k našim otcom, našim predkom. Náklonnosť, ktorú cítite k svojim predkom je súčasťou naplnenia tohto proroctva. Je hlboko zakorenená vo vašom cítení toho, kto ste. Ale je v tom viac ako len zdedená DNA.

Napríklad, keď nasledujete nabádanie dozvedieť sa niečo o vašej rodinnej histórii, môžete objaviť, že oný vzdialený príbuzný zdieľa niektoré vaše črty tváre alebo záujem o knihy, či váš talent pre spev. Toto môže byť veľmi zaujímavé a dokonca dôležité. Ale ak sa tam vaša snaha zastaví, budete mať pocit, že niečo chýba. To je preto, že zhromaždená a zjednotená Božia rodina si žiada viac ako len srdečné pocity. Žiada si posvätné zmluvy učinené v spojení s kňazskými obradmi.

Mnohí z vašich predkov neobdržali tieto obrady. Ale vy ste ich vďaka Božej prozreteľnosti obdržali. A Boh vedel, že sa budete obracať k svojim predkom v láske a že budete mať technológie potrebné na ich nájdenie. A tiež vedel, že budete žiť v časoch, kedy prístup k svätým chrámom, kde sa vykonávajú obrady bude väčší ako kedykoľvek v histórii. A vedel, že vám môže dôverovať, že uskutočníte toto dielo v zastúpení svojich predkov.

Všetci máme samozrejme mnohé naliehavé a dôležité zodpovednosti, ktoré si žiadajú našu pozornosť a čas. Všetci nachádzame časti toho, čo od nás Pán očakáva, aby sme činili, čo je nad naše schopnosti. Našťastie Pán zabezpečuje pre každého z nás spôsob, akým môžeme získať sebadôveru a spokojnosť v našej službe, vrátane vyhľadávania rodinnej histórie. Získame posilnenie, aby sme konali to, o čo nás žiada skrze našu vieru v to, že Spasiteľ nedáva žiadne prikázanie, „iba ak pre [nás] pripraví cestu, aby [sme] mohli uskutočniť vec, ktorú [nám] prikazuje“ (1. Nefi 3:7).

Zo skúsenosti viem, že je to pravda. Pred mnohými rokmi som sa ako študent univerzity stretol s mužnom, ktorý pracoval v jednej z najväčších počítačových firiem sveta. Bolo to na začiatku počítačovej doby a jeho firma ho práve poslala predať počítače Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní.

Môžem len skonštatovať, že tento predajca nemal žiadne náboženské vyznanie. S údivom a neveriacky povedal: „V tejto cirkvi robia niečo, čo nazývajú ‚genealógia‘, vyhľadávanie mien ľudí, ktorí sú mŕtvi, snažiac sa tak nájsť svojich predkov. Ľudia, väčšinou ženy pobehovali dookola medzi archívnymi skriňami, prezerajúc malé kartičky, aby získali informácie. Ak si pamätám správne, povedal, že dámy mali obuté tenisky, aby mohli behať trochu rýchlejšie. Muž pokračoval: „Keď som videl rozsah toho, čo sa snažili robiť, uvedomil som si, že som zistil dôvod pre objavenie počítačov.“

No, z časti mal pravdu. Počítače sú dôležitou súčasťou budúcnosti práce na rodinnej histórii – ale nie počítače, ktoré on predával. Inšpirovaný vedúci Cirkvi sa rozhodol, že nekúpi jeho počítače. Cirkev mala počkať na technológiu, ktorú si v tom čase dokonca nevedeli ani predstaviť. Ale za tých mnoho rokov som sa naučil, že dokonca ani tá najlepšia technológia nikdy nemôže zastúpiť zjavenie z neba, ktoré ten dobrý cirkevný vedúci obdržal. Toto je duchovné dielo a Pán ho riadi skrze Svojho Svätého Ducha.

Iba pred niekoľkými týždňami som pracoval na svojej rodinnej histórii s konzultantom po svojom boku a ďalším pomocníkom na telefóne. Na obrazovke počítača predo mnou bol problém, ktorý bolo nad moje sily rozriešiť. Videl som dve mená, ktoré mi boli poslané zázrakom technológie, ľudia, ktorí možno čakali na svoje chrámové obrady. Ale problémom bolo, že mená boli veľmi rozdielne, ale bol tu dôvod domnievať sa, že ide o tú istú osobu. Mojou úlohou bolo určiť aká je pravda.

Opýtal som svojich poradcov aby mi povedali. Odpovedali „Nie, vy musíte rozhodnúť“. A boli si úplne istí, že ja nájdem pravdu. Počítač s celou svojou mocou a informáciami mi nechal to požehnanie hľadieť na tie mená na obrazovke, vyhodnocovať dostupné informácie, vyhľadávať iné zdroje, potichu sa modliť a zistiť, čo je pravda. Ako som sa modlil, vedel som s určitosťou, čo mám robiť – práve tak ako v iných situáciách, keď som sa musel spoľahnúť na nebeskú pomoc, aby som vyriešil problém.

Nevieme, aké divy bude Boh inšpirovať ľudí, aby vytvorili,a tak pomohli Jeho dielu zhromaždenia Jeho rodiny. Ale či už takéto úžasné vymoženosti prídu, ich využívanie si bude vyžadovať, aby Duch pracoval s ľuďmi ako ste vy a ja. Toto by nás nemalo prekvapovať. Koniec koncov, toto sú milovaní synovia a dcéry Božie. On pošle akúkoľvek inšpiráciu, aká je potrebná, aby im dal príležitosť k tomu, aby sa vrátili k Nemu.

V nedávnej dobe mládež Cirkvi odpovedala na výzvu ducha Eliášovho inšpirujúcim spôsobom. Mnohí z nich sú teraz držiteľmi chrámového odporučenia s obmedzením a často ho využívajú. Chrámové krstiteľnice sú rušnejšie ako kedykoľvek predtým; niektoré chrámy dokonca museli upraviť svoje časové rozvrhy, aby vyhoveli narastajúcemu počtu mladých ľudí prichádzajúcich do chrámu.

Kedysi to bolo zriedkavé, ale vítané, keď mládež priniesla mená svojich vlastných predkov do chrámu. Dnes je to norma a veľmi často sú to práve títo mladí ľudia, ktorí sami vyhľadali týchto predkov.

A k tomu všetkému, mnohí mladí ľudia zistili, že tým, že vložili svoj čas do vyhľadávania rodinnej histórie a chrámovej práce, prehĺbilo sa ich svedectvo o pláne spásy. Zvýšilo to vplyv Ducha v ich životoch a znížilo vplyv protivníka. Spôsobilo to, že sa cítili bližšie k svojim rodinám a bližšie k Pánovi, Ježišovi Kristovi. Naučili sa, že toto dielo nespasí iba mŕtvych; ale spasí nás všetkých (pozri NaZ 128:18).

Mládež uchopila túto víziu veľkolepo; teraz ich musia dobehnúť ich rodičia. Mnoho ľudí teraz prijalo krst v duchovnom svete vďaka práci vykonanej mládežou a teraz čakajú na ďalšie obrady, ktoré v chrámoch tohto sveta môžu vykonávať iba dospelí. Práca na zhromaždení rodiny Nebeského Otca nie je iba pre mladých ľudí a nie je iba pre starých rodičov. Je pre všetkých. My všetci sme zhromažďovatelia.

Toto je práca pre našu generáciu, to, čo apoštol Pavol nazýval „[dispenzácia] plnosti časov“, kedy povedal, že Boh zjednotí „totiž v Kristovi ako v Hlave … všetko, aj čo je na nebi, aj čo je na zemi; [dokonca] v Ňom“ (Efezským 1:10). Toto je možné skrze zmierne dielo Božieho Milovaného Syna, Ježiša Krista. Vďaka Nemu, členovia našej rodiny „hoci … kedysi boli ďalekí v Kristovi Ježišovi stali … sa blízkymi krvou Kristovou. Lebo On je náš pokoj, On, ktorý oboch spojil v jedno a zboril priehradný múr“ (Efezským 2:13–14). Cítili ste to práve tak ako som to cítil ja, keď ste zakúsili narastajúcu lásku pri pohľade na obrázok predka. Cítili ste to v chráme, keď meno na kartičke bolo viac ako len meno a vy ste si nemohli pomôcť, ale cítili ste, že tento človek o vás vie a cíti vašu lásku.

Svedčím, že Boh Otec chce Svoje deti späť doma v rodinách a v sláve. Spasiteľ žije. Vedie a žehná toto dielo a dohliada naň a vedie nás. Ďakuje vám za vašu vernú službu v zhromažďovaní rodiny Jeho Otca a sľubujem vám inšpirovanú pomoc, ktorú hľadáte a potrebujete. V mene Ježiša Krista, amen.