Jeho ruka v každodennom živote

Jedným z najmilovanejších nástrojov Nebeského Otca vo vedení Svojich detí sú spravodliví starí rodičia. Takou ženou bola matka môjho otca. Pri jednej príležitosti, keď som bol príliš malý na to, aby som si to pamätal, ma môj otec karhal. Moja stará mama to pozorovala a povedala: „Monte, zdá sa mi, že si k nemu príliš krutý.“

Otec odpovedal: „Mama, ja budem karhať moje deti tak, ako ja chcem.“

A moja múdra stará mama nežne vyhlásila: „A ja tiež.“

Som si istý, že môj otec si oného dňa vypočul múdru radu od svojej matky.

Keď premýšľame o vedení, možno máme na mysli pieseň, ktorú všetci poznáme a máme radi – „Ja som dieťa Božie“. V refréne sa spieva: „Riaď ma! Veď ma! Kráčaj so mnou! Cestu ukazuj!“¹

Až donedávna som to chápal tak, že ten refrén je božským vedením pre rodičov. Keď som premýšľal nad týmito slovami, uvedomil som si, že hoci obsahujú toto vedenie, majú omnoho väčší význam. Každý z nás osobne každý deň prosí Nebeského Otca, aby nás riadil, viedol a kráčal s nami.

Prezident Dieter F. Uchtdorf vysvetlil: „Náš Otec v Nebi pozná potreby Svojich detí lepšie než ktokoľvek iný. Je to Jeho dielo a sláva, aby nám pomohol v každom smere a poskytol nám úžasné časné a duchovné zdroje, aby nám pomohol na našej ceste, aby sme sa vrátili k Nemu.“²

Počúvajte tieto slová: Nebeský Otec vie, čo potrebujeme, lepšie než ktokoľvek iný. Výsledkom je, že vyvinul osobný balíček starostlivosti vhodný pre potreby každého z nás. Má veľa súčastí. Jeho obsahom je Jeho syn a uzmierenie, Duch Svätý, prikázania, písma, modlitba, proroci, apoštoli, rodičia, starí rodičia, miestni cirkevní vedúci a mnoho ďalších vecí – všetko na to, aby nám to pomohlo vrátiť sa jedného dňa k Nemu.

Môžem sa s vami dnes podeliť o aspoň niekoľko súčastí tohto balíčka starostlivosti, ktoré mi pomohli rozpoznať, že ma milujúci Otec riadi, vedie a kráča so mnou a s mojou rodinou? Je mojou modlitbou, aby každý z vás rozpoznal vo svojich skúsenostiach, že Nebeský Otec vás riadi, vedie a kráča s vami a, s týmto poznaním, budete pokračovať s dôverou, vediac, že nikdy nie ste skutočne sami.

Prikázania Nebeského Otca sú kľúčovou súčasťou tohto balíčka starostlivosti. Alma prehlásil: „Zlovoľnosť nikdy nebola šťastím.“³ Keď tolerujeme nevhodné správanie bez toho, aby sme na to s láskou upozornili, je to falošný súcit a podporuje všeobecnú mienku, že zlovoľnosť je v skutočnosti šťastím. Samuel Lámánita jasne vyvrátil túto mienku: „Usilovali ste o šťastie v konaní neprávosti, čo sa protiví povahe onej spravodlivosti, ktorá je vo veľkom a Večnom vládcovi našom.“⁴

Nebeský Otec nám skrze Svojich prorokov neustále pripomína, že oná spravodlivosť je šťastím. Napríklad kráľ Benjamín učil, že Nebeský Otec „vyžaduje, aby ste činili, ako vám prikázal; za čo, ak to činíte, vám okamžite žehná“⁵. Podobná pripomienka je aj v ďalšej piesni:

Keď som mal asi 14 rokov, naučil som sa niečo o týchto požehnaniach. Všimol som si, že moji rodičia sa správajú trochu inak. Keď som zvážil, čo som si všimol, spýtal som sa: „Ideme na misiu?“ Šok na maminej tvári potvrdil moje podozrenie. Neskôr, na rodinnej rade, som spolu s mojimi súrodencami zistil, že naši rodičia boli povolaní predsedať misii.

Žili sme na prekrásnom ranči vo Wyomingu. Z môjho pohľadu bol život dokonalý. Mohol som prísť zo školy, urobiť domáce práce, a ísť von na lov, na ryby alebo na prechádzku so psom.

Čoskoro potom, ako som sa o tomto povolaní dozvedel som si uvedomil, že sa budem musieť vzdať svojho psa, Blue. Hovoril som o tom so svojím otcom a spýtal som sa ho, čo mám urobiť s Blue. Chcel som poukázať na nespravodlivosť toho, čo Boh požaduje. Nikdy nezabudnem na jeho odpoveď. Povedal: „Nie som si istý. Asi s nami nemôže ísť, takže by si sa mal radšej spýtať Nebeského Otca.“ To nebola odpoveď, ktorú som očakával.

Začal som čítať Knihu Mormonovu. Naliehavo som sa modlil za to, či by som mal dať preč svojho psa. Odpoveď neprišla okamžite; skôr to bola určitá myšlienka, ktorá sa neustále vynárala v mojej mysli: „Nebuď bremenom pre svojich rodičov. Nebuď bremenom. Povolal som tvojich rodičov.“

Vedel som, čo Nebeský Otec požaduje. Oné poznanie nezmenšilo bolesť z toho, že by som mal dať preč svojho psa. Avšak, skrze túto malú obeť sa moje srdce obmäkčilo a ja som našiel pokoj, keď som vyhľadával vôľu Nebeského Otca.

Ďakoval som Nebeskému Otcovi za požehnania a šťastie, ktoré som našiel skrze písma, modlitbu, Ducha Svätého a hodného pozemského otca, ktorý prijal svoju úlohu ako zásadný učiteľ evanjelia svojich detí. Obaja ma riadili, viedli, a dokonca so mnou kráčali, aby mi ukázali cestu – najmä vtedy, keď som musel učiniť niečo ťažké.

Okrem toho, že máme súčasti oného balíčka starostlivosti, ktoré som spomenul, každý z nás je požehnaný tým, že má vedúceho kňazstva, ktorý nás riadi a vedie.

Prezident Boyd K. Packer povedal: „Biskupi sú inšpirovaní! Každý z nás má slobodu jednania, aby prijal, alebo odmietol radu od svojich vedúcich, ale nikdy neignorujte radu svojho biskupa, či už je daná od rečníckeho pultu, alebo osobne.“⁷

Títo muži sa usilujú zastupovať Pána. Či sme starí alebo mladí, keď Satan chce, aby sme si mysleli, že všetko je stratené, sú tu biskupi, aby nás viedli. Keď som sa rozprával s biskupmi, zistil som, že spoločnou témou je vyznanie neposlušnosti alebo nevinné trpenie hrozných skutkov. Biskupi chcú okamžite vyjadriť lásku Nebeského Otca k jednotlivcovi a prianie kráčať s ním alebo s ňou, keď nájdu cestu domov.

Možno tá najúžasnejšia súčasť balíčka starostlivosti Nebeského Otca je opísaná týmito slovami: „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal.“⁸

Aby nás Ježiš Kristus naučil, čo musíme všetci robiť, ukázal nám cestu tým, že nám dal dokonalý príklad, ktorý sa musíme snažiť napodobniť. Prosí nás s natiahnutými rukami, aby sme prišli a nasledovali Ho.⁹ A keď zlyháme, lebo všetci zlyháme, pripomína nám: Lebo hľa, Ja, Boh, som vytrpel tieto veci za všetkých, aby oni nemuseli trpieť, ak budú činiť pokánie.¹⁰

Aký nádherný dar! Pokánie nie je trest; je to výsada. Je to výsada, ktorá nás riadi a vedie. Niet divu, že písma hlásajú, že by sme nemali učiť nič, okrem pokánia.¹¹

Nebeský Otec má veľa zdrojov, ale často používa inú osobu, aby Mu pomáhala. Každý deň nám poskytuje príležitosti, aby sme riadili, viedli a kráčali s niekým v núdzi. Musíme nasledovať Spasiteľov príklad. Tiež musíme konať dielo Nebeského Otca.

Ako predsedníctvo Mladých mužov vieme, že mládež je požehnaná, keď majú rodičov a vedúcich, ktorí konajú v zastúpení Nebeského Otca v tom, že ich riadia, vedú a kráčajú s nimi. Toto sú tri zásady¹², ktoré nám pomôžu, aby sme sa stali súčasťou balíčka starostlivosti Nebeského Otca pre druhých:

Po prvé, buďte s mladými ľuďmi. Prezident Henry B. Eyring zdôraznil tento bod: „Sú určité veci, ktoré môžeme robiť, na ktorých záleží najviac. Dokonca, čo je ešte mocnejšie než naše slová pri výučbe náuky, je náš príklad života podľa náuky.“¹³ Viesť mladých ľudí si vyžaduje, aby ste boli s nimi. Obetovaný čas je vyjadrením lásky, ktorá nám umožňuje učiť slovom a príkladom.

Po druhé, ak naozaj chceme viesť mladých ľudí, musíme ich spojiť s nebom. Vždy príde čas, keď každý musí stáť sám. Môže tam byť iba Nebeský Otec, aby viedol vo všetkých dobách a na všetkých miestach. Naša mládež musí vedieť, ako vyhľadávať vedenie Nebeského Otca.

Po tretie, musíme nechať mladých ľudí, aby viedli. Podobne ako milujúci rodič, ktorý drží za ruku batoľa a učí ho chodiť, musíme nechať mladých ľudí ísť, aby mohli činiť pokrok. Aby ste nechali mladých ľudí, aby viedli, to si vyžaduje trpezlivosť a lásku. Je to ťažšie a zaberá to viac času, než keby sme to robili sami. Možno sa na ceste potknú, ale my kráčame s nimi.

Bratia a sestry, v našom živote príde čas, keď sa požehnania vedenia budú zdať vzdialené alebo budú chýbať. Starší D. Todd Christofferson pre takéto časy pohrôm prisľúbil: „Nech sú vaše zmluvy prvoradé a nech je vaša poslušnosť akurátna. Potom môžete požiadať s vierou, nie váhaním, podľa svojich potrieb, a Boh odpovie. On vás podporí vo vašej práci a dohliadne na vás. Vo Svojom vlastnom čase a Svojím vlastným spôsobom vztiahne ruku Svoju k vám hovoriac: ,Tu som.‘“¹⁴

V jeden takýto čas som viac ako rok vyhľadával radu Nebeského Otca skrze neustálu a úprimnú modlitbu, aby som našiel riešenie zložitej situácie. Logicky som vedel, že Nebeský Otec odpovedá na všetky úprimné modlitby. Napriek tomu ma jedného dňa prepadlo také zúfalstvo, že som išiel do chrámu s jedinou otázkou: „Nebeský Otec, skutočne sa staráš?

Sedel som vzadu v predsieni chrámu Logan v Utahu, keď, na moje prekvapenie, do miestnosti vstúpil prezident chrámu Vaughn J. Featerstone, blízky rodinný priateľ. Postavil sa pred kongregáciu a všetkých nás privítal. Keď ma medzi nimi zbadal, prestal rozprávať, pozrel sa mi do očí, a potom povedal: „Brat Brough, rád vás dnes vidím v chráme.“

Nikdy nezabudnem na to, ako som sa v ten daný okamih cítil. Bolo to ako keby – v tom pozdravení – Nebeský Otec vystrel Svoju ruku a povedal: „Tu som.“

Nebeský Otec sa naozaj stará a počúva každú detskú modlitbu a odpovedá na ňu.¹⁵ Ako jedno z Jeho detí viem, že odpoveď na moje modlitby prišla v Pánovom čase. A skrze onú skúsenosť som viac než kedykoľvek predtým pochopil, že sme deti Božie a že On nás sem poslal, aby sme teraz mohli cítiť Jeho prítomnosť a aby sme sa jedného dňa vrátili a žili s Ním.

Svedčím o tom, že Nebeský Otec nás riadi, vedie a kráča s nami. Keď nasledujeme Jeho Syna a dbáme na Jeho služobníkov, apoštolov a prorokov, nájdeme cestu do večného života. V mene Ježiša Krista, amen.