Pripravte cestu

Keď som mal 30 rokov, začal som pracovať pre jeden maloobchodný reťazec vo Francúzsku. Jedného dňa si ma do kancelárie zavolal generálny riaditeľ, bol to dobrý človek iného vierovyznania. Jeho otázka ma prekvapila: „Práve som sa dozvedel, že ste kňaz vo svojej cirkvi. Je to pravda?“

Odpovedal som: „Áno, to je pravda. Som nositeľom kňazstva.“

Moja odpoveď ho viditeľne zaujala, a tak sa ďalej pýtal: „Ale študovali ste v teologickom seminári?“

„Samozrejme,“ odpovedal som, „vo veku 14 až 18 rokov som skoro každý deň študoval lekcie v seminári!“ Skoro spadol zo stoličky.

Na moje veľké prekvapenie si ma za niekoľko týždňov zavolal do kancelárie znova a ponúkol mi miesto výkonného riaditeľa jednej z divízií spoločnosti. Zaskočilo ma to a vyjadril som obavy z toho, že som príliš mladý a neskúsený, aby som mohol zastávať tak dôležitú zodpovednosť. S vľúdnym úsmevom povedal: „To je možno pravda, ale na tom nezáleží. Poznám vaše zásady a viem, že ste sa ich naučili vo svojej cirkvi. Ja vás potrebujem.“

Pokiaľ ide o to, čomu som sa v Cirkvi naučil, mal pravdu. Roky, ktoré potom nasledovali, boli pre mňa náročné a neviem, či by som vôbec dosiahol úspech bez skúseností, ktoré som získal službou v Cirkvi v dobe, kedy som bol mladým mužom.

Mal som to požehnanie vyrastať v malej pobočke. Pretože nás bolo málo, mali mladí ľudia príležitosť aktívne sa zapájať do všetkých oblastí činnosti pobočky. Bol som veľmi vyťažený a mal som rád pocit užitočnosti. V nedeľu som vykonával obrad sviatosti, slúžil som vo svojom kňazskom kvóre a pôsobil v rôznych ďalších povolaniach. Počas týždňa som zvyčajne sprevádzal svojho otca a ďalších dospelých držiteľov kňazstva, zatiaľ čo sme ako domáci učitelia navštevovali členov, poskytovali útechu chorým a sužovaným a pomáhali núdznym. Nezdalo sa mi, že by si niekto myslel, že som príliš mladý nato, aby som slúžil, či dokonca viedol druhých. Pre mňa to bolo normálne a prirodzené.

Služba, ktorú som počas oných rokov dospievania poskytoval druhým, mi pomohla vybudovať si svedectvo a ukotvila môj život v evanjeliu. Obklopovali ma dobrí a súcitní muži, ktorí oddane používali kňazstvo k požehnávaniu druhých. Chcel som byť ako oni. Vďaka tomu, že som s nimi slúžil, som sa naučil viac, než som si vtedy uvedomoval – byť vedúcim v Cirkvi a aj vo svete.

Na tomto dnešnom zhromaždení sa zúčastňuje alebo ho počúva veľa mladých mužov, ktorí sú držiteľmi Áronovho kňazstva. Keď sa dívam na toto publikum, vidím, ako mnohí z vás sedia vedľa starších mužov, možno otcov, starých otcov, starších bratov alebo vedúcich kňazstva – z ktorých všetci sú držitelia Melchisedekovho kňazstva. Majú vás radi a do značnej miery sem dnes večer prišli preto, aby tu boli s vami.

Toto zhromaždenie niekoľkých generácií ponúka víziu jednoty a bratstva, ktoré existuje medzi dvoma kňazstvami Božími. Napriek tomu, že Áronove kňazstvo a Melchisedekovo kňazstvo majú rozdielne poslanie a právomoc, sú v práci na spáse neoddeliteľnými partnermi. Kráčajú ruka v ruke a navzájom sa veľmi potrebujú.

Dokonalý vzor blízkeho vzťahu, ktorý medzi týmito dvoma kňazstvami existuje, nájdeme vo vzťahu medzi Ježišom a Jánom Krstiteľom. Dokážete si vôbec predstaviť Jána Krstiteľa bez Ježiša? Ako by vyzeralo Spasiteľovo pôsobenie bez prípravnej práce, ktorú vykonal Ján?

Jánovi Krstiteľovi bolo dané jedno z najvznešenejších poslaní, ktoré kedy existovali: „pripravi[ť] cestu Pánovi“¹ pokrstiť Ho vodou a pripraviť druhých, aby prijali Pána. Tento „spravodliví a svätý [muž]“², ktorý bol vysvätený k menšiemu kňazstvu, si bol dokonale vedomý dôležitosti a aj hraníc svojho poslania.

Ľudia prichádzali za Jánom, aby si ho vypočuli a dali sa ním pokrstiť. Ctili si ho a vážili si ho ako takého, ako muža Božieho. Ale keď sa objavil Ježiš, Ján sa pokorne podriadil Tomu, kto bol väčší ako on, a prehlásil: „Ja krstím vodou, ale medzi vami stojí … Ten, čo prichádza po mne, a ja nie som hoden rozviazať Mu remienky na obuvi.“³

Ježiš Kristus, Jednorodený Otcov, ktorý bol držiteľom vyššieho kňazstva, na druhej strane pokorne uznal Jánovu právomoc. Spasiteľ o ňom povedal: „Medzi narodenými zo žien nepovstal väčší nad Jána Krstiteľa.“⁴

Premýšľajte o tom, čo by sa dialo v našich kňazských kvórach, keby boli vzťahy medzi držiteľmi týchto dvoch kňazstiev inšpirované vzorom, ktorý zaviedli Ježiš a Ján Krstiteľ. Moji mladí bratia v Áronovom kňazstve, vašou úlohou podobne ako v Jánovom prípade je pripravovať cestu⁵ pre oné veľké dielo Melchisedekovho kňazstva. To robíte mnohými spôsobmi. Vykonávate obrady krstu a sviatosti. Pomáhate pripravovať ľud pre Pána tým, že kážete evanjelium, tým, že navštevujete príbytok každého člena⁶ a tým, že bdiete nad cirkvou⁷. Pomáhate chudobným a núdznym vyberaním pôstnych obetí a podieľate sa na starostlivosti o cirkevnú zhromažďovaciu budovu a o ďalšie časné zdroje. Vaša úloha je dôležitá, potrebná a posvätná.

Moji dospelí bratia, či už ste otcovia, biskupi, poradcovia Mladých mužov alebo jednoducho držitelia Melchisedekovho kňazstva, môžete nasledovať Spasiteľov príklad tým, že sa obrátite na svojich bratov, ktorí majú menšie kňazstvo a vyzvete ich, aby s vami spolupracovali. V skutočnosti táto výzva prichádza od samého Pána. On povedal: Takže, vezmite so sebou tých, ktorí sú vysvätení k menšiemu kňazstvu, a pošlite ich pred sebou, aby dohodli schôdzky a pripravili cestu, a navštívili schôdzky, ktoré vy sami nie ste schopní navštíviť.⁸

Keď svojich mladších bratov vyzývate k tom, aby pripravili cestu, pomáhate im uvedomovať si a ctiť posvätnú právomoc, ktorej sú držiteľmi. Týmto im pomáhate pripravovať ich vlastnú cestu v rámci prípravy na deň, kedy obdržia a budú používať vyššie kňazstvo.

Dovoľte mi podeliť sa s vami o pravdivý príbeh o Alexovi, tichom, premýšľavom a bystrom mladom kňazovi. Raz v nedeľu uvidel biskup Alexa vo veľmi rozrušenom stave ako sedí sám v triede. Mladý muž mu vysvetlil, aké bolestivé a ťažké je pre neho chodiť na zhromaždenia bez otca, ktorý bol členom. Potom so slzami v očiach poznamenal, že by pre neho bolo asi lepšie odísť z Cirkvi.

Biskup s úprimným záujmom o tohto mladíka okamžite zmobilizoval členov rady zboru, aby Alexovi pomohli. Jeho plán bol jednoduchý: aby udržali Alexa aktívneho a pomohli mu získať vrúcne svedectvo o evanjeliu, bolo potrebné „obklopiť ho dobrými ľuďmi a dať mu za úlohu niečo dôležité“.

Bratia v kňazstve a všetci členovia zboru sa okolo Alexa ihneď zomkli a vyjadrovali mu lásku a podporu. Vedúci skupiny vysokých kňazov, muž naplnený veľkou vierou a láskou, bol vybraný za Alexovho spoločníka pre domáce učenie. Členovia biskupstva zobrali Alexa pod svoje krídla a urobili z neho svojho najbližšieho spolupracovníka.

Biskup povedal: „Stále sme Alexa zamestnávali. Bol uvádzačom pri svadbách a pri pohreboch, pomáhal mi pri zasväcovaní hrobov, pokrstil niekoľko nových členov, vysvätil mladých mužov do úradov v Áronovom kňazstve, učil lekcie pre mládež, učil s misionármi, otváral budovu pre konferencie a zamykal budovu neskoro večer po konferenciách. Zapájal sa do projektov služby, sprevádzal ma pri návštevách starších členov v hospicoch, mal príhovory na zhromaždení sviatosti, vykonával obrad sviatosti pre chorých v nemocniciach alebo u nich doma a stal sa jedným z mála ľudí, na ktorých som sa ako biskup mohol úplne spoľahnúť.“

Krok za krokom sa Alex menil. Jeho viera v Pána rástla. Získal dôveru sám v seba a v moc toho kňazstva, ktorého bol držiteľom. Biskup na záver dodal: „Alex bol a vždy bude jedným z najväčších požehnaní v mojom povolaní biskupa. Spolupracovať s ním je pre mňa výsadou. Úprimne si myslím, že žiadny mladý muž nevstupoval do misijného poľa vďaka svojej kňazskej služba lepšie pripravený.“⁹

Drahí biskupi, vy máte v rámci vášho vysvätenia a ustanovenia do úradu biskupa zboru posvätné povolanie slúžiť ako prezidenti Áronovho kňazstva a kvóra kňazov. Som si vedomý náročného bremena, ktoré nesiete, ale svoje zodpovednosti voči týmto mladým mužom by ste mali považovať za jednu zo svojich najvyšších priorít. Nemôžete to zanedbávať ani nemôžete svoju úlohu v tejto zodpovednosti delegovať na druhých.

Vyzývam vás, aby ste sa zamysleli nad každým mladým držiteľom Áronovho kňazstva vo svojom zbore. Nikto sa nemá nikdy cítiť zabudnutý alebo zbytočný. Máte nejakého mladého muža, ktorému by ste vy a ďalší bratia v kňazstve mohli pomôcť? Vyzvite ho, aby slúžil po vašom boku. Až príliš často sa snažíme našich mladých mužov niečím zabaviť a prenechať im úlohu diváka, zatiaľ čo ich viera a láska k evanjeliu sa dá najlepšie vypestovať tým, že budú zvelebovať svoje kňazstvo. Aktívnou účasťou na diele spásy nadviažu spojenie s nebom a získajú povedomie o svojom božskom potenciáli.

Áronovo kňazstvo je niečo viac než len veková skupina, program výučby alebo činností či dokonca označenie mladých mužov v Cirkvi. Je to moc a právomoc zúčastňovať sa na dôležitej práci na spasení duší – ako duší oných mladých mužov, ktorí sú držiteľmi tohto kňazstva, tak duší tých, ktorým slúžia. Dosaďme Áronovo kňazstvo na jeho právoplatné miesto, na jeho vyvolené miesto – miesto služby, prípravy a činu pre všetkých mladých mužov v Cirkvi.

Drahí bratia v Melchisedekovom kňazstve, vyzývam vás, aby ste posilňovali oné nevyhnuté spojivo, ktoré spája tieto dve kňazstvá Božie. Uschopnite mladých držiteľov Áronovo kňazstva, aby pripravovali cestu pred vami. S dôverou im hovorte: „Potrebujem ťa.“ Pokiaľ ide o vás, mladí držitelia Áronovho kňazstva, modlím sa o to, aby ste, keď budete slúžiť so svojimi staršími bratmi, počuli hlas Pána, ktorý vám bude hovoriť: Ty si požehnaný, lebo budeš konať veľké veci. Hľa, ty si bol vyslaný, rovnako ako Ján, aby si pripravil cestu predo mnou.¹⁰ V mene Ježiša Krista, amen.