Potreby pred našimi očami
Niektoré z najvýznamnejších potrieb, ktoré potrebujeme uspokojiť, sú v našej rodine, medzi našimi priateľmi, v našom zbore a v našej komunite.
V uplynulých dňoch sme boli svedkami veľkého množstva prírodných katastrof v Mexiku, Spojených štátoch, Ázii, Karibiku a Afrike. Tieto udalosti spôsobili, že tisícky ľudí objavili v sebe to najlepšie a ponáhľajú sa na pomoc tým, ktorí sú v nebezpečenstve alebo v núdzi a ktorí utrpeli stratu. Nadchlo ma, keď som videla mladé ženy v Texase a na Floride, ktoré si, spolu s mnohými ďalšími, obliekli žlté tričká Pomáhajúce ruky a pomáhali po nedávnych hurikánoch upratovať domy od trosiek. Tisícky ďalších by s radosťou prišli do centier pomoci, ak by boli nablízku. Namiesto toho ste poskytli štedré dary, aby ste uľahčili utrpenie. Vaša štedrosť a súcit sú inšpirujúce a kresťanské.
Dnes chcem spomenúť jeden aspekt služby, o ktorom si myslím, že je pre všetkých dôležitý – nezáležiac na tom, kde sa nachádzame. Pre tých z nás, ktorí pozeráme správy o nedávnych udalostiach, cítime sa bezmocne a nevieme, čo robiť, môže byť odpoveď priamo pred našimi očami.
Spasiteľ učil : „Kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; a kto by stratil život pre mňa, zachráni si ho.“1 Prezident Thomas S. Monson o tomto verši povedal: „Verím, že Spasiteľ nám hovorí, že ak stratíme sami seba v službe druhým, nemá náš vlastný život žiadny zmysel. Tí, ktorí žijú len pre seba nakoniec uvädnú a, obrazne povedané, stratia svoj život, zatiaľ čo tí, ktorí stratia svoj život v službe druhým rastú a kvitnú – a v skutočnosti si svoj život zachránia.“2
Žijeme v kultúre, v ktorej sa stále viac sústredíme na malé obrazovky v našich rukách, než na ľudí okolo nás. Namiesto toho, aby sme sa niekomu pozreli do očí a usmiali sa, alebo dokonca zriedkavejšie, mali rozhovor z očí do očí, posielame správy a tweetujeme. Viac nás trápi, koľko ľudí nás „sleduje“, „lajkuje“, než by sme objali priateľa okolo pliec a preukázali mu lásku, účasť a konkrétny záujem. Moderné technológie môžu byť úžasné na to, aby sme šírili posolstvo evanjelia Ježiša Krista a pomáhajú nám, aby sme boli v spojení s rodinou a priateľmi, ale ak nie sme ostražití v tom, ako používame svoje osobné zariadenia, tiež sa môžeme začať zameriavať len na seba a zabudnúť na to, že podstatou života podľa evanjelia je služba.
Cítim obrovskú lásku a mám veľkú vieru k mládeži a mladým dospelým. Videla a cítila som vašu túžbu slúžiť a zmeniť svet. Verím, že väčšina členov považuje službu za stredobod svojich zmlúv a učeníctva. Ale tiež si myslím, že niekedy je ľahké nezachytiť niektoré z najväčších príležitostí na službu druhým preto, lebo sme rozptýlení alebo hľadáme ambiciózne spôsoby ako zmeniť svet a nevidíme, že niektoré z najvýznamnejších potrieb, ktoré potrebujeme uspokojiť, sú v našej rodine, medzi našimi priateľmi, v našom zbore a v našej komunite. Dotýka sa nás, keď vidíme utrpenie a veľkú núdzu ľudí na druhej strane sveta, ale možno nevidíme, že práve vedľa nás v triede sedí niekto, kto potrebuje naše priateľstvo.
Sestra Linda K. Burtonová rozprávala príbeh o prezidentke Združenia pomoci kolu, ktorá v 90. rokoch minulého storočia, v spolupráci s ďalšími, zozbierala prikrývky pre ľudí v núdzi. „Spolu so svojou dcérou riadili nákladné auto plné týchto prikrývok z Londýna do Kosova. Na ceste domov dostala zreteľný duchovný pocit, ktorý sa hlboko dotkol jej srdca. Ten pocit bol: ,To, čo si urobila, je veľmi dobrá vec. Teraz choď domov, prejdi na druhú stranu ulice a slúž svojmu susedovi!‘“3
Aké dobro to prinesie, ak zachránime svet, ale zanedbáme potreby tých, ktorí sú nám najbližší a tých, ktorých najviac milujeme? Akú cenu má to, že napravujeme svet, ak ľudia okolo nás zápasia s problémami, a my si to nevšímame? Nebeský Otec možno umiestnil tých, ktorí nás potrebujú blízko nás, vediac, že sme tými, ktorí najlepšie uspokoja ich potreby.
Každý môže nájsť spôsoby ako poskytnúť kresťanskú službu. Moja radkyňa sestra Carol F. McConkieová mi nedávno povedala, že keď si jej 10-ročná vnučka Sarah uvedomila, že jej mama je chorá, rozhodla sa, že jej bude pomáhať. Zobudila svoju malú sestru, pomohla jej s obliekaním, umyla jej zuby, učesala ju a zjedla raňajky, aby mohla jej mama odpočívať. Tichučko uskutočnila tento jednoduchý skutok služby bez toho, aby ju o to niekto požiadal, pretože si všimla potrebu a priala si pomôcť. Sarah nielenže požehnala svoju mamu, ale som si istá, že tiež pocítila radosť, pretože vedela, že uľahčila bremeno niekomu, koho milovala a popritom posilnila svoj vzťah so sestrou. Prezident James E. Faust povedal: „Slúžiť druhým môžete začať v takmer akomkoľvek veku. … Nemusí to byť vo veľkom meradle, a najušľachtilejšie je to v rodine.“4
Deti, uvedomujete si, ako veľa to pre vašich rodičov a členov rodiny znamená, keď si hľadáte spôsoby, ako doma slúžiť? Pre tých, ktorí sú v puberte, ak hľadáte spôsoby ako zmeniť svet, medzi vašimi najvyššími prioritami by mali byť služba členom rodiny a ich posilňovanie. Keď svojim súrodencom a rodičom preukazujete láskavosť a záujem, pomáha to vytvoriť atmosféru jednoty a pozýva to do domova Ducha. Zmena sveta začína s posilňovaním vašej vlastnej rodiny.
Ďalšia sféra záujmu našej služby môže byť v našej zborovej rodine. Príležitostne nám naše deti môžu položiť otázku: „Prečo musím ísť na Vzájomné aktivity? Nič z toho nemám.“
Keby som bola v dobrom rodičovskom rozpoložení, odpovedala by som: „Prečo si myslíš, že chodíš na Vzájomné aktivity kvôli tomu, aby si z toho mal niečo ty?“
Moji mladí priatelia, môžem vám garantovať, že na každom cirkevnom zhromaždení, na ktoré pôjdete, bude vždy niekto, kto bude osamelý, kto má problémy a potrebuje priateľa alebo kto sa cíti nepatrične. Na každom stretnutí alebo aktivite môžete prispieť niečím významným a Pán si praje, aby ste sa pozreli okolo seba na svojich rovesníkov, a potom im slúžili tak, ako by im slúžil On.
Starší D. Todd Christofferson učil: „Jedným z hlavných dôvodov, prečo má Pán Cirkev je vytvorenie spoločenstva Svätých, ktorí sa budú navzájom podporovať na ,tejto tesnej a úzkej ceste, ktorá vedie k večnému životu‘.“ Pokračuje: „Toto náboženstvo sa nezaoberá len samo sebou; naopak, my všetci sme povolaní slúžiť. Sme očami, rukami, hlavou, nohami a ďalšími časťami Kristovho tela.“5
Je pravda, že chodíme každý týždeň na cirkevné zhromaždenia, aby sme sa podieľali na obradoch, učili sa náuku a boli inšpirovaní, ale ďalší veľmi dôležitý dôvod je ten, že ako zborová rodina a ako učeníci Spasiteľa Ježiša Krista na seba dávame pozor, povzbudzujeme sa a nachádzame spôsoby ako si navzájom slúžiť a posilňovať sa. Nie sme len príjemcovia a tí, ktorí si berú to, čo sa tam ponúka; musíme byť darcami a dodávateľmi. Mladé ženy a mladí muži, nabudúce, keď budete na Vzájomných aktivitách, namiesto toho, aby ste sa stále dívali na telefón, čo robia vaši priatelia, prestaňte s tým, rozhliadnite sa okolo seba a položte si otázku: „Kto ma dnes potrebuje?“ Môžete byť kľúčom k tomu, aby ste sa priblížili k vášmu rovesníkovi a dotkli sa jeho života alebo aby ste poskytli povzbudenie priateľovi, ktorý potichu zápasí s ťažkosťami.
Požiadajte svojho Nebeského Otca, aby vám ukázal vo vašom okolí tých, ktorí potrebujú vašu pomoc a aby vás inšpiroval ako im najlepšie slúžiť. Pamätajte, že Spasiteľ najčastejšie slúžil len jednej osobe naraz.
Náš vnuk Ethan má 17. Dotklo sa ma, keď mi toto leto povedal, že sa, inšpirovaný príkladom svojej matky, každý deň modlil o príležitosť niekomu slúžiť. Keď sme trávili čas s jeho rodinou, všimla som si, ako sa Ethan správa k svojmu bratovi a sestrám s trpezlivosťou, láskou a láskavosťou; pomáha svojim rodičom a hľadá spôsoby, ako sa priblížiť k ďalším. Som ohromená tým, ako si uvedomuje ľudí okolo seba a jeho túžbou im slúžiť. Je pre mňa príkladom. Keď urobíme to, čo robí Ethan – vyzveme Pána, aby nám pomohol nájsť spôsoby ako slúžiť – dovolí Duchu, aby otvoril oči, aby sme videli potreby ľudí okolo nás, aby sme videli „toho“, kto nás v ten deň potrebuje a aby sme vedeli, ako im slúžiť.
Okrem toho, že slúžite členom svojej rodiny a členom zboru, vyhľadávajte príležitosti k službe vo vašom okolí a komunite. Hoci sme niekedy povolaní k tomu, aby sme pomohli pri veľkom nešťastí, na každodennej báze sme povzbudzovaní k tomu, aby sme vyhľadávali príležitosti v našej vlastnej oblasti, aby sme pozdvihli tých, ktorí sú v núdzi, a pomohli im. Nedávno mi prezident územia, ktorý slúži v krajine, ktorá má veľa časných problémov povedal, že najlepší spôsob ako pomôcť ľuďom v núdzi v iných častiach sveta je platiť štedré pôstne obete, prispievať do fondu Cirkevnej humanitárnej pomoci a vyhľadávať spôsoby ako slúžiť ľuďom vo svojej komunite, nech žijete kdekoľvek. Len si predstavte ako by bol svet požehnaný, keby sa každý riadil touto radou!
Bratia a sestry, a najmä mládež, keď sa usilujte stať sa podobnejšími Spasiteľovi Ježišovi Kristovi a žijete podľa svojich zmlúv, budete neustále požehnaní túžbami uľahčiť utrpenie a pomôcť tým, ktorí sú menej šťastní. Pamätajte, že niektoré z najväčších potrieb môžu byť práve tie, čo sú pred vami. Začnite svoju službu vo svojom vlastnom dome a vo svojej vlastnej rodine. Tieto vzťahy môžu byť večné. Dokonca i keby – a možno najmä i keby – bola vaša rodinná situácia na hony vzdialená dokonalosti, môžete nájsť spôsoby ako slúžiť, pozdvihovať a posilňovať. Začnite tam, kde ste, milujte ich takých, akí sú a pripravte sa na takú rodinu, akú v budúcnosti chcete mať.
Modlite sa o pomoc, aby ste rozpoznali tých vo vašej zborovej rodine, ktorí potrebujú lásku a povzbudenie. Namiesto toho, aby ste chodili na zhromaždenia s otázkou „Čo z toho budem mať?“, spýtajte sa: „Kto ma dnes potrebuje? Čím môžem prispieť?“
Keď žehnáte vlastnej rodine a členom zboru, hľadajte spôsoby ako požehnať tých, ktorí vás potrebujú vo vašej miestnej komunite. Či už máte čas na rozsiahlu službu alebo či môžete poskytnúť len niekoľko hodín mesačne, vaše úsilie požehná životy, a tiež požehná vás, spôsobom, ktorý si neviete predstaviť.
Prezident Spencer W. Kimball učil: „Boh si nás všíma a dohliada na nás. Naše potreby ale obvykle uspokojuje prostredníctvom druhého človeka.“6 Kiež každý z nás rozpozná, aká je to výsada a požehnanie podieľať sa na uskutočnení diela nášho Nebeského Otca, keď uspokojujeme potreby Jeho detí, to je mojou modlitbou v mene Ježiša Krista, amen.