Ale ak aj nie …

Ako mladý muž som sa vrátil domov z basketbalového turnaja ôsmej triedy sklesnutý, sklamaný a zmätený. Povedal som mame: „Neviem, prečo sme prehrali – veril som, že vyhráme!“

Teraz si uvedomujem, že som vtedy nevedel, čo to je viera.

Viera nie je siláctvo, nie je len želaním, nie iba nádejou. Pravá viera je viera v Pána Ježiša Krista – istota a dôvera v Ježiša Krista, ktorá vedie človeka k tomu, aby Ho nasledoval.¹

Pred storočiami boli Daniel a jeho mladí spoločníci zrazu hodení z bezpečia do sveta – sveta cudzieho a zastrašujúceho. Keď sa Šadrach, Méšach a Abéd-Negó odmietli pokloniť a uctievať zlatú sochu, ktorú vytvoril kráľ, rozzúrený Nebúkadnecar im povedal, že ak nebudú uctievať podľa príkazu, budú okamžite uvrhnutí do rozpálenej ohnivej pece. „Aký boh by vás mohol vyslobodiť z mojich rúk?“²

Traja mladí muži rýchlo a sebavedomo odpovedali: „Keď to musí byť, [ak nás hodíš do pece] náš Boh, ktorého vzývame, nás môže vyslobodiť z rozpálenej ohnivej pece, a vyslobodí nás aj z tvojej ruky, kráľu.“ To znie ako môj druh viery v ôsmom ročníku. Potom však ukázali, že úplne chápu, čo je viera. Pokračovali: „Ale ak nie … tvojich bohov nebudeme vzývať a zlatej soche, ktorú si dal postaviť, sa nebudeme klaňať.“³ To je vyhlásenie skutočnej viery.

Vedeli, že môžu dôverovať Bohu – aj keď veci nevyšli podľa ich predstáv.⁴ Vedeli, že viera je viac ako duševný súhlas, viac ako uznanie, že Boh žije. Viera je úplná dôvera v Neho.

Viera znamená veriť, že aj keď nerozumieme všetkým veciam, On im rozumie. Viera znamená vedieť, že aj keď je naša moc obmedzená, tá Jeho nie je. Viera v Ježiša Krista spočíva v úplnom spoľahnutí sa na Neho.

Šadrach, Méšach a Abéd-Negó vedeli, že sa na Neho môžu vždy spoľahnúť, pretože poznali Jeho plán a vedeli, že On sa nemení.⁵ Vedeli, ako vieme my, že smrteľnosť nie je náhodou prírody. Je to krátka časť veľkého plánu⁶ nášho milujúceho Otca v Nebi, aby sme my, Jeho synovia a dcéry, mohli dosiahnuť rovnaké požehnania, aké má On, ak budeme ochotní.

Vedeli, ako vieme my, že v našom predsmrteľnom živote nás On učil o zmysle smrteľnosti: „Učiníme zem, na ktorej budú títo môcť prebývať; A budeme ich tým skúšať, aby sme videli, či budú činiť všetky veci, ktoré im Pán, ich Boh, prikáže.“⁷

Takže tu to máme – je to skúška. Svet je skúšobným miestom smrteľných mužov a žien. Keď pochopíme, že je to všetko skúška vytvorená naším Nebeským Otcom, ktorý chce, aby sme Mu dôverovali a dovolili Mu, aby nám pomohol, potom môžeme všetko vidieť jasnejšie.

Jeho dielom a Jeho slávou, ako nám povedal, je „uskutočniť nesmrteľnosť a večný život človeka“.⁸ On už dosiahol božstvo. Teraz je Jeho jediným cieľom pomôcť nám – umožniť nám vrátiť sa k Nemu, byť ako On a žiť večne takým životom, aký žije On.

S týmto poznaním nebolo pre týchto troch mladých Hebrejcov ťažké rozhodnúť sa. Nasledovali Boha; prejavovali vieru v Neho. Zachránil ich, ale ak aj nie – a zvyšok príbehu už poznáme.

Pán nám dal slobodu jednania, právo a zodpovednosť rozhodovať sa.⁹ Skúša nás tým, že nám umožňuje, aby sme prechádzali výzvami. Uisťuje nás, že On nás nenechá, aby sme boli pokúšaní nad našu schopnosť odolávať.¹⁰ Musíme však pochopiť, že veľké výzvy robia silných ľudí. Nevyhľadávame súženie, ale ak odpovedáme vo viere, Pán nás posilňuje. Tieto ale ak aj nie vyjadrenia sa môžu stať pozoruhodnými požehnaniami.

Apoštol Pavol sa naučil túto významnú lekciu a po desaťročiach oddanej misionárskej práce vyhlásil: „Chválime [sa] aj súženiami, lebo vieme, že súženie vedie k vytrvalosti, vytrvalosť k osvedčenosti, osvedčenosť k nádeji. A nádej nezahanbuje.“¹¹

Spasiteľ ho uistil: „Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva.“¹²

Pavol odpovedal: „Najradšej sa teda budem chváliť slabosťami, aby prebývala vo mne moc Kristova. … mám zaľúbenie v slabostiach, pohaneniach, súženiach, prenasledovaniach, v úzkostiach pre Krista; lebo práve keď som slabý, som mocný.“¹³ Keď Pavol čelil svojim výzvam Pánovou cestou, jeho viera rástla.

„Vierou obetoval Abrahám Izáka, keď ho (Boh) skúšal.“¹⁴ Abrahámovi bolo vďaka jeho veľkej viere sľúbené, že jeho potomstvo bude väčšie ako je hviezd na nebi, a že potomstvo príde prostredníctvom Izáka. Abrahám však ihneď splnil Pánov príkaz. Boh dodržal Svoj sľub, ale ak aj nie tak, ako Abrahám očakával, Abrahám Mu stále úplne dôveroval.

Ľudia dosahujú úžasné veci tým, že dôverujú Pánovi a zachovávajú Jeho prikázania – prejavovaním viery, dokonca aj keď nevedia, ako ich Pán formuje.

„Vierou odoprel Mojžiš … volať sa synom faraónovej dcéry.

Radšej zvolil protivenstvo znášať s ľudom Božím, ako mať chvíľkový pôžitok z hriechu,

a pohanenie Kristovo pokladal za väčšie bohatstvo ako egyptské poklady. …

Vierou opustil Egypt a nebál sa kráľovského hnevu. …

Vierou prešli (Židia) cez Červené more ako po suchu. …

Vierou padli múry Jericha.“¹⁵

Iní zase „si vierou podmaňovali kráľovstvá, … dosahovali zasľúbenie, zapchávali tlamu levom,

uhášali moc ohňa, unikali ostriu meča, z nevládnych sa stávali mocnými, zmužnievali v boji.“¹⁶

Ale uprostred všetkých týchto nádherných výsledkov, v ktoré zúčastnení dúfali a očakávali, vždy existovalo ale ak aj nie:

„Iní … okúsili posmech a bičovanie, … putá a väzenie.

Kameňovali, mučili, rozpiľovali ich, umierali mečom, blúdievali … strádavali, trpievali útlak a ubližovanie…“¹⁷

„Boh … zabezpečil im skrze ich utrpenia nejaké lepšie veci, pretože bez utrpenia by nemohli byť zdokonalení.“¹⁸

Naše písma a naša história sú plné správ o Božích veľkých mužoch a ženách, ktorí verili, že On ich vyslobodí, ale ak aj nie, ukázali, že budú dôverovať a budú pravdiví.

On má moc, ale je to naša skúška.

Čo od nás Pán očakáva v súvislosti s našimi výzvami? Očakáva, že urobíme všetko, čo môžeme. Ostatné urobí On. Nefi povedal: „Lebo vieme, že milosťou sme spasení po všetkom, čo my môžeme urobiť.“¹⁹

Musíme mať rovnakú vieru ako Šadrach, Méšach a Abéd-Negó.

Náš Boh nás vyslobodí od výsmechu a prenasledovania, ale ak aj nie… Náš Boh nás vyslobodí od choroby a neduhu, ale ak aj nie… Oslobodí nás od samoty, depresie alebo strachu, ale ak aj nie… Náš Boh nás zbaví hrozieb, obvinení a neistoty, ale ak aj nie… Vyslobodí nás od smrti alebo zlého života blízkych, ale ak aj nie, … budeme dôverovať Pánovi.

Náš Boh sa uistí, že sa nám dostáva spravodlivosti a férovosti, ale ak aj nie… Postará sa o to, aby sme boli milovaní a oceňovaní, ale ak aj nie… Obdržíme dokonalého spoločníka a spravodlivé a poslušné deti, ale ak aj nie, … budeme mať vieru v Pána Ježiša Krista s vedomím, že ak urobíme všetko, čo môžeme, budeme v Jeho čase a Jeho spôsobom oslobodení a obdržíme všetko, čo má On.²⁰ O tom svedčím v mene Ježiša Krista, amen.