Počúvať Jeho hlas

Žijeme vo svete s množstvom hlasov, ktoré sa snažia upútať našu pozornosť. Pri všetkých tých mimoriadnych správach, tweetoch, blogoch, vysielaniach a presvedčivých rád od Alexy, Siri a ďalších, môže byť ťažké rozpoznať, ktorým hlasom dôverovať. Niekedy vyhľadávame vedenie od davu ľudí, mysliac si, že väčšina nám poskytne najlepší zdroj pravdy. Inokedy „kríva[me] na obe strany“¹, rozhodneme sa nebyť „ani studený ani horúci“². Alebo ešte nasledujeme to, čo je vyhovujúce, sústredíme sa na jediný hlas alebo vec, aby nás viedla, alebo sa spoliehame výhradne na svoju vlastnú schopnosť myslieť.

Aj keď môže byť každý z týchto prístupov nápomocný, skúsenosť nás učí, že nie sú vždy spoľahlivé. To, čo je populárne, nie je vždy to, čo je najlepšie. Zastaviť sa medzi dvomi názormi nám nedá žiadny smer. Pohodlie len zriedka vedie k veciam, na ktorých záleží. Upnutie sa na jediný hlas alebo vec môže narušiť našu schopnosť vidieť. A spoliehať sa výhradne na svoje vlastné myslenie nás môže uviesť do hyperintelektuálneho otupenia mysle. Ak nie sme opatrní, nesprávne hlasy nás môžu odviesť od ústredného bodu evanjelia na miesta, kde je ťažké udržať si vieru a kde nájdeme len o niečo viac ako prázdnotu, trpkosť a nespokojnosť.

Dovoľte mi vysvetliť, čo tým myslím, s využitím analógie a príkladu z písiem. Horolezci bežne nazývajú výšku nad 8 000 metrov „zónou smrti“, pretože v takých výškach nie je dostatok kyslíku na prežitie. K zóne smrti existuje duchovný ekvivalent. Ak trávime príliš veľa času na miestach bez viery, zdanlivo dobre mienené hlasy nás pripravujú o duchovný kyslík, ktorý potrebujeme.

V Knihe Mormonovej čítame o Korihorovi, ktorý mal práve takú skúsenosť. Tešil sa veľkej obľúbenosti, pretože jeho učenia boli „príjemné telesnej mysli“³. Povedal, že rodičia a proroci učia pochabé tradície, ktoré majú za úlohu obmedziť slobodu a udržiavať nevedomosť.⁴ Tvrdil, že ľudia by mali mať možnosť robiť čokoľvek chcú, pretože prikázania nie sú nič viac než príhodne vymyslené obmedzenia.⁵ Pre neho bola viera v uzmierenie Ježiša Krista „následok šialenej mysle“ vytvorený vierou v bytosť, ktorá nemohla existovať, lebo ju nebolo vidieť.⁶

Korihor spôsobil taký veľký nepokoj, že bol privedený pred hlavného sudcu a vysokého kňaza. Tam sa postavil „s veľmi nadutými slovami“ kritizujúc vedúcich a vyžadoval znamenie. Znamenie bolo udelené. Bol zasiahnutý tak, že nemohol hovoriť. Korihor si potom uvedomil, že bol oklamaný a premýšľajúc o vzácnych pravdách, ktoré opustil, nariekal: „Vždy som vedel.“⁷

Korihor neskôr žobral o jedlo, až kým nebol ušliapaný k smrti skupinou Zórámitov.⁸ Posledný verš v jeho príbehu obsahuje túto triezvu úvahu: „A tak vidíme, že diabol nebude deti svoje posledného dňa podporovať, ale rýchlo ich stiahne do pekla.“⁹

Pretože náš Nebeský Otec chce pre nás niečo lepšie, umožňuje nám počuť Jeho hlas. Najčastejšie Ho počujeme skrze pocity dané Duchom Svätým. Duch Svätý je tretím členom Božstva. Svedčí o Otcovi a Synovi¹⁰, bol poslaný, aby nás „nauč[il] všetkému“¹¹ a „ukáže [nám] všetky veci, ktoré má[me] činiť“¹².

Duch hovorí s rôznymi ľuďmi rôznymi spôsobmi a môže hovoriť s tým istým človekom zakaždým iným spôsobom. Preto je učenie sa mnohých spôsobov, ktorými s nami hovorí, celoživotná úloha. Niekedy hovorí „k mysli [našej] a v srdci [našom]“¹³ hlasom, ktorý je jemný, no mocný, preniká „tými, ktorí … počuli, až do vnútra“¹⁴. Inokedy pocity od Neho „zamestnáva[jú] myseľ [našu]“ alebo sa „dotýka[jú] … [našich] pocitov“¹⁵. Inokedy v nás horí naše vnútro.¹⁶ A ešte inokedy napĺňa dušu našu radosťou, osvecuje našu myseľ¹⁷ alebo vnáša pokoj do nášho utrápeného srdca¹⁸.

Hlas nášho Otca nájdeme na mnohých miestach. Nájdeme ho, keď sa modlíme, keď študujeme písma a keď ideme na zhromaždenie, zapájame sa do rozhovorov naplnených vierou alebo keď ideme do chrámu. Istotne ho nájdeme na konferencii práve tento víkend.

Dnes sme vyjadrili podporu 15 mužom ako prorokom, vidcom a zjavovateľom. Ich duchovnosť a skúsenosti im prinášajú jedinečnú perspektívu, ktorú zúfalo potrebujeme. Ich posolstvám je jednoduché porozumieť a sú prednesené s absolútnou jasnosťou. Hovoria nám to, čo Boh chce, aby sme vedeli, či už je to populárne alebo nie.¹⁹

Vyhľadávanie Jeho hlasu na ktoromkoľvek z týchto miest je dobré, ale vyhľadávať ho na mnohých z nich je ešte lepšie. A keď ho počujeme, musíme nasledovať smer, ktorý je nám daný. Apoštol Jakub povedal: „Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi.“²⁰ A prezident Thomas S. Monson raz učil: „Pozorujeme. Vyčkávame. Počúvame ten tichý, jemný hlas. Keď prehovorí, múdri muži a ženy poslúchajú.“²¹

Na začiatku môjho profesijného života sme boli so sestrou Homerovou požiadaní, aby sme prijali zmenu v pracovnej náplni. Vtedy nám to pripadalo ako obrovské rozhodnutie. Študovali sme, postili a modlili sme sa, ale odpoveď si dávala načas. Nakoniec sme urobili rozhodnutie a konali podľa neho. Keď sa tak stalo, cítili sme sa pokojní a čoskoro sme sa dozvedeli, že to bolo jedno z najlepších rozhodnutí, aké sme kedy urobili.

V dôsledku toho sme sa naučili, že odpovede si niekedy dávajú načas. Môže to byť kvôli tomu, že nie je ten správny čas, odpoveď nie je potrebná alebo nám Boh dôveruje, že urobíme rozhodnutie sami. Starší Richard G. Scott raz učil, že by sme mali byť za tieto situácie vďační a dal tento sľub: „Keď žijete hodným životom a vaše rozhodnutia sú v súlade so Spasiteľovým učením a potrebujete konať, postupujte ďalej s dôverou. … Boh vám nedovolí postúpiť príliš ďaleko bez varovania, ak ste urobili nesprávne rozhodnutie.“²²

A tak sa musíme rozhodnúť, ktorý spomedzi všetkých rozličných hlasov budeme poslúchať. Budeme nasledovať nespoľahlivé hlasy podporované svetom, alebo urobíme to, čo je nevyhnutné na to, aby sme dovolili hlasu nášho Otca, aby nás viedol v našich rozhodnutiach a ochraňoval nás pred nebezpečenstvom? Čím usilovnejšie vyhľadávame Jeho hlas, tým jednoduchšie ho môžeme počuť. Nie je to tým, že jeho hlas sa stáva hlasnejším, ale tým, že sa naša schopnosť počuť ho zväčšila. Spasiteľ sľúbil, že ak budeme „počúva[ť] predpisy [Jeho] a prepožičiava[ť] sluch rade [Jeho]“, dá nám viac.²³ Svedčím, že tento sľub je pravdivý – pre každého z nás.

Pred takmer rokom sme stratili môjho staršieho brata pri tragickej dopravnej nehode. Začiatok Johnovho života sľuboval príležitosti a úspechy. Ale ako ubiehali roky, poškodené telo a nespolupracujúca myseľ spôsobili, že bol jeho život ťažký. Aj keď uzdravenie, v ktoré dúfal, neprišlo v tomto živote, John sa napriek tomu držal svojej viery, rozhodnutý vytrvať najlepšie, ako vedel, až do konca.

Des viem, že John nebol dokonalý, ale premýšľal som, čo mu dodalo takú vytrvalosť. Množstvo hlasov ho vyzývalo byť cynickým, ale on sa rozhodol takým nebyť. Namiesto toho urobil všetko, čo vedel, aby upevnil svoj život v ústrednom bode evanjelia. Žil tam svoj život, pretože vedel, že tam nájde hlas svojho Majstra; žil tam svoj život, pretože vedel, že práve tam sa bude učiť.

Bratia a sestry, vo svete s toľkými protichodnými hlasmi svedčím, že náš Nebeský Otec nám umožnil počuť a nasledovať ten Jeho. Ak budeme usilovní, On a Jeho Syn nám dajú vedenie, ktoré hľadáme, silu, ktorú potrebujeme a šťastie, po ktorom všetci túžime. V mene Ježiša Krista, amen.