Dve veľké prikázania

Začnem s tým, o čom Ježiš učil, že sú to dve veľké prikázania.

„Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou.

To je veľké a prvé prikázanie.

A druhé je mu podobné: Milovať budeš blížneho ako seba samého.“⁴

Znamená to, že je nám prikázané milovať každého, keďže Ježišovo podobenstvo o dobrom Samaritánovi nás učí, že každý je náš blížny.⁵ No naše nadšenie dodržiavať toto druhé prikázanie nesmie spôsobiť, aby sme zabudli na prvé, milovať Boha celým srdcom, dušou a mysľou. Túto lásku prejavujeme zachovávaním Jeho prikázaní.⁶ Boh od nás vyžaduje, aby sme poslúchali Jeho prikázania, pretože iba prostredníctvom tejto poslušnosti, vrátane pokánia, sa môžeme vrátiť, aby sme žili v Jeho prítomnosti a stali sa dokonalými, ako je On.

Prezident Russell M. Nelson hovoril vo svojom nedávnom príhovore pre mladých dospelých Cirkvi o niečom, čo nazval „silným spojením medzi Božou láskou a Jeho zákonmi“⁷. Zákony, ktoré sa najvýznamnejšie vzťahujú na záležitosti spojené s tými, ktorí sa označujú ako LGBT, sú Boží zákon manželstva a jeho spoločník, zákon cudnosti. Oba sú zásadné v pláne spásy nášho Otca v nebi pre Jeho deti. Ako učil prezident Nelson: „Božie zákony sú motivované výlučne Jeho nekonečnou láskou k nám a Jeho túžbou, aby sme sa stali všetkým, čím sa môžeme stať.“⁸

Prezident Nelson učil: „Mnoho krajín … legalizovalo manželstvo ľudí rovnakého pohlavia. Ako členovia Cirkvi rešpektujeme zákony krajiny … vrátane občianskeho sobáša. Pravdou však je, že na začiatku … bolo manželstvo ustanovené Bohom! A do dnešného dňa je Ním definované ako uzatvorené medzi mužom a ženou. Boh nezmenil Svoju definíciu manželstva.“

Prezident Nelson pokračoval: „Boh nezmenil ani Svoj zákon cudnosti. Požiadavky na vstup do chrámu sa nezmenili.“⁹

Prezident Nelson nám všetkým pripomenul, že „naše poverenie ako apoštolov nie je učiť nič iné, iba pravdu. Toto poverenie nedáva [apoštolom] právomoc upravovať božský zákon“¹⁰. A tak, sestry moje, musia vedúci Cirkvi vždy učiť jedinečnú dôležitosť manželstva medzi mužom a ženou a súvisiaceho zákona cudnosti.

Dielo Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní sa koniec koncov zaoberá prípravou detí Božích na celestiálne kráľovstvo a najmä na jeho najvyššiu slávu, povýšenie alebo večný život. Tento najvyšší údel je možný iba skrze manželstvo na večnosť.¹¹ Večný život zahŕňa moci stvorenia, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou kombinácie muža a ženy¹² – čo súčasné zjavenie opisuje ako „pokračovan[ie] semena na veky vekov“¹³.

Prezident Nelson vo svojom príhovore k mladým dospelým učil: „Dodržiavanie Božích zákonov vás udrží v bezpečí pri tom, ako budete napredovať k výslednému povýšeniu“¹⁴ – to znamená stať sa takými, ako je Boh, s povýšeným životom a božským potenciálom našich Nebeských Rodičov. Je to údel, ktorý si želáme pre všetkých, ktorých milujeme. Kvôli tejto láske nemôžeme dovoliť, aby naša láska nahradila prikázania a plán, a dielo Božie, o ktorom vieme, že prinesie tým, ktorých milujeme, to najväčšie šťastie.

No sú mnohí, ktorých milujeme, vrátane niektorých, ktorí majú znovuzriadené evanjelium, ktorí neveria alebo sa rozhodli nenasledovať Božie prikázania ohľadom manželstva a zákona cudnosti. Čo s nimi?

Božia náuka objasňuje, že sme všetci Jeho deti a že nás stvoril, aby sme mali radosť.¹⁵ Súčasné zjavenie učí, že Boh poskytol pre smrteľnú skúsenosť plán, v ktorom si môžu všetci zvoliť poslušnosť, aby vyhľadávali Jeho najvyššie požehnania, alebo urobiť rozhodnutia, ktoré vedú k jednému z menej slávnych kráľovstiev.¹⁶ Vďaka veľkej Božej láske pre všetky Jeho deti sú tie nižšie kráľovstvá ešte stále úžasnejšie ako môžu smrteľníci rozumieť.¹⁷ Uzmierenie Ježiša Krista toto všetko umožňuje, keďže On „oslavuje Otca a poskytuje spásu všetkým dielam rúk svojich“¹⁸.

Hovoril som o prvom prikázaní, ale čo to druhé? Ako môžeme dodržať prikázanie milovať svojho blížneho? Snažíme sa presvedčiť našich členov, že s tými, ktorí nasledujú lesbické, gayské, bisexuálne alebo transsexuálne učenia a činy, sa má jednať s láskou, o ktorej nám náš Spasiteľ prikazuje, aby sme ju prejavovali ku všetkým svojim blížnym. A tak keď bolo manželstvo ľudí rovnakého pohlavia vyhlásené za legálne, Prvé predsedníctvo a Kvórum Dvanástich vyhlásilo: „Evanjelium Ježiša Krista nás učí, aby sme milovali všetkých ľudí a zaobchádzali s nimi s láskavosťou a zdvorilosťou – dokonca i keď s nimi nesúhlasíme. Potvrdzujeme, že s tými, ktorí využijú zákony alebo uznesenia súdu schvaľujúce manželstvo ľudí rovnakého pohlavia, sa nemá jednať neúctivo.“¹⁹

Okrem toho nikdy nesmieme prenasledovať tých, ktorí nezdieľajú našu vieru a záväzky.²⁰ Žiaľ, niektorí ľudia, ktorí čelia týmto problémom, sa aj naďalej cítia odsúvaní a odmietaní niektorými členmi a vedúcimi v našich rodinách, zboroch a koloch. Všetci sa musíme snažiť byť láskavejšími a zdvorilejšími.

Z dôvodov, ktorým nerozumieme, máme počas svojej smrteľnej skúsenosti rozličné výzvy. No vieme, že Boh pomôže každému z nás prekonať tieto výzvy, ak úprimne hľadáme Jeho pomoc. Po útrapách a činení pokánia z prestúpenia zákonov, ktorým sme boli učení, sme všetci predurčení pre kráľovstvo slávy. Rozhodujúci a konečný súd bude vykonaný Pánom, ktorý jediný má požadovanú znalosť, múdrosť a milosť súdiť každého z nás.

Medzitým sa musíme snažiť dodržiavať obe veľké prikázania. Aby sme tak urobili, kráčame po tenkej čiare medzi zákonom a láskou – dodržiavame prikázania a kráčame po ceste zmluvy, zatiaľ čo počas tejto cesty milujeme svojich blížnych. Táto cesta si od nás vyžaduje, aby sme vyhľadávali božskú inšpiráciu ohľadom toho, čo máme podporovať a čomu oponovať, a ako počas toho milovať a s úctou počúvať a učiť. Naša cesta si vyžaduje, aby sme nerobili kompromisy pri prikázaniach, ale preukázali plnú mieru porozumenia a lásky. Naša cesta musí brať ohľady na deti, ktoré si nie sú isté svojou sexuálnou orientáciou, ale nemáme povzbudzovať predčasné nálepkovanie, pretože takáto neistota u väčšiny detí časom výrazne klesá.²¹ Naša cesta oponuje odvádzaniu ľudí z cesty zmluvy a odmieta podporu komukoľvek, kto odvádza ľudí od Pána. Pri tom všetkom si pamätáme, že Boh sľubuje nádej a dokonalú radosť a požehnania všetkým, ktorí dodržiavajú Jeho prikázania.

Matky a otcovia, a my všetci sme zodpovední učiť obe veľké prikázania. Pre ženy z Cirkvi opísal prezident Spencer W. Kimball túto povinnosť v tomto veľkom proroctve: „K veľkému rastu, ku ktorému dôjde v Cirkvi v posledných dňoch, dôjde do značnej miery preto, že Cirkev bude vo veľkom počte priťahovať veľa dobrých žien sveta. To nastane do takej miery, do akej budú ženy Cirkvi vo svojom živote odrážať spravodlivosť a schopnosť vyjadriť sa a do takej miery, do akej budú ženy Cirkvi považované za pozoruhodné a odlišné … od žien sveta. … A tak to budú príklady žien v Cirkvi, ktoré budú významnou silou v raste Cirkvi, čo sa týka počtu členov i duchovného rastu, v posledných dňoch.“²²

Keď prezident Russell M. Nelson hovoril o tomto proroctve, vyhlásil, že „deň, ktorý prezident Kimball predvídal, je práve dnes. Vy ste tie ženy, ktoré on videl!“²³ Tí z nás, ktorí toto proroctvo počuli pred 40 rokmi, sme si neuvedomili, že medzi tými ženami tejto Cirkvi môžu pokojne byť ich vlastné drahé priateľky a rodina, ktoré sú momentálne ovplyvňované svetskými prioritami a diabolskými klamstvami. Mojou modlitbou a požehnaním je, aby ste učili a konali tak, aby ste naplnili toto proroctvo, v mene Ježiša Krista, amen.