Conferencia General
Ñandejára taipu’akapa
Conferencia General Octubre 2020-pegua


Ñandejára taipu’akapa

¿Reimépa nde dispuesto rehejávo Tupã taipu’akapa nde rekovépe?. ¿Reimépa ndedispuesto rehejávo Tupã taha’e influencia imba’eguasuvéva nde rekovépe?.

Che hermano ha hermanakuéra pohayhuetéva, che aguijeterei umi mensahe hechapyrãva ñahendúvare ko conferencia-pe ha privilegio arekóva añe’ẽ haĝua peẽme ko’áĝa.

Umi 36 áño pukukue aservi hague apóstol ramo, pe Israel ñembyaty doctrina okapta che atención.1 Opa mba’e upéva rehegua che intriga, jepe umi Abraham, Isaac, ha Jacob ministerio ha hérakuéra,2 hekove ha hembirekokuéra; pe konvénio Tupã ojapova’ekue hendivekuéra ha ojeipysóva iñemoñarekuérape;3 umi doce tribu ñemosarambi; ha umi heta profesía iñembyaty rehegua ko’ã ñande árape.

Aestudia pe ñembyaty, añembo’e hese, cherory opa umi pasahe escrituraguápe oñe’ẽva upévagui, ha ajerure Ñandejárape tombotuichave che arandu upévape.

Upévare peñeimaginami che vy’a ahupytývo, nda’aréi, peteĩ perspectiva pyahu. Mokõi erudíto hebreo-va pytyvõ reheve, añemoarandu peteĩ signifikado pe hebreo ñe’ẽ Israel ha’eha “Tupã taipu’akapa.”4 Upéicha pe Israel reraite he’ise peteĩ persona oĩva dispuesta ohejávo Tupã taipu’akapa hekovépe. ¡Upe concepto opoko hatã che ángare!

Pe ñe’ẽ dispuesto imba’eguasu ko Israelinterpretasiõrã.5 Opavave jareko ñande albedrio; Ikatu Jaiporavo ha’e térã ndaha’éi Israel-gua; Jaiporavokuaa jahejápa Tupã taipu’akapa ñande rekovépe térã nahániri; Jaiporavokuaa jahejápa Tupã taha’e influencia ipoderosovéva ñande rekovépe térã nahániri.

Ñanemandu’ami sapy’aite peteĩ momento imba’eguasúva Jacob, Abraham nieto, rekovépe. Pe tenda Jacob oherova’ekue Peniel-pe (he’iséva “Tupã rova”),6 Jacob oñorairõ peteĩ problema isériova reheve. Isãso oiporavo haĝua oñemoĩ a prueba. Upe ñorairõ rupive Jacob ohechauka mba’épa imba’eguasuve chupe ĝuarã. Ohechauka oĩha dispuesto ohejávo Tupã taipu’akapa hekovépe. Ombohováivo, Tupã omoambue Jacob réra Israel,-pe7 he’iséva “Tupã taipu’akapa”. Upérõ Tupã opromete Israel-pe opaite umi jehovasa ojehejava’ekue Abraham akã ári imba’etaha avei.8

Ñambyasy, ha katu Israel ñemoñare ojapyhara umi konvénio ojapova’ekue Tupã ndive. Oita’api hikuái profetakuérape ha noĩri dispuesto ohejávo Tupã taipu’akapa hekovekuérape. Uperire, Tupã omosarambi chuepekuéra umi irundy yvy eskínape.9 Poriahuverekópe, Ha’e upéi opromete ombyatytaha chupekuéra, omomarandu haguéicha Isaías: “Sapy’aite rohejareíkuri {Israel}; ha katu rombyatýta tuicha poriahuvereko reheve.”10

Jaguerekóvo ñane akãme pe definición hebreo-pe Israelgui, jajuhúta pe Israel ñembyaty oguerekoha peteĩ signifikádo extra. Ñandejára ombyaty hína umi oĩva dispuesto ohejávo Tupã taipu’akapa hekovekuérape. Ñandejára ombyaty hína umi oiporavóva Tupã taha’e influencia imba’eguasuvéva hekovekuérape.

Siglo-re, umi proféta oñe’ẽkuri ko ñembyaty rehe,11 ¡ha oiko hína ko’áĝaite! Ñandejára Jejujey mokõiha preludio ramo, ¡kóva ha’e tembiapo imba’eguasuvéva ko múndope!

Ko ñembyaty, milenio mboyve, ha’e peteĩ saga individual fe tuichavéva ha py’aguasu espiritual rehegua millón hentekuérape ĝuarã. Ha Jesucristo Tupao Santokuéra Ára Pahapegua miembrokuéra ramo, térã pe “Israel konveniogua ára pehapegua”12 ojejerure ñandéve tañaipytyvõ Ñandejárape ko tembiapo imaba’eguasuetéva.13

Ñañe’ẽrõ Israel ñembyatýgui mokõive velo lado-gui, ñañe’ẽ hína, por supuesto, obra misional, templo rembiapo ha historia familiar rehe. Ñañe’ẽ avei fe ñemopu’ãgui ha pe testimonio oĩvagui umi jaikóva, ñamba’apóva ha jaserviva ndive korasõme. Káda ves jajapo vove peteĩ mba’e oipytyvõva peteĩ mávape oimeraẽ velo lado gotyo, ojapo ha oñongatu haĝua konveniokuéra Tupã ndive, ñaipytyvõ hína ñambyatývo Israel.

Nda’aréi, peteĩ ore nieto rembireko oñorairõ hína kuri espiritualmente. Ahenóita chupe “Jill.” Jepe umi ayuno, ñembo’e ha sacerdocio jehovasa, Jill túva omanókuri hína. Omomgyhyje chupe operderamo ĝuarã itúvape ha avei itestimonio.

Peteĩ pyhare, tarde-ma, che rembireko, hermana Wendy Nelson, omombe’u chéve Jill situación. Pyhareve oúvape, Wendy oñandu impresiõ he’i haĝua Jill-pe che ñembohovái iñorairõ espiritual ohasávare ha’eha peteĩ ñe’ẽnte. Upe ñe’ẽ ha’e miopía.

Tardeve Jill omombe’u Wendy-pe iñepyrũrãme oñembyasy hague che ñembohováire. Ha’e he’i: “Aha’rõ taita tachepromete peteĩ milagro che rúpe ĝuarã. Añeporandu meme mba’érepa miopía ha’e upe ñe’ẽ he’iva’erãkuri.”

Jil ru omano rire, upe ñe’ẽ miopía ou meme gueteri iñakãme. Oipe’a ikorasõ ontende porãve haĝua miopía he’iseha “mbyky ohecháva.” Ha opensa laja oñepyrũ oñemoambue. Jill he’i: Pe “miopía ojapo tapyta, apensa ha akuera. Upe ñe’ẽ ko’áĝa chemyenyhẽ py’aguapýgui. Chemonadu’a ambotuichave haĝua che perspectiva ha aheka haĝua ijapyra’ỹva; Chemomandu’a oĩha peteĩ plan divino ha che ru oikoveha gueteri, cherayhu ha oñangareko cherehe.Pe MMiopía chegueraha Tupãme.”

Che orgullosoiterei ore nieta política rohayhuetévagui. Upe momento hsyetéva hekovépe, ore Jill rohayhuetéva oaprende hína o’aceptávo Tupã rembipota itúvape ĝuarã, peteĩ perspectiva opave’ỹva hekovégui reheve. Oiporavóvo Tupã taipu’akapa, ha’e ojuhu hína py’aguapy.

Jahejárõ, oĩ heta forma ko Israel interpretación hebrea ñanepytyvõkuaaha. Peñeimaginami mba’éichapa umi ñane ñembo’e ñane misionerakuérare ha ñane ñeha’ã personal-re ñambyaty haĝua Israel, ikatuha oñemoambue jaguerekóvo presente upe concepto. Py’ỹi ñañembo’e ñande ha ñane misionerokuéra jajeguia haĝua umi oĩva preparado gotyo orresivi haĝua umi Jesucristo evanhélio restaurado añetegua. Añeporandu ¿máva gotyopa jajeguiáta jajerure vove jajuhu haĝua umi oĩva dispuesto ohejávo Tupã taipu’akapa hekovekuérape?

Ikatu jajeguia alguno umi araka’eve ndogueroviaiva’ekue Tupãme térã Jesucristo-pe, ha katu ko’ág̃a oaprendese Chuguikuéra ha Iplan de felicidad reheguáre. Ambuéva katu ikatu “onace konveniope.”14 Ha katu upéi oñemomombyry umi konvénio rapégui. Ikatu, ko’ág̃a peeime listo peñearrepenti hag̃ua, peju jey ha peheja Tupã taipu’akapa Ikatu ñaipytyvõ chupekuéra ñamomaiteívo jyva jeipyso ha korasõ ojeipe’ava reheve. Ha ikatu ambuéva jajeguiava gotyo tapiaite oñandu ofaltaha algún mba’e hekovépe . Ha’ekuéra avei oipota pe plenitud ha vy’apavẽ ohupytýva umi oĩva dispuesto ohejávo Tupã taipu’akapaite hekovekuérape.

Pe evanhélio red oñembyaty hag̃ua Israel-pe tuicha. Oĩ tenda káda personape g̃uarã ojapyhýva plenamente pe Jesucristo evanhélio. Káda konvérso oñekonverti peteĩ Tupã ra’y/rajy, konvenio rupi,15 taha’e nacimiento térã adopción rupive. ¡Káda uno oñekonverti pleno heredero ramo opa mba’e Tupã oprometeva’ekuégui umi Israel ra’ykuéra ijeroviarekóvape!16

Káda uno ñande jaguereko peteĩ potencial divino ha’égui ñande peteĩ Tupã ra’y/rajy. Káda uno peteĩcha Hesa renondépe. Ko añetegua he’iséva ipypukueterei. Hermano ha hermanakuéra, pehendu porãmi ko ha’étava peẽme Tupã ndohayhuvéi peteĩ raza-pe ambuéva ári. Idoctrina upéva rehegua hesakã porã. Ha’e oinvita opavavépe ou hag̃ua Hendápe, “tahaʼe hũ térã morotĩva, oñeñapytĩ térã isãsóva, kuimbaʼe térã kuña.”17

A’asegura peẽme pene ñeg̃uahẽ Tupã renondépe nodependeiha pende pire color-gui. Tupã favor térã pochy Jehupyty odepende pende devoción-gui Tupã ha Hembiapoukapykuérare, ha ndaha’éi pende pire color-gui.

Ambyasy ñane hermano ha hermanakuéra Hũva opa ko múndo jerére ohasa hague peteĩ discriminación ha prehuisio hasyetéva. Ahenói ñane miembrokuérape opa tendapegua ome’ẽ haĝua ehemplo porã ohejavo umi actitud ha accion prehuisio rehegua. Ajerure’asy peẽme tapehechauka respeto opaite Tupã ta’yrakuérare.

Porandu opavave ñandéve ĝuarã, taha’e ha’e pe raza, ha’e el mismo. ¿Reimépa nde dispuesto rehejávo Tupã taipu’akapa nde rekovépe? ¿Reimépa nde dispuesto rehejávo Tupã taha’e influencia imba’eguasuvéva nde rekovépe? ¿Rehejátapa Iñe’ẽ, Hembiapoukapykuéea ha Ikonveniokuéra toinflui rejapóvape ára ha ára? ¿Rehejátapa iñe’ẽpu toguereko prioridad opa mba’e ári? ¿Reimépa dispuesto rehejávo opa mba’e Ha’e oikotevẽva rejapo toguereko priorida opa ambue rembipota reguerekóva ári? ¿Reimépa dispuestone voluntad toje’absorve Imba’éva rehe?18

Ekonsiderami mba’éichapa upe disposición nderovasakuaa. Neremendairõ gueteri ha reheka hina peteĩ kompañero(a) eterno(a), ha’eserõ Israel-gua neipytyvõta reiporavo haĝua máva ndive ha mba’éichapa resẽta.

Remendámaramo ha ne cónyuge ojapyhara ikonveniokuéra, reimerõ dispuesto(a) rehejávo Tupã ta’ipu’akapa nde rekovépe ohejáta ne konveniokuéra Tupã ndive topyta intacto. Pe Salvador omomgueráta ne korasõ rasy. Yvaga ojeipe’áta rehekávo mba’éichapa rehóta tenonde gotyo. Natekotevẽi reikorei ni reduda.

Reguerekórõ porandu evanhélio térã tupao rehegua, reiporavorõ reheja Tupã taipu’akapa, rejeguiáta rejuhu ha reikũmbykuaa haĝua umi añetegua absouto ha etérnova oguiátava nde rekove ha nepytyvõta repyta haĝua ñemova’ỹme pe konveniokuéra rapére.

Rembohovakévo jeipy’ara’ã, nekane’õitereívo jepe, térã reñeñandu ne’año térã nanentendéi hikuái, eñeimaginami py’aguasu ikatúva rembyaty rehejárõ Tupã taipu’akapa nde rekovépe ha rejerure’asy chupe tanemombarete.

Ne rembipota tuichavéva ha’erõ reheja Tupã taipu’akapa, ha reformaserõ parte Israel-gui, hetaite ambue decisiõ hasy’ỹve. ¡hetaite problema ndaha’evéima problema! Reikuaaporãve mba’éicha reje’arregla porãveta; Reikuaa mba’e rema’ẽ ha remoñe’ẽta, moõpa rehasáta ne tiempo ha máva ndive rejoajúta; Reikuaa mba’épa rehupytyse; Reikuaa mba’eichagua personapa reipota oiko ndehegui.

Ko’áĝa, che hermano ha hermanakuéra, oñeikotevẽ fe ha py’aguasu jaheja haĝua Tupã taipu’akapa; Oñeikotevẽ peteĩ mba’apo espiritual, riguroso ha mante ñañearrepenti haĝua ha jajei pe hombre natural-gui Jesucristo expiasiõ rupive.19 Oñeikotevẽ peteĩ ñeha’ã meme ha diario jadesarrolla haĝua umi hábito personal jastudia haĝua pe evanhélio, ña’aprendeve haĝua ñande Ru Yvagagua ha Jesucristo-gui, ha ajaheka ha ñambohovái revelación personal.

Ko’ã ára hasývape oprofetisava’ekuegui apóstol Pablo,20Satana ni noñeha’ãihína oñomívo umi ijatake Tupã plan-pe. Hetaiterei pe ñaña. Upévare, unika forma jasobrevivi haĝua espiritualmente ha’e jadesidi jahejávo Tupã taipu’akapa ñande rekovépe, ña’aprende ñahendu haĝua Iñe’ẽpu ha jaipuru ñane mbarete ñaipytyvõ haĝua Israel ñembyatýpe.

Ha ¿Mba’éichapa oñeñandu Ñandejára umi persona rehe ohejátava Tupã taipu’akapa? Nefi omombyky porã he’ívo: “[Ñandejára] ohayhu umi oguerekóva ichupe Itupã ramo. Péina ápe, ha’e ohayhuva’ekue ñande rukuérape, ha ojapo hendivekuéra konvénio, heẽ Abraaham, Isaac ha Jacob ndive; ha imandu’a umi konvénio ojapova’ekue rehe”21

¿Ha mab’e oĩ dispuesto Ñandejára ojapóvo Israel rehe? Ñandejára oprometeva’ekue “oñorairõtaha [ñane] ñorairõ, ha [ñande] ta’yrakuéra ñorairõ, ha ñande ta’ýra ta’yrakuéra…mbohapyha ha irundyha ñemoñare peve”!22

Pestudia aja umi Escritura umi sei mese oúvape, pomokyre’ỹ pejapo haĝua peteĩ lista opa mba’e Ñandejára oprometeva’ekuégui ojapotaha pe Israel konveniogua rehe. ¡Aguerovia peñesorprendetaha! Pejepy’amongeta umi promesa rehe; Peñe’ẽ umívare pene familia ha amigokuéra ndive, Ha upéi pevivi ha pehecha umi promesa oñekumplívo pende rekovétepe.

Che hermano ha hermanakuéra pohayhuetéva, peiporavórõ peheja Tupã taipu’akapa pende rekovépe, pehechakuaáta pendejeheguiete ñane Tupã ha’eha “peteĩ Tupã ojapóva milagro-kuéra”23 Pueblo ramo, ñande ha’e Ita’yrakuéra konveniogua, ha ñañehenóita Hérare. Upévagui atestifika Jesucristo réra sagrado-pe. Amén.

Notakuéra

  1. Umi 36 año aja ha’e hague Apóstol, añe’ẽ’akue Israel rehe a lo meno 378 umi 800 mensahegui ame’ẽva’ekue.

  2. Hebreo-pe, Abram ha’e peteĩ téra i nobleva he’iséva “padre exaltado”. Ha katu Tupã okambiávo upe téraAbraham,-pe pe téra oguereko significado tuichavéva, he’ise “padre de una multitud”. Añetehápe, Abraham ha’étakuri “padre de muchas naciones”. (tojehecha Génesis 17:5; Nehemías 9:7.)

  3. Jehová Tupã Ñandejára ojapova’ekue konvénio Abraham-ndi pe Yvóragua Salvador onacétaha Abraham ñemoñare apytegui, oĩha yvy oñemeʼẽtava chupekuéra ha opa tetãguakuéra ojehovasata Abraham ñemoñare rupive (tojehecha Guía para el Estudio de las Escrituras, “Abraham, convenio de”).

  4. Tojehecha Diccionario Bíblicope, “Israel.”

  5. Ko ñe’ẽ Israel ojetopa más de mil veces Escritura-pe. Ikatu ojeipuru oñeñe’ẽvo Jacob familia (Israel) orekova’ekue 12 hijos, ha tajýrakuéra avei (tojehecha Génesis 35:23–26; 46:7. Este dia oje’aplikakuaa geográficamente peteĩ tendape planeta Tierra-pe, Ha katu hi’uso doctrinal oje’aplika umi persona oĩva dispuesta ohejávo Tupã taipu’akapa hekovekuérape.

  6. Tojehecha Génesis 32:30; ojedeletrea avei Penuel Génesis 32:31.

  7. Tojehecha Génesis 32:28.

  8. Tojehecha Génesis 35:11–12.

  9. Estudio adicional-rã, tojehecha Guía para el Estudio de las Escrituras, “El esparcimiento de Israel.”

  10. Isaías 54:7.

  11. Tojehecha Isaías 11:11–12; 2 Nefi 21:11–12; Mosíah 15:11.

  12. Tojehecha Encyclopedia of Mormonism (1992), “Covenant Israel, Latter-Day,” 1:330–31.

  13. Japartisipa aja Israel ñembyatýpe, Ñandejára oreko peteĩ manera hechapyrãva oñe’ẽ hag̃ua umi oñembyatývare hína. Ha’e oñe’ẽ ñandehegui colectivamente Su “especial tesoro” ramo, (Éxodo 19:5; Salmos 135:4), Sus “joyas”(Malaquias 3:17;Doctrina y Convenios 101:3 ha “pueblo santo” ramo (Exodo 19:6; tojehecha avei Deuteronomio 14:2; 26:18).

  14. Ko frase oñe’ẽ pe convenio-ite rehe Tupã ojapova’ekue Abraham ndive, he’ívo: “[E]n tu descendencia serán benditas todas las familias de la tierra”(3 Nefi 20:27. “Nacido en el convenio” he’ise upe persona onase mboyve, ituvakuéra ojesella hague templo-pe.

  15. Tupã ombo’e Abaham-pe upe promesa: “… cuantos reciban este evangelio serán llamados por tu nombre; y serán considerados tu descendencia, y se levantarán y te bendecirán como padre de ellos”(Abraham 2:10; tojehecha avei Romanos 8:14–17; Gálatas 3:26–29).

  16. Opavave miembro ijeroviarekóva ojerurekuaa peteĩ bendición patriarcal. Espiritu Santo inspiración rupive, patriarca odeklara upe persona linaje Israel rógape. Upe momarandu ndaha’éi peteĩ pronunciamiento irrasa, nacionalidad térã composición genética rehegua. Uvei, upe linaje oñemombe’úva he’i mba’e Israel tribu rupivépa upe persona ohupytýta ijehovasakuéra.

  17. 2 Nefi 26:33.

  18. Tojehecha Mosíah15:7. Ha’évo Israel-gua ndaha’éi ikangývape g̃uarã. Jahupyty hag̃ua opaite umi jehovasa Tupã oguerekóva Abraham simiente-pe g̃uarã, opavave ñande ñaha’arõkuaa jaguereko avei ñande “prueba abrahámica”. Tupã ñandeprováta, ombo’e haguéicha proféta José Smith, oipokávo ñane korasõ sãite. Tojehecha John Taylor, Enseñanzas de los Presidentes de la Iglesia: José Smith[2007], 231.)

  19. Tojehecha Mosíah 3:19.

  20. Tojehecha 2 Timoteo 3:1–13.

  21. 1 Nefi 17:40; cursiva oñembojoajúva.

  22. Doctrina y Convenios 98:37Tojehecha avei salmos 31:23; Isaías 49:25;Doctrina y Convenios 105:14.

  23. Mormón 9:11.