Jednoducho nádherné – nádherne jednoduché

Srdečne vítam každého z vás, ktorí sa zúčastňujete tejto konferencie.

Dnes sa pokúsim opísať dva prvky znovuzriadeného evanjelia Ježiša Krista a potom sa podelím o štyri strhujúce príbehy od Svätých neskorších dní po celom svete, ktoré názorne ukážu uplatňovanie týchto zásad. Prvý prvok znovuzriadeného evanjelia – Božie dielo spásy a povýšenia – sa sústredí na božsky ustanovené zodpovednosti. Druhý prvok nám pripomenie, že evanjelium je prosté, vzácne a jednoduché.

Aby sme získali večný život, musíme „prísť ku Kristovi a byť v ňom zdokonalení“.¹ Keď prichádzame ku Kristovi a pomáhame druhým, aby to tiež robili, zúčastňujeme sa na Božom diele spásy a povýšenia, ktoré sa sústredí na božsky ustanovené zodpovednosti.² Tieto božské zodpovednosti sú v súlade s kľúčmi kňazstva, ktoré znovuzriadili Mojžiš, Elias a Eliáš, ako je to zaznamenané v 110. oddiele Náuky a zmlúv³ a v druhom veľkom prikázaní, ktoré nám dal Ježiš Kristus, aby sme milovali našich blížnych ako seba samých.⁴ Nachádzajú sa na prvých dvoch stranách aktualizovanej príručky General Handbook, ktorá je dostupná všetkým členom.

Ak vám započutie slov „príručka General Handbook“ alebo „božsky ustanovené zodpovednosti“ spôsobuje, že sa rozochvejete strachom zo zložitosti, prosím, netraste sa. Tieto zodpovednosti sú jednoduché, inšpiratívne, motivujúce a uskutočniteľné. Tu sú:

1. Žitie podľa evanjelia Ježiša Krista

2. Starostlivosť o núdznych

3. Pozývanie všetkých, aby prijali evanjelium

4. Zjednotenie rodín na večnosť

Môžete sa na ne pozrieť ako ja: ako na mapu pre návrat k nášmu milovanému Nebeskému Otcovi.

Obrázok

Prvky diela spásy a povýšenia

Niekto raz povedal, že evanjelium Ježiša Krista je „jednoducho nádherné a nádherne jednoduché“.⁵ Svet taký nie je. Je komplikovaný, zložitý a plný zmätku a sporov. Sme požehnaní, keď si dávame pozor na to, aby sme nedovolili zložitosti, ktorá je vo svete bežná, aby zasiahla do spôsobu, akým prijímame a uplatňujeme evanjelium.

Prezident Dallin H. Oaks si všimol: „V evanjeliu Ježiša Krista sa učíme mnohým malým a prostým veciam. Je nutné si pripomínať, že súhrn týchto zdanlivo malých vecí v priebehu dlhšej doby je príčinou toho, že sa uskutočňujú veci veľké.“⁶ Samotný Ježiš Kristus opísal, že Jeho jarmo je lahodné a Jeho bremeno ľahké.⁷ Všetci by sme sa mali usilovať udržiavať evanjelium jednoduchým – v našich životoch, v našich rodinách, v našich triedach a kvórach, a v našich zboroch a koloch.

Pri počúvaní nasledujúcich príbehov, o ktoré sa s vami podelím, si všimnite, že boli dôsledne vybrané, aby na jednej strane inšpirovali a na strane druhej informovali. Skutky každého z týchto Svätých neskorších dní sa pre každého z nás stanú vzorom, keďže uplatňujú evanjelium prostými, vzácnymi a jednoduchými spôsobmi, zatiaľ čo napĺňajú jednu z božsky ustanovených zodpovedností, ktoré som práve predstavil.

Najskôr poviem o živote podľa evanjelia Ježiša Krista. Jens z Dánska sa každý deň modlí, aby žil podľa evanjelia a všimol si nabádania od Ducha Svätého. Naučil sa, že keď sa cíti byť usmerňovaný Duchom, má rýchlo konať.

Obrázok

Jens z Dánska

Jens sa podelil o nasledujúci príbeh:

„Žijeme v idylickom malom hrazdovom dome so slamenou strechou blízko rybníka v centre útulnej dedinky.

Obrázok

Idylická dedinka

Obrázok

Dedinský rybník

V tú noc počas najkrajšieho dánskeho letného počasia, aké si len viete predstaviť, sme mali otvorené dvere a okná a všetko zaváňalo pokojom a tichom. Keďže sme mali nádherne jasné a dlhé letné noci, neunúval som sa vymeniť vypálenú žiarovku v našej práčovni.

Obrázok

Svetlo v práčovni

Zrazu som mal silný pocit, že ju musím hneď vymeniť! Presne vtedy som počul, ako volá moja manželka Mariann mňa a deti, aby sme si umyli ruky, keďže večera bola hotová!

Už som bol ženatý dosť dlho nato, aby som vedel, že toto nebola vhodná chvíľa, aby som robil čokoľvek iné okrem umývania si rúk, ale začul som sa, ako volám na Mariann, že len odbehnem do obchodu kúpiť novú žiarovku. Pocítil som silné nabádanie, že mám odísť okamžite.

Potraviny boli len na druhej strane rybníka. Väčšinou sme tam šli pešo, ale ten deň som schmatol svoj bicykel. Keď som prešiel popri rybníku, kútikom oka som si všimol chlapčeka, asi dvojročného, ktorý kráčal sám po kraji rybníka, veľmi blízko pri vode – a zrazu doň spadol! V jednom momente bol tam – v ďalšom bol preč!

Nikto okrem mňa nevidel, že sa to stalo. Odhodil som bicykel na zem, utekal som a skočil do rybníka, ktorý mi bol po pás. Povrch vody sa okamžite zatiahol žaburinou, kvôli čomu sa nedalo do vody vidieť. Potom som na jednej strane zacítil pohyb. Dal som ruku do vody, schmatol tričko a vytiahol von toho chlapčeka. Začal lapať dych, kašľať a plakať. Už čoskoro bol chlapec znovu so svojimi rodičmi.“

Obrázok

Jens a rodina

Keď sa brat Jens každé ráno modlí o pomoc, aby rozpoznal nabádania Ducha Svätého, dokonca niečo také nezvyčajné ako okamžitá výmena žiarovky, tiež sa modlí, aby mohol byť použitý ako nástroj na požehnanie Božích detí. Jens žije podľa evanjelia tým, že vyhľadáva Božie usmernenie každý deň, snaží sa byť hodný a potom robí to najlepšie, čo vie, aby toto usmernenie nasledoval, keď príde.

Tu je príklad starostlivosti o núdznych. Jedného dňa sprevádzal prezident kolu Cúcuta v Kolumbii kolovú prezidentku Mladých žien, aby navštívili dve z jej mladých žien – a ich staršieho násťročného brata –, ktorí prežívali strašné ťažkosti. Nedávno predtým im zomrel otec a ich mama zomrela rok predtým. Traja súrodenci boli ponechaní sami na seba vo svojom malom, skromnom príbytku. Steny boli vyrobené z neopracovaného dreva a pokryté igelitkami a vlnitá cínová strecha pokrývala len miesto, kde spali.

Po svojej návšteve títo vedúci vedeli, že potrebovali pomôcť. Prostredníctvom rady zboru sa začal formovať plán pre pomoc. Vedúci zboru a kolu – Združenie pomoci, kvórum starších, Mladí muži, Mladé ženy – a mnoho rodín sa všetci pustili do úlohy požehnať túto rodinu.

Obrázok

Stavanie domu

Obrázok

Stavanie domu

Organizácie zboru kontaktovali viacerých členov zboru, ktorí pracovali v stavebníctve. Niektorí pomohli s návrhom, iní darovali čas a prácu, ďalší pripravili jedlo a ešte ďalší darovali potrebné materiály.

Obrázok

Dokončený dom

Keď bol domček hotový, bol to radostný deň pre tých, ktorí pomohli, a pre troch mladých členov zboru. Tieto osirelé deti cítili teplé a uisťujúce puto svojej zborovej rodiny, a tak vedeli, že nie sú samy a že Boh je vždy s nimi. Tí, ktorí pomohli, cítili Spasiteľovu lásku k tejto rodine a konali ako Jeho ruky pri službe týmto deťom.

Myslím, že sa vám bude páčiť tento príklad pozývania všetkých, aby prijali evanjelium. Sedemnásťročný Cleiton z Kapverd nemal ani len tušenia, čo sa jedného dňa stane, keď vojde do triedy semináru svojho zboru. Ale jeho život, ako aj životy ostatných, sa navždy zmenili, keďže to urobil.

Cleiton sa dal spolu so svojou mamou a starším bratom pokrstiť do Cirkvi čosi predtým, ale táto rodina prestala chodiť na zhromaždenia. Jeho jeden jediný čin navštívenia semináru sa ukázal ako kľúčový bod pre jeho rodinu.

Ďalší mladí na hodine seminára boli vrelí a prívetiví. Cleiton sa vďaka nim cítil ako doma a povzbudili ho, aby sa zúčastnil ďalšej aktivity. Urobil tak a čoskoro začal chodiť na ostatné cirkevné stretnutia. Múdry biskup videl Cleitonov duchovný potenciál a pozval ho, aby sa stal jeho asistentom. „Od tej chvíle,“ povedal biskup Cruz, „sa Cleiton stal príkladom a vplyvom pre ostatných mladých ľudí.“

Prvá osoba, ktorú pozval Cleiton späť do cirkvi bola jeho mama, potom jeho starší brat. Potom rozšíril svoj okruh vplyvu na priateľov. Jeden z týchto priateľov bol mladý muž v jeho veku, Wilson. Wilson vyjadril svoju túžbu dať sa pokrstiť hneď na svojom úplne prvom stretnutí s misionármi. Na misionárov to urobilo dojem a prekvapilo ich, o koľko sa už Cleiton podelil s Wilsonom.

Obrázok

Mladí muži na Kapverdoch

Obrázok

Pozývanie ostatných, aby prišli do cirkvi

Obrázok

Zväčšujúca sa skupina aktívnej mládeže

Cleitonovo úsilie sa tam ale neskončilo. Pomohol ďalším menej aktívnym členom, aby sa vrátili, a tiež sa o evanjelium podelil s priateľmi iných vierovyznaní. Dnes má zbor 35 aktívnych mladých, úspešný program semináru, a to vo veľkej miere vďaka Cleitonovmu úsiliu milovať, zdieľať a pozývať. Cleiton a jeho starší brat Cléber sa obaja pripravujú slúžiť na misii na plný úväzok.

Napokon mi dovoľte podeliť sa o krásny príklad zjednocovania rodín na večnosť. Lydia z ukrajinského Charkova sa o chráme dozvedela od misionárov. Lydia okamžite pocítila vrúcnu túžbu ísť do chrámu a po svojom krste sa začala pripravovať, aby obdržala chrámové odporučenie.

Lydia šla do chrámu vo Freibergu v Nemecku, kde obdržala obdarovanie a potom tam strávila niekoľko dní vykonávaním zástupnej práce. Po zasvätení chrámu v Kyjeve na Ukrajine chodila Lydia do chrámu častejšie. Spolu s manželom Anatolym tam boli spečatení na večnosť a neskôr ich povolali slúžiť ako chrámových misionárov. Spolu našli vyše 15 000 mien predkov a pracujú na tom, aby im poskytli chrámové obrady.

Obrázok

Ukrajinský pár v chráme

Keď sa Lydie opýtali na jej pocity ohľadom chrámovej práce, povedala: „Čo som získala v chráme? Uzavrela som novú zmluvu s Bohom. Moje svedectvo sa posilnilo. Naučila som sa, ako dostať osobné zjavenie. Dokážem vykonávať spásne obrady za mojich zosnulých predkov. A môžem milovať a slúžiť druhým.“ Zakončila týmto veľmi pravdivým vyjadrením: „Pán nás chce vidieť v chráme často.“

Som inšpirovaný dobrotou týchto Svätých neskorších dní, každý s rozličným pozadím v týchto štyroch príbehoch. Môžeme sa toho veľa naučiť zo zázračných výsledkov, ktoré sa dostavili vďaka jednoduchému uplatňovaniu jednoduchých zásad evanjelia. Všetko, čo urobili oni, je na dosah aj nám.

Kiež udržiavame evanjelium jednoduchým, kým na seba berieme svoje božsky ustanovené zodpovednosti, aby sme žili podľa evanjelia Ježiša Krista, aby sme vďaka tomu boli vnímaví k nabádaniam, tak ako Jens z Dánska. Aby sme sa starali o núdznych, ako to ukázali členovia kolumbijského kolu v Cúcute, keď poskytli prístrešok osirelým členom zboru. Aby sme pozývali všetkých, aby prijali evanjelium takým spôsobom, ako to urobil Cleiton z afrického ostrova Kapverdy so svojimi priateľmi a rodinou. Napokon, aby sme zjednotili rodiny na večnosť, ako to ukázala sestra Lydia z Ukrajiny prostredníctvom svojich vlastných chrámových obradov, úsilia v poli rodinnej histórie a služby v chráme.

Keď to urobíme, dozaista nám to prinesie radosť a pokoj. Toto vám sľubujem a svedčím o tom – a o Ježišovi Kristovi ako o našom Spasiteľovi a Vykupiteľovi – v mene Ježiša Krista, amen.