Na štvrtý deň

Ako sme si dnes ráno pripomenuli, dnes je Kvetná nedeľa, ktorá označuje Spasiteľov víťazoslávny vstup do Jeruzalema a začiatok svätého týždňa predchádzajúceho Jeho veľkému uzmiereniu, ktoré zahŕňalo Jeho utrpenie, ukrižovanie a vzkriesenie.

Krátko pred Svojím prorokovaným vstupom do mesta bol Ježiš Kristus naplno ponorený do Svojej služby, keď dostal správu od Svojich drahých priateliek Márie a Marty, že ich brat Lazár je chorý.¹

Hoci bola Lazárova choroba vážna, Pán „ostal ešte dva dni na mieste, kde bol; až potom povedal svojim učeníkom: Poďme znovu do Judska“². Pred začiatkom cesty do domu Svojich priateľov v Betánii, „Ježiš povedal [Svojim učeníkom] otvorene: Lazár umrel“³.

Keď Ježiš prišiel do Betánie, stretol najprv Martu a potom Máriu – a možno z frustrácie z Jeho neskorého príchodu – Ho každá z nich pozdravila slovami: „Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat umrel.“⁴ Marta pokračovala ďalej: „Už páchne, lebo je už štyri dni mŕtvy.“⁵

Tieto štyri dni boli pre Máriu a Martu významné. Podľa niektorých rabínskych myšlienkových prúdov sa verilo, že duchovia niektorých, ktorí zomreli, zostanú s telom tri dni a ponúkali nádej, že život je ešte stále možný. Na štvrtý deň sa však táto nádej stratila, možno preto, že telo začína chátrať a „páchnuť“.⁶

Mária a Marta boli v stave zúfalstva. „Keď Ježiš videl, že [Mária] plače … zachvel sa v duchu a vzrušený

riekol: Kam ste ho položili? Povedali Mu: Poď, Pane, a pozri sa!“⁷

Práve v tejto chvíli vidíme jeden z veľkých zázrakov počas Spasiteľovej služby v smrteľnosti. Najprv Pán povedal: „Odvaľte kameň!“⁸ Potom, čo poďakoval Svojmu Otcovi, „zavolal silným hlasom: Lazár, poď von!

I vyšiel ten mŕtvy, zviazaný plátnom na nohách i na rukách, a jeho tvár bola zakrytá šatkou. Riekol im Ježiš: Rozviažte ho, nech odíde“⁹.

Tak ako Mária a Marta, aj my máme možnosť zažiť všetku smrteľnosť, dokonca aj smútok¹⁰ a slabosť.¹¹ Každý z nás zažije bolesť srdca, ktorá sprevádza stratu niekoho, koho milujeme. Naša cesta smrteľnosťou môže zahŕňať osobnú chorobu alebo vysiľujúcu chorobu milovanej osoby; depresiu, úzkosť alebo iné problémy duševného zdravia; finančné ťažkosti; zradu; hriech. A niekedy je toto všetko sprevádzané pocitmi beznádeje. Ani ja nie som iný. Rovnako ako vy, aj ja som zažil nespočetné množstvo výziev, ktoré môžeme v tomto živote očakávať. Priťahuje ma táto správa o Spasiteľovi a to, čo ma učí o našom vzťahu s Ním.

Počas našich najväčších starostí tak ako Mária a Marta vyhľadávame Spasiteľa alebo prosíme Otca o Jeho božský zásah. Príbeh o Lazárovi nás učí zásady, ktoré môžeme uplatniť v našich životoch, keď čelíme svojim individuálnym výzvam.

Keď Spasiteľ prišiel do Betánie, všetci stratili nádej, že Lazár môže byť zachránený – prešli už štyri dni a on bol preč. Počas našich vlastných výziev môžeme mať občas pocit, že Kristus prichádza príliš neskoro, a naša nádej a viera môžu byť dokonca skúšané. Som svedkom a je mojím svedectvom, že keď budeme napredovať s vierou v Ježiša Krista, štvrtý deň vždy nastane. On nám vždy príde na pomoc alebo oživí naše nádeje. On prisľúbil:

„Nech sa srdcia vaše neznepokojujú.“¹²

„Neopustím vás [bez útechy], prídem k vám.“¹³

Niekedy sa môže zdať, že k nám nepríde až do obrazne povedané, štvrtého dňa, keď sa všetka nádej zdá byť stratená. Ale prečo prichádza tak neskoro? Prezident Thomas S. Monson učil: „Nebeský Otec, ktorý nám dáva toľko vecí, z ktorých sa môžeme radovať, tiež vie, že sa učíme a rastieme, a stávame sa silnejšími, keď čelíme a odolávame skúškam, ktorými musíme prechádzať.“¹⁴

Dokonca aj prorok Joseph Smith čelil obrovskej skúsenosti na štvrtý deň. Pamätáte si jeho prosby? „Ó Bože, kde si? A kde je stánok, ktorý zakrýva miesto úkrytu tvojho?“¹⁵ Keď Mu dôverujeme, môžeme očakávať podobnú odpoveď: „Syn môj [alebo dcéra moja], pokoj buď duši tvojej; protivenstvo tvoje a strasti tvoje potrvajú len malú chvíľku.“¹⁶

Ďalším posolstvom, ktoré sa môžeme naučiť z príbehu o Lazárovi, je to, aká môže byť naša vlastná úloha v Božom zásahu, ktorý chceme. Keď sa Ježiš priblížil k hrobu, najprv povedal tým, ktorí tam boli: „Odvaľte kameň!“¹⁷ S mocou, ktorú mal nemohol by Spasiteľ zázračne pohnúť kameňom bez námahy? Bolo by to pôsobivé vidieť a bol by to nezabudnuteľný zážitok, ale On povedal ostatným: „Odvaľte kameň!“

Po druhé, Pán „zavolal silným hlasom: Lazár, poď von!“¹⁸ Nebolo by pôsobivejšie, keby Pán sám zázračne umiestnil Lazára k otvoru, aby ho hneď po odstránení kameňa zástup videl?

Po tretie, keď Lazár vyšiel, bol „zviazaný plátnom na nohách i na rukách, a jeho tvár bola zakrytá šatkou. Riekol im Ježiš: Rozviažte ho, nech odíde“¹⁹. Som si istý, že Pán mohol učiniť, aby Lazár stál pri vchode, už čistý a prístupný, s pekne zloženým pohrebným rubášom.

Aký má zmysel zdôrazňovať tieto veci? Každá z týchto troch vecí mala niečo spoločné – žiadna si nevyžadovala použitie Kristovej božskej moci. To, čo Jeho učeníci mohli urobiť, to im prikázal robiť. Učeníci boli určite schopní pohnúť kameňom sami; Lazár, po tom, čo bol vzkriesený, mal schopnosť postaviť sa a ukázať sa pri otvore jaskyne; a tí, ktorí milovali Lazára, mu boli schopní pomôcť odstrániť pohrebný rubáš.

Bol to však iba Kristus, ktorý mal moc a právomoc vzkriesiť Lazára z mŕtvych. Myslím si, že Spasiteľ od nás očakáva, že urobíme všetko, čo môžeme, a On urobí to, čo môže urobiť iba On.²⁰

Vieme, že „viera [v Pána Ježiša Krista] je zásadou činu“²¹ a zázraky neprodukujú vieru, ale silná viera sa rozvíja skrze poslušnosť evanjeliu Ježiša Krista. „Inými slovami, viera prichádza skrze spravodlivosť.“²² Keď sa budeme snažiť konať spravodlivo uzatváraním a dodržiavaním posvätných zmlúv a uplatňovaním Kristovej náuky v našich životoch, naša viera bude nielen dostatočná na to, aby nás doviedla k štvrtému dňu, ale s Pánovou pomocou budeme tiež schopní hýbať kameňmi, ktoré sú na našej ceste, povstávať zo zúfalstva a oslobodzovať sa od všetkého, čo nás zväzuje. Zatiaľ čo Pán od nás očakáva, že budeme „[činiť] všetky veci, ktoré ležia v našej moci“²³, pamätajte, že vo všetkých týchto veciach poskytne potrebnú pomoc, ak v Neho budeme mať dôveru.

Ako môžeme hýbať kameňmi a stavať na Jeho skale?²⁴ Môžeme sa riadiť radami prorokov.

Napríklad v októbri minulého roka nás prezident Russell M. Nelson prosil, aby sme prevzali zodpovednosť za svoje vlastné svedectvá o Spasiteľovi a Jeho evanjeliu, aby sme na nich pracovali a vyživovali ich, aby sme ich kŕmili pravdou a aby sme ich neznečistili falošnými filozofiami neveriacich. Každému z nás sľúbil: „Keď bude neustále posilňovanie vášho svedectva o Ježišovi Kristovi vašou najvyššou prioritou, uvidíte, aké zázraky sa vo vašom živote stanú.“²⁵

Dokážeme to!

Ako môžeme obrazne vstať a vyjsť? Môžeme s radosťou činiť pokánie a rozhodnúť sa poslúchať prikázania. Pán povedal: „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje, a kto mňa miluje, toho bude milovať aj môj Otec, aj ja ho budem milovať a vyjavím mu seba samého.“²⁶ Môžeme sa snažiť denne činiť pokánie a radostne napredovať s ochotným srdcom plným lásky k Pánovi.

Dokážeme to!

Ako sa môžeme s Pánovou pomocou zbaviť všetkého, čo nás zväzuje? Prostredníctvom zmlúv sa môžeme zámerne zaviazať predovšetkým k nášmu Nebeskému Otcovi a Jeho Synovi Ježišovi Kristovi. Starší D. Todd Christofferson učil: „Čo je zdrojom takejto [našej] morálnej a duchovnej sily, a ako ju môžeme získať? Zdrojom je Boh. Náš prístup k danej moci je skrze naše zmluvy s Ním. … V týchto božských dohodách sa Boh zaväzuje podporovať, posväcovať a povýšiť nás, ako kompenzáciu za náš záväzok slúžiť Mu a dodržiavať Jeho prikázania.“²⁷ Môžeme uzatvárať a dodržiavať posvätné zmluvy.

Dokážeme to!

„Odvaľte kameň!“ „Poď von!“ „Rozviažte ho, nech odíde.“

Rady, prikázania a zmluvy. Dokážeme to!

Starší Jeffrey R. Holland sľúbil: „Niektoré požehnania prichádzajú skoro, niektoré neskoro, a niektoré prídu až v nebi; ale k tým, ktorí prijímajú evanjelium Ježiša Krista, prídu.“²⁸

A nakoniec: „A preto, buďte dobrej mysle a nebojte sa, lebo ja, Pán, som s vami a budem stáť pri vás.“²⁹

Tohto som svedkom a toto je moje svedectvo v posvätnom mene Toho, ktorý vždy príde, dokonca Ježiša Krista, amen.