Vydržte ešte chvíľu

Možno kulminácia týchto duchovných výjavov nastala počas zasvätenia chrámu v Kirtlande 27. marca 1836. Jedným z prítomných bol aj 28 ročný William Draper, ktorý opisuje oný deň ako „deň Letníc“. Napísal: „Bol to taký úžasný čas vyliatia Ducha Pánovho, že moje pero nie je hodné to celé opísať či môj jazyk o tom vypovedať. Ale čo poviem je, že Duch bol vyliaty a prišiel ako mohutný rýchly vietor a naplnil dom, takže mnohí, ktorí tam boli, hovorili jazykmi a mali videnia a videli anjelov, a prorokovali, a zažili taký čas radosti, aký nepoznali v tejto generácii.“³

Tieto duchovné prejavy sa neobmedzili iba na tých, ktorí boli v chráme, lebo „ľudia zo susedstva dorazili bežiac spolu (bo počuli zvláštny zvuk a videli jasné svetlo ako stĺp ohňa, spočívajúce na chráme) a podivovali sa nad tým, čo sa deje na onom mieste“.⁴

Lorenzo Snow (1814–1901), neskorší prezident Cirkvi žil počas tohto požehnaného obdobia v Kritlande. Povšimol si: „Nikto si nevedel ani predstaviť, že po tom ako sme obdržali oné úžasné prejavy, by pokušenia mohli Svätých zničiť.“⁵

Ale, samozrejme, ani veľké duchovné zážitky nás neochránia pred protivenstvami a skúškami. Iba pár mesiacov po zasvätení chrámu sa postihla Spojené štáty všeobecná ekonomická kríza a Kirtland pocítil jej dopad veľmi ostro. Banky padli, zanechajúc mnohých v obrovských finančných problémoch. Aby bola situácia ešte horšia, mnohí Svätí, ktorí prišli do Kirtlandu, prišli iba s malým materiálnym vlastníctvom, nevediac, čo budú robiť, keď tam raz prídu či ako tam prežijú.

Čoskoro sa zdvihlo prenasledovanie a davy sa formovali proti Svätým. Členovia Cirkvi, dokonca niektorí najbližší prorokovi, mnohí, ktorí boli prítomní na zasvätení chrámu odpadli a označovali Josepha za padlého proroka.

Ako sme sa tak prechádzali povedľa chrámu v Kirtlande s mojou manželkou a vnukmi, premýšľal som, aké tragické bolo to, že niektorí nezostali vernými ani po prejavoch ducha, ktorých boli svedkami. Aké smutné bolo to, že nemohli vydržať zosmiešňovanie a kritiku nevercov. Aké je len smutné to, že keď čelili finančným problémom či iným ťažkostiam, nemohli siahnuť do svojho vnútra a nájsť onú silu zotrvať vernými. Aké poľutovaniahodné, že akosi stratili možnosť vidieť zázračnú duchovnú žatvu na zasvätení chrámu.

Čo sa môžeme naučiť z tohto úžasného obdobia histórie Cirkvi?

Jednou z trvalých lekcií Kirtlandského obdobia je to, že naše duše potrebujú neustále vyživovanie. Ako učil prezident Harold B. Lee (1899–1973): „Svedectvo nie je niečo, čo dnes máte a čo budete mat navždy. Svedectvo je buď narastajúce a narastie do jasnejšej istoty, alebo sa stratí v ničote, záleží na tom, čo preň robíme. Hovorím, že svedectvo, ktoré získavame deň čo deň je tým, čo nás chráni pred nástrahami nepriateľa.“⁶ Potrebujeme stáť blízko Pána každý deň, ak chceme prežiť nepriazeň, ktorej všetci musíme čeliť.

V určitých smeroch je náš dnešný svet podobný Kirtlandu z roku 1830. My tiež žijeme v časoch finančnej núdze. Sú tu aj tí čo prenasledujú Cirkev a bojujú proti nej aj jej členom. Skúšky dopadajúce na jednotlivcov a skupiny sa občas zdajú nezdolateľné.

To čo potrebujeme, viac ako kedykoľvek predtým, je priblížiť sa viac k Pánovi. Ak tak učiníme, prídeme k poznaniu, čo to znamená mať Pána bližšie k nám. Keď Ho budeme hľadať ešte usilovnejšie, určite Ho nájdeme. Budeme jasnejšie vidieť, že Pán neopúšťa Svoju Cirkev či Svojich verných Svätých. Naše oči budú otvorené a my uvidíme ako otvára okná nebies a leje na nás ešte viac Svojho svetla. Nájdeme duchovné posilnenie prečkať dokonca najčernejšiu noc.

Napriek tomu, že niektorí Svätí v Kirtlande stratili svoje videnie duchovných zážitkov, ktoré mali, mnohí ho nestratili. Väčšina, vrátane Willama Drapera, sa bystro pridržiavala duchového poznania Boha, ktoré im bolo dané a pokračovala v nasledovaní proroka. Po ceste zakúšali oveľa horkejšie skúšky, ale tiež oveľa sladší duchovný rast, pokiaľ nakoniec tí, ktorí vydržali až do konca, neobdržali stav nikdy nekončiaceho šťastia (pozri Mosiáš 2:41).

Kedykoľvek ste v pokušení byť znechutení či stratiť vieru, spomeňte si na oných verných Svätých, ktorí zotrvali v pravde v Kirtlande. Vydržte ešte chvíľu. Dokážete to! Ste súčasťou výnimočnej generácie. Boli ste pripravení a uchovaní, aby ste žili v tomto dôležitom období existencie našej prekrásnej planéty zem. Máte celestiálny rodokmeň, a preto máte všetky nevyhnutné talenty k tomu, aby ste urobili svoj život príbehom večného úspechu.

Pán vás požehnal svedectvom pravdy. Cítili ste Jeho vplyv a boli ste svedkami Jeho moci. A ak budete pokračovať v hľadaní Boha, On vám bude neustále udeľovať posvätné skúsenosti. S týmito a ďalšími duchovnými darmi budete nielen že schopní zmeniť svoje vlastné životy k lepšiemu, ale tiež požehnávať svoje domovy, zbory či pobočky, komunity, mestá, štáty a národy svojou dobrotou.

Občas to bude možno ťažké vidieť, ale vydržte ešte chvíľu, lebo „Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeku nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú“ a čakajte na Neho (1. Korintským 2:9; pozri tiež NaZ 76:10; 133:45).

Vydávam svedectvo o pravdivosti znovuzriadeného evanjelia Ježiša Krista a o pravosti tejto Jeho Cirkvi. Svedčím z celého svojho srdca a duše, že Boh žije, že Ježiš Kristus je Jeho Syn a stojí v čele tejto veľkej Cirkvi. Znova máme žijúceho proroka na tvári tejto zeme, a to prezidenta Thomasa S. Monsona.

Kiež si vždy spomenieme na lekciu z Kirtlandu a vydržíme ešte chvíľu, dokonca aj keď veci vyzerajú pochmúrne. Uvedomte si a pamätajte na to, že Pán vás miluje. Pamätá na vás. A On vždy podporí tých, ktorí vo viere vytrvajú až do konca (pozri NaZ 20:25).