Nikto nie je dokonalý

Vždy som chcela byť ako Nefi: nekompromisne poslušná, enormne verná a hlboko duchovná. V mojich očiach bol Nefi najvyšším príkladom dobroty. Keď vyrastiem, chcela som byť ako on, alebo aspoň sa priblížiť k tomu, aby som mala čo i len kúsok z jeho dokonalosti.

Jedného dňa som mala takú mini krízu, spôsobenú pocitmi nedostatočnosti. Mala som také ambície a tak veľa cieľov. Ale zdalo sa mi, že to nevedie nikam. Skrze slzy beznádeje som vyjavila tieto pocity svojmu otcovi. Rázne sa postavil, podišiel k knižnici a vytiahol jeden zo svojich výtlačkov Knihy Mormonovej. Bez slova ho otvoril na 2. Nefi 4 a začal čítať verš 17.

Zimomriavky mi prebehli po celom tele ako elektrina, keď som počúvala tieto mocné slová: Ó, aký biedny človek som! Myšlienky sa mi hnali hlavou. Ako by Nefi, môj hrdina a príklad, mohol povedať, že je „biedny“? Ak bol on biedny, čo potom ja?

Znova mnou prebehli zimomriavky po celom tele, keď môj otec čítal verš 28: Prebuď sa duša moja! Neklesaj už v hriechu. Mala som pocit ako keby sa čierne mraky v mojej mysli rozostúpili a rozjasnilo sa, aby sa odhalilo teplo a nádhera otvoreného modrého neba a žiarivého slnka. Nie je možné opísať spôsob akým tento verš osvietil moju dušu. Len pár veršov z písiem ma naplnilo takou nádejou, inšpiráciou a radosťou tak ako tento.

Vo verši 30 Nefi hovorí presne to, čo som si myslela, ibaže oveľa výrečnejšie: Duša moja sa bude radovať v tebe, Bože môj a skala spásy mojej. Tento verš priniesol pocity pokoja vďaky za Pánovu nežnú milosť a lásku.

Môj otec zatvoril knihu a vysvetlil mi, že tieto verše sa občas nazývajú aj Nefiho žalmom. Potom ma nežne učil tomu, že aj tí najúžasnejší ľudia na zemi sú nedokonalí a títo ľudia si musia uvedomiť svoje nedostatky, lebo inak budú pyšnými, a tým pádom už nebudú úžasnými.

Porozumela som. To, že mám nedostatky neznamená, že je pre mňa nemožné stať sa podobnou Nefimu. Uvedomenie si svojich nedostatkov ma priviedlo bližšie k Nefiho formátu. Nefi bol úžasný, pretože bol tiež poslušný a verný, bol pokorný a bol schopný priznať si svoje chyby.

Od onej skúsenosti som si uchovávala oné Nefiho slová. Vždy, keď ich čítam, prežívam rovnakú radosť a inšpiráciu ako keď som ich čítala prvýkrát. Tieto verše mi spievajú o tom, že som dcéra Božia a že som schopná činiť oveľa viac ako si len viem predstaviť. Viem, že keď som verná a tlačím sa vpred, sú pre mňa odložené nevýslovné požehnania.